Marže slovenských firiem podla odvetví a regiónov Ako-investovat.sk .


Hrubá a zisková marža sú jedným z najpoužívanejších finančných ukazovateľov, ktoré zobrazujú finančnú stabilitu a ziskovosť spoločností.  V analýze sú použité údaje z databázy FinStatu, ktorá obsahuje 193 000 účtovných závierok slovenských spoločností za rok 2013 a porovnávali sme ich s predchádzajúcim obdobím ( rokom 2012).

 

Zisková marža

 

Zisková marža predstavuje pomer medzi čistým ziskom (zisk po zdanení) a súčtom všetkých tržieb spoločnosti( tržby z predaja tovaru a tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb).Je to percentuálne vyjadrenie zisku na 1 Euro tržieb. Ak moje tržby predstavujú napríklad 200 Eur a čistý zisk 10 Eur moja zisková marža je 5% (10/200*100%). Čím vyššia je hodnota tohto ukazovateľa, tým lepšie, značí to o tom, že spoločnosť má vyššiu ziskovosť v porovnaní s konkurenciou. Ziskovú maržu najviac ovplyvňuje cena tovaru, množstvo predaného tovaru, poskytnutých služieb a výška nákladov firmy. Priemerná zisková marža Slovenska je 2,51%.

 

Zisková marža krajov

 

Na obrázku číslo 1 môžeme vidieť graf, ktorý zobrazuje priemernú ziskovú maržu krajov. Na prvý pohľad je zaujímavý Košický kraj, ktorý ako jediný má túto hodnotu zápornú. Tento fakt je spôsobený extrémnou stratou jednej z Košických firiem, U.S. Steel Košice, ktorá siaha do výšky -368 887 000 Eur. Táto strata je až taká vysoká, že ovplyvnila celý kraj, keby sme brali do úvahy Košický kraj bez spomínanej firmy, tak jeho zisková marža by bola 0,15%.

 

Obr. 1: Priemerná zisková marža krajov Slovenskej republiky v roku 2013:

 

Pod Slovenským priemerom sú ešte tieto kraje s ich ziskovou maržou:Žilinský kraj(2,48%), Banskobystrický kraj (1,16%), Trnavský kraj (1,00%), Nitriansky kraj (0,88%) a Prešovský kraj (0,72%) .

 

Trenčiansky kraj, ktorý má druhú najvyššiu maržu je veľmi ovplyvnený dvomi firmami: Continental Matador RubberContinental Matador Truck Tires, ak by tu tieto dve firmy nepôsobili jeho zisková marža by bola 1,84%. Ich tržby spolu tvorili viac ako 1,3mld Eur a zisky boli nad 0,22mld Eur.

 

Ako väčšina z nás predpokladá, Bratislavský kraj má najvyššiu ziskovú maržu, 4,16%. Je to jednoducho spôsobené tým, že väčšina veľkých firiem, ktoré pôsobia na celom území Slovenska má sídlo v našom hlavnom meste, napríklad aj naše tri najziskovejšie firmy: Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel a eustream. Tieto veľké firmy naakumulujú vysoký zisk, vďaka ktorému je zisková marža kraja vysoká.  

 

Na základe obrázka číslo 2 a 1 môžeme porovnávať vývoj ziskovej marže v jednotlivých krajoch Slovenska. Priemerná zisková marža bola v roku 2012 3,41%, v roku 2013 bola o 0,90% nižšia. Tenko pokles bol do veľkej mieri zapríčinením zvýšením dane z príjmu právnických osôb z 19% na 23% medzi rokmi 2013 a 2012.  S určitosťou môžeme povedať, že tento rok zisková marža  poklesla vo všetkých krajoch Slovenska. Najväčší pokles bol v Košickom kraji, až 3,74 percentuálnych bodov,bol hlavne spôsobený už spomínanou stratou U. S. Steel Košice. V ostatných krajoch pokles nebol až taký výrazný, pohyboval sa okolo 0,7 percentuálneho bodu.

