Čo prináša vyšší výnos? Pravidelné investovanie, či jednorazová investícia?

Mnohí ľudia uvažujú nad investovaním do akcií, no nevedia sa rozhodnúť, čo presne kúpiť a ako často investovať. Či do akcií „vraziť“ všetky peniaze hneď naraz, alebo akcie kupovať na pravidelnej báze, napríklad každý mesiac, či každý rok. Ktorý z týchto troch spôsobov investovania by v minulosti priniesol najvyšší výnos?

Ak ste v situácií, že ste si z vašich mesačných príjmov schopní usporiť určitú čiastku, ktorú by ste radi investovali do akcií, nasledujúci článok vám dá odpoveď na otázku, aký priemerný výnos môžete očakávať pri pravidelnom mesačnom, či ročnom investovaní do akcií. Pojem investovanie do akcií je však trošku obšírny. Nie úplne rovnako sa vyvíjajú americké akcie, európske akcie, či akcie emerging markets, aj keď určitá pozitívna korelácia medzi nimi existuje. V tejto analýze sa sústredíme na investovanie do amerických akcií, konkrétne do indexu S&P 500. Ako investori laici sa teda nebudeme trápiť akýmsi stock pickingom (vyberaním konkrétnych akciových titulov), ale našu investíciu jednoducho ihneď diverzifikujeme do 500 spoločností zahrnutých do indexu S&P 500. Index ako taký nie je možné kúpiť, a preto budeme kupovať ETF na tento index. Konkrétne SPDR S&P 500 (označenie: SPY). Pre zaujímavosť uvádzam, že korelácia medzi SPY a S&P 500 je až 0,99 (max je 1), čo znamená, že SPY takmer dokonale kopíruje tento akciový index. Rozdiel spočíva iba v určitom malom poplatku a v spôsobe spravovania fondu.

Poznámka: keďže ETFs spĺňajú takmer všetky atribúty klasických akcií, pre jednoduchosť budeme naše ETFko nazývať akciou.

Analyzované budú tri časové obdobia:

Takýto spôsob rozdelenia období je z toho dôvodu, aby sme si mohli analyzovať tri rôzne typy vývoja akciového trhu. Prvé obdobie sa vyznačuje silným medvedím trhom, resp. finančnom krízou. Americký index S&P 500 od septembra 2008 do cca marca 2009 stratil vyše 40% svojej hodnoty. Druhé obdobie je, naopak, typické silným býčím trhom a posledné tretie obdobie je vlastne obdobím, kedy by sporiteľ prežil jak krízu, tak aj silný býčí trh.

Čo vlastne budeme „skúmať“?

Zaujíma nás, aké výnosy by sme v týchto troch rôznych obdobiach dosiahli rôznymi stratégiami – pravidelné mesačné investovanie, pravidelné ročné investovanie a jednorazové investovanie. Tu však treba zdôrazniť, že pri modelovaní výnosov sme vychádzali zo situácií, kedy sme nakúpili podiel v ETF za celú sumu investície. Teda kúpili sme napr. 0,90 ks akcie, čo by v skutočnosti nebolo možné. Preto, ak by ste chceli pravidelne mesačne investovať napr. do SPY, vaša mesačná investícia by sa musela minimálne rovnať aspoň cene daného ETF. Okrem toho, vo výpočtoch neuvažujeme s vyplatenými dividendami (u SPY je to cca 1,80%), keďže tie by ste asi nedokázali ihneď v okamihu vyplatenia reinvestovať.

Výnosy v predkrízovom a v krízovom období (január 2005 – december 2009)

Prvý graf zobrazuje vývoj akcie SPY (resp. vývoj akciového indexu S&P 500) za obdobie od januára 2005 do decembra 2014. Ako môžete vidieť, v septembri 2008 v dôsledku finančnej krízy sa americké akcie prepadli o vyše 40% a na konci tohto obdobia bola hodnota indexu stále nižšia ako pred krízou. Ak by ste teda do indexu jednorazovo investovali ešte pred krízou a po prepade by ste sa rozhodli akcie predať, je jasné, že by ste ich predávali so stratou. Pri pravidelnom investovaní by sme si už nemohli byť úplne istí, či by sme akcie predávali so stratou, alebo so ziskom, pretože pri pravidelnom investovaní si obstarávaciu cenu investície (akcie) priemerujeme. Teda ak som pred krízou kupoval akciu za ceny od 110 USD do 140 USD a počas krízy som akciu kupoval za ceny od 90 USD do 70 USD, priemerná nákupná cena akcie sa mohla spriemerovať na nejakých 100 – 105 USD. Všetko závisí od toho, ako dlho som nakupoval „za draho“ a ako dlho som nakupoval „za lacno“. Z grafu je však už jasné, že „za draho“ som nakupoval príliš dlho, a preto som na konci obdobia v strate aj v prípade pravidelného mesačného investovania.

