Agentúry sprostredkujúce zamestnania - ziskovosť a marže Ako-investovat.sk .


Na koľko atraktívny je biznis agentúr sprostredkujúcich zamestnanie? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o nízkonákladové podnikanie. Veď stačí si prenajať priestory, zamestnať nejakých zamestnancov, ktorí budú pre klientov hľadať potenciálnych zamestnávateľov a potom už len platiť energie a mzdy. Podľa hospodárskych výsledkov za rok 2013 to však tak ružovo nevyzerá. Z nášho súboru 297 spoločností, za rok 2013 vykázalo zisk 194 spoločností (65 % z celkového súboru) a stratu vykázalo 103 spoločností (35 % z celkového súboru). Viac však napovie ukazovateľ hrubej, či ziskovej marže.

 

Poznámka: Pri filtrovaní firiem sme vychádzali z klasifikácie ekonomických činností (SK NACE). Agentúry sprostredkujúce zamestnania sa klasifikujú pod kódmi 78100 a 78200. V súčasnosti pod touto klasifikáciou vystupuje viac ako 600 obchodných spoločností, avšak v našej analýze budeme pracovať iba so spoločnosťami, ktoré za rok 2013 dosiahli tržby vyššie ako 10 tis. EUR, čo je 297 spoločností. Výsledky všetkých spoločností sú čerpané z portálu Finstat.sk

 

Prvá tabuľka zobrazuje súhrnné štatistiky vybraných ukazovateľov.  V ďalších ukazovateľoch porovnávame nie aritmetické priemery ako obyčajne, ale mediánove hodnoty, pretože v súbore sa vyskytujú aj extrémne hodnoty, ktoré by priemer príliš skreslili. Kdežto medián predstavuje hodnotu, ktorá rozdeľuje súbor na polovicu. Konkrétne v našom prípade môžeme konštatovať, že polovica spoločností (agentúr) má hrubú maržu nižšiu ako 44,66% a druhá polovica spoločností má hrubú maržu vyššiu ako 44,66%, čo je relatívne priaznivé číslo. Avšak čo sa týka mediánovej ziskovej marže, situácia je už podstatne horšia, čo vyplýva najmä z toho, že veľa agentúr vykázalo za rok 2013 negatívny výsledok hospodárenia. 

 

Ďalej vieme, že mediánová celková zadlženosť za rok 2013 bola 76,43%, čo vypovedá o situácií, že toto odvetvie je skôr financované cudzím kapitálom ako vlastným. Tento stav sa vlastne odzrkadľuje aj v rozdiele medzi mediánovými hodnotami ROA a ROE, kedy návratnosť aktív je podstatne nižšia ako návratnosť vlastného kapitálu.

 

Súhrnné štatistiky vybraných ukazovateľov:

 

Nižšie uvedený graf napríklad zobrazuje histogram rozdelenia hodnôt hrubej marže (podiel pridanej hodnoty k tržbám). Je možné vidieť, že početnosti  intervalov sú si veľmi podobné a nemožno na základe tohto histogramu jednoznačne určiť, že aká je typická hrubá marža agentúr sprostredkujúcich zamesnania. Na základe mediánovej hodnoty však vieme, že polovica celého súboru agentúr mala hrubú maržu vyššiu až ako 44,66%. 

 

 

 

V prípade agentúr sprostredkujúcich zamestnania existuje značný rozdiel medzi hrubou maržou a ziskovou maržou z toho dôvodu, že štandardný výpočet hrubej marže nezahŕňa osobné náklady, ktoré sú u agentúr sprostredkujúcich zamestnania sú jednou z najdôležijteších nákladových položiek.  Prirodzene bola teda mediánová zisková marža (ROS) podstatne nižšia ako mediánová hrubá marža.

 

 

 

Keďže až 103 agentúr vykázalo za rok 2013 stratu, automaticky sa týchto 103 agentúr preukážu ako subjekty so zápornou hodnotou rentability vlastného kapitálu. V graf nižšie však môžeme vidieť, že ROE menšie ako 0 % malo až 114 agentúr. To ale preto, lebo do tohto intervalu sme zahrnuli aj tie agentúry, ktoré za rok 2013 vykázali nielen stratu, ale aj tie, ktoré zároveň vykázali aj záporné vlastné imanie. 

 

 

Z histogramu opäť nie je možné jednoznačne určiť, že akú hodnotu návratnosti vlastného kapitálu by sme mohli pre agentúry sprostredkujúce zamestnania mohli považovať za typickú, vieme však, že mediánová hodnota ROE bola 21,86 %, čo je relatívne priaznivé číslo.

 

 

Keď sú teda náklady tak vysoké, ako je to s tržbami? Najviac agentúr vykázalo tržby v intervale od 10 tis. EUR do 50 tis. EUR. Bolo ich 86 (29 %). Ďalších 78 agentúr (26 %) vykázalao za rok 2013 tržby v intervale od 100 tis. EUR do 500 tis. EUR a 47 agentúr vykázalo tržby v intervale od 1 mil. EUR do 5 mil. EUR. 