 

Obr. 2: Priemerná zisková marža krajov Slovenskej republiky v roku 2012:

 

Zisková marža odvetví

 

Na ďalšom obrázku sú zobrazené priemerné hodnoty ziskovej marže v jednotlivých odvetviach Slovenska. Na začiatok by bolo dobré povedať, že zisková marža je prirodzene rozdielna v jednotlivých odvetviach. Je to spôsobené tým, že ju z veľkej časti ovplyvňujú náklady firmy. Je zrejmé, že Kovovýroba bude mať oveľa vyššie náklady na jednu jednotku zisku ako Informačné technológie. Hlavne vo výrobných odvetviach majú vysoké náklady na drahé výrobné zariadenia a materiál, pokiaľ sa pozrieme na náklady IT firiem budú určite nižšie, stačí im zopár  výkonných  počítačov, kancelária a môžu predávať svoj produkt tisícom ľudí.

 

Obr. 3: Priemerná zisková marža odvetví Slovenskej republiky v roku 2013:

 

Už na prvý pohľad každého upúta záporná hodnota Nehnuteľností, -10,94%. Nie je to moc veľkým prekvapením, práve toto odvetvie má až 50% spoločností v strate, ich straty sú také vysoké, že ani tie úspešné firmy  ju nedokážu vykryť, výsledkom je, že je celé odvetvie v strate, tým pádom aj ich zisková marža je záporná.

 

V prípade ďalších odvetví, ktoré majú zápornú ziskovú maržu to je dvojako. Kovovýroba a hutníctvo spolu so Stavebníctvom obsahujú konkrétne firmy, ktoré zapríčinili stratu celého odvetvia. Stratu Kovovýroby a hutníctva zapríčinilo U. S. Steel Košice a stratu Stavebníctva Doprastav, Váhostav- SKBCI. Druhý prípad sa týka Cestovného ruchu a gastra a Poľnohospodárstva, dôvod ich straty je rovnaký ako aj pri Nehnuteľnostiach, príliš veľa stratových firiem, ktoré spôsobia stratu odvetvia, tým pádom je aj zisková marža záporná.

 

Zaujímavým odvetvím sú Služby, ktorých zisková marža je 5,99% a je veľmi zmenená vďaka jedinej spoločnosti. Pokiaľ by v tomto odvetví nepôsobilo Clean Energy Trades.r.o. jeho marža by bola -1,98%.Ich extrémne veľký zisk ovplyvnil jednak ziskovú maržu celého odvetvia ale aj jeho ziskovosť.

 

Odvetvia, ktoré sa nachádzajú v strede nášho grafu sú práve tie, ktoré majú vysoké náklady na výrobu a prevádzku, tým pádom ani ich ziskové marže moc nevynikajú. Medzi odvetvia, v ktorých je zisková marža najvyššia patria Telekomunikácie, Informačné technológie a Energie. Práve tieto odvetvia sú tie, ktoré majú relatívne nízke náklady aj keď majú vysoké tržby.

 

Pri pohľade na obrázok číslo 4, ktorý nám zobrazuje priemernú ziskovú maržu jednotlivých odvetví v roku 2012, vidíme, že takmer u všetkých odvetviach sa zisková marža v roku 2013 znížila oproti roku 2012 okrem Cestovného ruchu a gastra, Dopravy a Služieb.  Najväčšia zmena nastala v Kovovýrobe a hutníctve, ktorá bola opäť spôsobená U. S. Steel Košice. Výrazná zmena bola aj v Službách, ich marža klesla o 4,40 percentuálneho bodu pretože v roku 2012 spoločnosť Clean Energy Trade nemala taký vysoký zisk, ktorý by výrazne ovplyvnil celé odvetvie. Priemerná zmena v jednotlivých odvetviach bola približne jeden  percentuálny bod, čo zodpovedá aj Slovenskému priemeru.