Ak by som každý mesiac do akcií investoval napr. 200 USD (za 5 rokov to je 12 000 USD), ku koncu decembra 2014 by moja investícia na trhu mala hodnotu iba 11 266 USD. Ak by som sa rozhodol predať moje akcie, predával by som ich so stratou -6,12%.

Pri pravidelnom investovaní raz za rok a pri jednorazovej investícií by som bol na tom podobne. Môžeme síce konštatovať, že najnižšiu stratu by som v takto katastrofickom prípade utrpel stratégiou pravidelného ročného investovania a najvyššiu pri jednorazovej investícií, ale takto extrémny prípad by postihol všetkých, ktorí včas nepredali svoje investície bez ohľadu na spôsob investovania.

Výnosy v období od januára 2005 do decembra 2009:

Výnosy počas býčieho trhu

Teraz je však situácia iná. Zažívame pokrízové obdobie so silným býčím trhom aj keď s určitými turbulenciami (rok 2011). Ktorý spôsob investovania prináša v takomto období najvyšší výnos?

Počas silného býčieho trhu by najlepší výsledok priniesla jednorazová investícia. A najmä po silnom prepade na akciovom trhu sa táto stratégia javí ako najvhodnejšia. Ale aj v takýchto prípadoch by bolo rozumnejšie investíciu rozdeliť aspoň na dve-tri časti, pretože dno trhu určite nikto „netrafí“. Ak by ste jednorázovo investovali do indexu S&P 500 na začiatku roka 2010, teraz by vaša čiastka bola zhodnotená až o takmer 84%.

Čo sa týka stratégií pravidelného investovania, vyšší výnos by na býčom trhu prinieslo pravidelné mesačné investovanie ako pravidelné ročné investovanie. V prípade pravidelného mesačného investovania by sa vaše peniaze za posledných 5 rokov zhodnotili o 48 %, čo činí ročný výnos vo výške 8,09%. V prípade pravidelného ročného investovania by sa vaše peniaze za posledných 5 rokov zhodnotili o 38,21%, čo ročne činí 6,69%.

Výnosy v období od januára 2010 do decembra 2014:

Ako by výnosy vyzerali za obdobie posledných 10tich rokov?

Keď tieto dve časové obdobia spojíme dokopy, dostaneme akési typický vývoj na akciovom trhu poznačený ako aj finančnou krízou, tak aj silným býčím trhom. Možno práve takéto obdobie je najreálnejším obrazom toho, aké výnosy môžeme na akciovom trhu očakávať v dlhodobom horizonte.

Ak by som za posledných 10 rokov pravidelne, každý mesiac, investoval určitú rovnakú čiastku do akciového ETF SPY, v súčasnosti by moje peniaze boli zhodnotené o 60,73%. To činí ročný výnos vo výške 4,86%.

Pravidelné investovanie rovnakej čiastky raz za rok by mi prinieslo ročný výnos 4,60%, teda výnosy v týchto dvoch prípadoch sa príliš nelíšia. Avšak o cca 1% vyšší výnos by sme dosiahli pri jednorazovej investícií. Lenže ako sme si ukázali, investícia tohto typu by zažila značné drawdowny vo výške desiatok percent a kto vie ako by sa „investor“ v takýchto obdobiach správal…

Výnosy v období od januára 2005 do decembra 2014 (za posledných 10 rokov):

Čo by bolo najlepšie?

Podľa toho, čo sme si ukázali by najlepšie bolo skombinovať stratégiu pravidelného mesačného investovania s jednorazovými mimoriadnymi investíciami počas krízových období. Napríklad, pri každom 10%-nom poklese investovať do akciového indexu (do SPY) okrem pravidelnej mesačnej investície aj určitý mimoriadny vklad a tým si o niečo znížiť obstarávaciu cenu investície. Vychádzame totiž z predpokladu, že investovať budeme niekoľko rokov a akcie sa vždy dostanú na svoje pôvodné maximá.

Na poplatky som nezabudol

V analýze som neuvažoval s poplatkami, pretože v súčasnosti máte možnosť si otvoriť obchodný účet u takých sprostredkovateľov, kde za obchod s akciami zaplatíte cca 1 USD/EUR (Interactive Brokers, či DeGiro). Aj pri pravidelnom mesačnom investovaní by poplatky v takejto výške mali na celkové výnosy len mierny dopad. Okrem toho, práve z tohto dôvodu som uvažoval aj pravidelné ročné investovanie, ak by sa niekomu zdalo príliš prácne každý mesiac realizovať obchod v malom objeme, prípadne príliš drahé realizovať obchod každý mesiac.

Podobný článok zaoberajúci sa problematikov pravidelného investovania nájdete aj tu. Zaujímavé pre vás môžu byť aj ETF sporiace programy ponúkané brokermi prevažne nemecky hovoriacich krajín. Treba si len však overiť aká je aktuálna ponuka týchto sporiacich programov u jednotlivých brokerov. Systém pravidelného investovania sme v minulosti rozoberaliaj pre jednotlivé fondy druhého piliera, keďže systém sporenia v druhom piliera sa najviac podobá systému pravidelného mesačného investovania. Viac tu.