 

 

A kto sú najväčší hráči v segmente? Posledný graf zobrazuje 10 najväčších agentúr sprostredkujúcich zamestnania z pohľadu tržieb. Ide o známe agentúry ako Manpower, McRoy, Index Nosluš, Trankwalder, IC-AUMONT a iné. Prvý a teda najväčší MANPOWER Slovensko vykázal za rok 2013 tržby vo výške až 30 916 tis. EUR. Po ňom nasleduje McROY s tržbami 24 857 tis. EUR a na treťom mieste je INDEX NOSLUŠ s tržbami vo výške 22 759 tis. EUR. Celkovo však agentúr, ktoré vykázali tržby vyššie ako 10 mil. EUR bolo iba 8.

 

 

  • Agentúry sprostredkujúce zamestnania síce dokážu generovať hrubú maržu v desiatkach percent, avšak zisková marža je podstatne nižšia ako ich hrubá marža (za rok 2013 značná časť agentúr skončila dokonca v strate), čo je zapríčinené tým, že štandardný výpočet ukazovateľa hrubej marže nezahŕňa osobné náklady, ktoré sú v prípade agentúr sprostredkujúcich zamestnania značne významné.
  • Z našej vzorky najviac agentúr vykázalo tržby v intervale od 10 tis. EUR do 50 tis. EUR (29 %). Ďalíšch 26 % zo vzorky firiem vykázalo tržby v intervale od 100 tis. EUR do 500 tis. EUR.
  • Tržby vyššie ako 10 mil. EUR malo len 8 agentúr, pričom najväčšia firma z pohľadu tržieb je Manpower Slovensko s tržbami za rok 2013 vo výške 30 916 tis. EUR.

Analýza hrubej marže mi veľmi nedáva zmysel. V prvom rade je potrebné povedať, čo tento ukazovateľ v tomto odvetví podnikania predstavuje. Ak ste delili ukazovateľ "Pridaná hodnota" podľa výkazov s tržbami, tak treba myslieť na to, že "Pridaná hodnota" sú vlastne tržby za služby mínus len náklady na materiál a služby. Takýmto postupom sa však vo výpočte neprejaví najdôležitejší "výrobný faktor", ktorým je cena sprostredkovaných zamestnancov - ich osobné náklady. Výsledkom je hrubá marža napr. Manpower 96%. To je ale pre účely rozumnej analýzy nezmyselné zistenie.
Ak by sme si tento ukazovateľ porovnali s obchodným podnikom, tak hrubá marža zrejme predstavuje podiel nákladov na obstaranie predávaného tovaru a tržieb z predaja. Povedzme že predajca značkového tovaru má túto maržu okolo 50%, t.j. 50% tržieb mu pohltia náklady tovaru a zvyšných 50% mu musí stačiť na ďalšie náklady typu predavačky, odpisy, dane, pričom zvyšok je jeho zisk.
Ak si teraz agentúru predstavíme ako obchodníka s pracovnou silou, tak u neho sa do podielu náklady na "tovar" nedostávajú, len nejaké vedľajšie služby, preto je možné dosiahnuť tie hrubé marže na úrovniach > 90% (čo je btw. na úrovni Paškovho KOMEDu). Z tohto by to vyzeralo, že to, čo predávajú, majú zadarmo, ale to je samozrejme nezmysel...
Pridal: Peter dňa 19.12.2014 o 15:32

Vďaka za poznámku. Hrubá marža je počítaná štandardným spôsobom. Z textu asi nebolo jasné, prečo zisková marža v tomto prípade lepšie vypovedá o efektívnosti podnikania. Ukazovateľ hrubej marže teda asi upravíme o tie osobné náklady. Ďakujem ešte raz. Pridal: gulka dňa 19.12.2014 o 19:30
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



2 Komentáre Galéria (6)

Súvisiace články

Tesco Stores, a.s. - najväčší maloobchodný reťazec na Slovensku

wednesday
14.01.2015
Podnikanie | Martin Gulka

Ziskovosť a rentabilita slovenských internetových firiem

tuesday
18.11.2014
Podnikanie | Martin Gulka

Koľko zarábajú slovenské lekárne? Profitabilita a marže lekární

saturday
11.10.2014
Podnikanie | Martin Gulka

Najnovšie články

Bitcoin na historických maximách

monday
16.10.2017
Investície | Ing. Marek Šimo

Lítiové ETF stále na vzostupe

sunday
08.10.2017
Hedge fondy | Juraj Kišák

Prichádza najúspešnejší štvrťrok v roku

tuesday
03.10.2017
Akcie | Ing. Marek Šimo

Je Nordstrom ďalším predmetom záujmu Amazonu a Wal-Martu?

monday
25.09.2017
Akcie | Juraj Kišák

Máte zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce? Zbystrite pozornosť – práve prebieha ďalšia akcia ŠKRTIČ.

tuesday
19.09.2017
Vzdelanie | Ing. Silvia Dutková




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)