 

Obr. 4: Priemerná zisková marža odvetví Slovenskej republiky v roku 2012:

 

Hrubá marža

 

Hrubá marža je finančný ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru pridanú hodnotu a celkové tržby spoločnosti, udáva sa v percentách. Pridaná hodnota je rozdiel medzi tržbami a nákladmi ( materiál, náklady na prevádzku, náklady na predaj tovaru,...). Hrubá marža nie je presný ukazovateľ pre cenovú stratégiu, ale je dobrý indikátor finančného zdravia spoločnosti. Bez adekvátneho hrubého zisku by spoločnosť nebola schopná platiť svoje prevádzkové a iné náklady. Vo všeobecnosti by mala byť jej hodnota stabilná, nemala by veľmi kolísať pokiaľ jej odvetvie neprešlo výraznými zmenami, ktoré by zmenili predaj tovaru. Priemerná hrubá marža Slovenska je 16,06%.

 

Hrubá marža krajov

 

Obrázok číslo 5 zobrazuje priemernú hrubú maržu Slovenských krajov. Ak porovnáme ziskovú a hrubú maržu krajov už na prvý pohľad je vidno, že hrubá marža sa v jednotlivých krajoch nelíši až do takej miery ako zisková. Prekvapivé je, že Bratislavský a Trnavský kraj bývajú vždy na popredných miestach takmer každého grafu, ale teraz je tomu inak. Napriek tomu, že Bratislavský kraj má najvyššiu pridanú hodnotu a aj tržby, ich pomer, ktorý vyjadruje hrubú maržu je relatívne malý v porovnaní s inými krajmi. Podobne ako Bratislavský je na tom aj Trnavský kraj, má vysokú pridanú hodnotu, ale aj vysoké tržby.

 

Iným prípadom je napríklad Trenčiansky kraj, ktorý má tretiu najvyššiu pridanú hodnotu, ale má relatívne nízke tržby, preto má vysokú hrubú maržu. Banskobystrický a Prešovský kraj sú na tom podobne ako Bratislavský a Trnavský kraj, ale v inom slova zmysle. Ich tržby a aj pridané hodnoty sú najnižšie, no ich pomer je vysoký. 

 

Obr. 5: Priemerná hrubá marža krajov Slovenskej republiky v roku 2013:

 

Obr. 6: Priemerná hrubá marža krajov Slovenskej republiky v roku 2012:

 

Hrubá marža v porovnaní s rokom 2012, ktorýje zobrazený na obrázku číslo 6, klesla v priemere o niečo viac ako jeden percentuálny bod. Vo všeobecnosti na území Slovenska marža klesla, takmer o 1,5 percentuálneho bodu, vzrástla iba v jednom kraji a to v Žilinskom o 0,12 percentuálneho bodu. Najväčší pokles v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nastal v Košickom kraji, klesol o 3,13 percentuálneho bodu. Tento pokles bol zapríčinený tým, že ich tržby narástli až o viac ako 2 mld. Eur, zatiaľ čo ich pridaná hodnota klesla o 48 mil. Eur.

 

Hrubá marža odvetví

 

Obrázok číslo 7 zobrazuje hodnoty hrubej marže v jednotlivých odvetviach Slovenska. Ako aj pri ziskovej marže aj teraz je jej hodnota rozdielna v jednotlivých odvetviach. Tie, ktoré majú relatívne nízke náklady vzhľadom na výšku tržieb majú vysokú hodnotu tohto ukazovateľa a tie, ktoré majú vysoké náklady na jednu jednotku zisku ju majú nižšiu. Tejto teórii zodpovedá aj náš obrázok. Odvetvia ako napríklad Hazard, Telekomunikácie a Informačné technológie majú vďaka tomu nadpriemerne vysokú hrubú maržu, tým pádom aj finančnú stabilitu,v porovnaní s Veľkoobchodom, Automobilovým priemyslom alebo Stavebnými  prácami. Na stredných priečkach sa nachádzajú odvetvia, ktoré majú mierne nadpriemerné hodnoty hrubej marže.

 

Obr. 7: Priemerná hrubá marža odvetví Slovenskej republiky v roku 2013:

 

Hrubá marža odvetví v porovnaní s rokom 2012 klesla v priemere o 1,8 percentuálneho bodu. Vzrástla iba v dvoch odvetviach a to v Hazarde o 5 percentuálneho bodu a v Strojárstve o 0,62 percentuálneho bodu. Výrazný vzrast v Hazarde bol spôsobený nárastom pridanej hodnoty aj keď tržby klesli. Najväčší pokles, viac ako 12 percentuálnych bodov, sme zaznamenali v odvetví Nehnuteľností, ich pridaná hodnota a aj tržby v roku 2013vzrástli v porovnaní   s rokom 2012, ale nárast pridanej hodnoty bol veľmi nízky v porovnaní s nárastom tržieb.

 

Obr. 8: Priemerná hrubá marža odvetví Slovenskej republiky v roku 2012:

 

Hrubá a zisková marža v jednotlivých odvetviach

 

Telekomunikácie

 

Priemerná hodnota hrubej marže Telekomunikácii je takmer 57%, táto hodnota takmer presne zodpovedá aj priemernej hrubej marži nami vybratých spoločností. Jednoznačne najvyššiu hodnotu má Slovak Telecom a. s., čo znamená, že má veľmi nízke náklady na predaný tovar alebo náklady na nakupované služby a pod. Jeho pridaná hodnota je viac ako 638 mil. Eur, čo je dvakrát viac ako pridaná hodnota Orange Slovensko a takmer sedemkrát viac ako O2 Slovakia. Tržby Slovak Telecomu sú viac ako 827 mil. Eur  tržby O2 Slovakia 205 mil. Eur a Orange Slovensko 622 mil. Eur. Ak by sme ju chceli porovnať s predchádzajúcim rokom zistíme, že výrazné zmeny nenastali. Hrubá marža Orange Slovensko a aj Slovak Telecom klesla približne o pol percentuálneho bodu, pričom ich tržby a aj pridané hodnoty klesli.  Hodnota marže O2 Slovakia vzrástla o takmer 8 percentuálnych bodov, pretože jej pridaná hodnota vzrástla o veľa viac ako jej tržby. Jednoduchšie by sa dalo povedať, že O2 sa darilo viac ako v predchádzajúcom období, pričom Telekomu a Orange sa darilo menej.

 

Obr. 9: Hrubá marža vybraných firiem v odvetví Telekomunikácie v roku 2013:

 

Napriek tomu, že Telekom mal jednoznačne najvyššiu hrubú maržu, má veľmi nízku ziskovú maržu v porovnaní s O2 a Orange. Má veľmi malý zisk v porovnaní s tržbami a vysokou pridanou hodnotou. Napriek tomu, že Orange Slovakia má o viac ako dvesto miliónov nižšie tržby ako Telekom, má viac ako dvojnásobný zisk. To svedčí o tom, že Telekom má vysoké náklady, napríklad na mzdy. O2 Slovakia aj Orange Slovensko veľmi dobre optimalizujú  svoje náklady, keďže ich zisky tvoria v prvej firme 17% a v druhej 18,41% tržieb. Pre lepšie porovnanie pomer tržieb TelecomuO2 je 4, ale pomer ich zisku je iba 1,4. Ak porovnáme ziskovú maržu s predchádzajúcim obdobím zistíme, že v každej spoločnosti klesla o približne dva percentuálne body.  

 

Obr. 10: Zisková marža vybraných firiem v odvetví Telekomunikácie v roku 2013:

 

Maloobchod

 

Z odvetvia maloobchodu sme vybrali štyri najväčšie spoločnosti: Lidl Slovenská republika, Kaufland Slovenská republika, Tesco Stores SRBilla. Na obrázku číslo 11 sú zobrazené jednotlivé hodnoty hrubej marže spoločností, no v rozdielnych rokoch.Kaufland Slovenská republika a Tesco Stores majú hodnoty za rok 2013, Billa za rok 2012 a Lidl Slovenská republika za rok 2011. Táto konzistentnosť je spôsobená tým, že v databáze FinStatu sa nenachádzajú aktuálnejšie finančné uzávierky.

 

Už na prvý pohľad je vidno, že sú akoby rozdelené do dvoch skupín, prvá je Lidl a Kaufland, ktoré majú maržu viac ako 24% a druhú tvorí TescoBilla s maržami 16% a 15%.Pričom Kaufland má len o niečo vyššie hodnoty tržieb a aj pridanej hodnoty ako Lidl. V druhom prípade sútržby Tesca trikrát vyššie ako Billy, ale aj ich pridaná hodnota je o veľa vyššia ako Billy. 

 

Obr. 11: Hrubá marža vybraných firiem v odvetví Maloobchodu v roku 2013:

 

Zisková marža sa v jednotlivých spoločnostiach veľmi líši., v takmer všetkých z nich bola nad priemerom tohto odvetvia, ktoré je iba 0,89%. Jednoznačne najvyššiu hodnotu má Lidl Slovenská republika, ktorá je 9,55%. Je taká vysoká hlavne vďaka najvyššiemu  čistému zisku spomedzi našich spoločností vo výške 64,5 mil. Eur. Ich zisk je najvyšší aj keď ich tržby sú druhé najnižšie. Toto jednoznačne ukazuje, že najlepšie vedia minimalizovať svoje náklady. Kaufland Slovenská republika a Tesco Stores neoptimalizujú svoje náklady tak dobre ako Lidl, ale stále sú na tom lepšie ako priemer odvetvia. Billa má veľmi nízku hodnotu ziskovej marže, iba 0,32%, ktorá je dokonca nižšia ako priemer odvetvia. Zisk tejto spoločnosti je iba 1,3 mil., čo je v porovnaní s Lidlom naozaj málo. 

 

Obr. 12: Zisková marža vybraných firiem v odvetví Maloobchodu v roku 2013:

 

Hazard

Pre odvetvie Hazardu sme vybrali tri najväčšie spoločnosti a to: Fortuna SK, NIKÉTipos, národnú lotériovú spoločnosť. Priemerná hrubá marža tohto odvetvia je 80,80%, čo je najviac spomedzi všetkých slovenských odvetví. Ako som už spomínala je to vďaka tomu, že ich hrubé zisky sú veľmi vysoké v  porovnaní s tržbami. Spomedzi nami vybratých spoločností má túto hodnotu najvyššiu Fortuna Sk a to 94,64%. Takáto vysoká hodnota znamená, že z každých sto eur tržieb jej pridaná hodnota je 94,64 Eur. Hodnota hrubej marže NIKÉ sa od Fortuny  veľmi nelíši, ale Tipos má v porovnaní s nimi nižšiu hrubú maržu. Aj keď má Tipos najvyššie tržby a aj pridanú hodnotu, ich pomer nie je taký vysoký ako v predchádzajúcich spoločnostiach. 

 

Obr. 13: Hrubá marža vybraných firiem v odvetví Hazard v roku 2013:

 

Pri pohľade na obrázok 14 vidíme, že najvyššiu ziskovú maržu má Fortuna SK. Práve táto spoločnosť má spomedzi nami vybratých firiem najnižšie tržby, ale aj napriek tomuto faktu má najvyšší čistý zisk, tým pádom aj ziskovú maržu. Jej priemerná hodnota pre toto odvetvie je 3%, len o niečo vyššiu ju má NIKÉ a dokonca pod jej priemerom je Tipos, ktorý ako som už spomínala má najvyššie tržby, ale jeho čistý zisk je v pomere s nimi nízky. Zisková marža v porovnaní s predchádzajúcim obdobím klesla v každej spoločnosti v priemere o jeden percentuálny bod, iba v prípade NIKÉ o 1,5 percentuálneho bodu.

 

Obr. 14: Zisková marža vybraných firiem v odvetví Hazard v roku 2013:

 

Energie

 

V odvetví Energie sme vybrali štyri najväčšie a najzaujímavejšie spoločnosti: SPP-distribúcia a. s., Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Slovenské elektrárne a. s. Slovenský plynárenský priemysel.  Priemerná hrubá marža tohto odvetvia je 17,67%. Obrázok číslo 15 nám zobrazuje hrubú maržu nami vybraných firiem, hneď na prvý pohľad vidíme, že SPP- distribúcia a Slovenský vodohospodársky podnik majú nadpriemernú hodnotu. Ich tržby nie sú také vysoké ako ostatných dvoch, ale keďže ich náklady vynaložené na obstaranie produktu a jeho predaj sú veľmi nízke, ich pridaná hodnota je vysoká v porovnaní s tržbami, tým pádom aj hrubá marža je vysoká. Slovenské elektrárne majú v porovnaní s týmito dvomi firmami relatívne nízku hodnotu ukazovateľa. Napriek tomu, že ich tržby sú viac ako 2,8 mld. Eur, ich pridaná hodnota je 4,4 mil. Eur, keď ich porovnáme napríklad s SPP distribúciou, tak vidíme, že aj keď tržby SPP distribúcie sú približne 7,5 krát nižšie a jej pridaná hodnota je iba 1,5 krát nižšia. Už na prvý pohľad je na obrázku číslo 15 najzaujímavejšia hrubá marža Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ako jediná je totižto záporná, jej hodnota je -4,05%. Napriek tomu, že jeho tržby sú 1,8 mld. Eur, ich náklady na poskytovanie služieb a ich predaj sú také vysoké, že ich pridaná hodnota je záporná.

 

Ak by sme porovnávali hrubú maržu s predchádzajúcim obdobím, tak zistíme, že sa veľmi nezmenila, iba SPP ju mal na úrovni 37,4% (vtedy ešte nemal zápornú pridanú hodnotu).

 

Obr. 15: Hrubá marža vybraných firiem v odvetví Energie v roku 2013:

 

Pri pohľade na obrázok číslo 16 je najviac prekvapujúce, že SPP má kladnú a celkom vysokú ziskovú maržu. Vo väčšine prípadov ak má spoločnosť zápornú pridanú hodnotu, je aj stratová, ale v tomto prípade je tomu inak. SPP má kladný zisk, pretože v tomto roku zaúčtovala zisk z ukončených činností vo výške 461 mil. Eur, čo sa následne premietlo do kladného zisku a aj kladnej ziskovej marže. Priemerná hodnota tohto ukazovateľa v odvetví Energie je 6,48%, ktorú značne presahuje SPP- distribúcia so svojimi 30,63%, ktoré dosiahla vďaka nízkym nákladom. Slovenské elektrárne majú vysokú ziskovú maržu v porovnaní s hrubou maržou, ktorá býva spravidla značne vyššia ako zisková, pretože až odčítaním všetkých nákladov a dane dostaneme z pridanej hodnoty čistý zisk. V prípade Slovenských elektrárni boli tieto náklady a dane relatívne nízke a preto je tento rozdiel malý. Opačným príkladom je Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý ich mal veľmi veľké a preto má nízku ziskovú maržu. 

 

 

Pri pohľade na ziskovú maržu z roku 2012 by sme zistili, že v SPPSlovenských elektrárňach nenastala veľká zmena, ale v ostatných dvoch áno. V prípade SPP- distribúcie bol veľký nárast a to z 9,8% až na spomínaných 30,63%. Bolo to spôsobené tým, že sa ich zisk rapídne zvýšil vďaka nízkej dani z príjmu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Ďalšia veľká zmena nastala v Slovenskom vodohospodárskom podniku, jeho zisková marža bola predtým -24%. Táto jeho strata bola spôsobená záporným výsledkom hospodárenia z bežnej činnosti.


pekny clanok, ale nech mi nikto nehovori, ze hazard ma u nas ziskovost len 3%
pocitajme.. loterie maju house edge asi tak 30 az 70 % tj, na 100eur vkladu, sa vyplati asi 30 az 70 eur vyhier.
a v sporte je to asi tak 15% house edge, tj, kurz je 1.85 vs 1.85
a kasino, tie ma pevne stanovene hosue edge, tam je 3% realne mozne..
a nech mi nikto nehovori, ze stavebnictvo nejde :D a co tie dve ozruty v blavicke na pobrezi dunaju?
vahostav a ine spriazenene s diablom fimy nepovazujem za dobre a tie, ktore by mali byt v stastistikach..
to je jasny odrb na ludi, ale v dobrom, samozrejme, a posielam kvety Pridal: Aston Villa dňa 19.01.2015 o 11:08

Aj tak nerozumiem, ako moze mat stavkova kancelaria marzu 95%..
tj, ludia pridu so 100eurovkou do kancelarie a odidu s 5 eurami?
niej e tam chybicka? :)
take extremne cisla nema ani las vegas.. to by znamenalo, ze neexistuje ziadny vyherca..
alebo, ze tu mame kompulzivnych gamblerov, a tych 5% predsavuje ze jeden z paitich je profik, insider, co na tom zaraba a tie 4% su haluze, nahody, co niekto vyhral naspat.
95% , to je sialene.. ved to je takmer ako keby ludia len nosia peniaze a odchadzaju bez nich, nie?
velmi rad by som bol opraveny, keby sa mylim, lebo toto ma zaujima, vdaka :) Pridal: Aston Villa dňa 19.01.2015 o 11:13

Hruba marza u stavkovych kancelarii nie je z vkladu, ale z rozpatia.
Ziskova marza je zase cista marza po ocisteni uplne vsetkych nakladov a dani. Pridal: Filip Glasa dňa 19.01.2015 o 12:33
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



3 Komentáre Galéria (19)

Súvisiace články

Hazard - najrentabilnejšie odvetvie na Slovensku

wednesday
08.07.2015
Podnikanie | Jakub Straka

Zaujímavé zverejnenia finančných výsledkov za rok 2014

saturday
11.04.2015
Podnikanie | Filip Glasa

Hospodárske výsledky firiem za rok 2014 už sú vonku

sunday
29.03.2015
Podnikanie | Filip Glasa

Zadlženosť a likvidita slovenských firiem podľa odvetví a krajov

tuesday
03.03.2015
Podnikanie | Monika Ondrušeková

Aké dane platia najväčšie slovenské firmy?

saturday
07.02.2015
Podnikanie | Martin Gulka

Najnovšie články

Je 'Buy and Hold' najlepšiu stratégiou pre Bitcoin?

sunday
06.08.2017
Akcie | Juraj Kišák

Najvyššia vyrubená daň všetkých čias?

thursday
03.08.2017
Akcie | Ing. Marek Šimo

3 dôležité otázky, ktoré vám o virtuálnom sídle prezradia všetko

monday
24.07.2017
Podnikanie | Redakčný článok

Tesla IPO: 7 rokov na zdroji

friday
21.07.2017
Investície | Juraj Kišák

Aké firmy boli najviac kontrolované v roku 2016 zo strany orgánov inšpekcie práce?

monday
17.07.2017
Podnikanie | Ing. Silvia Dutková




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)