Čaká svet návrat k zlatému štandardu ? Ako-investovat.sk .


    Dôležitou otázkou sa hlavne po problémoch spojených s Ukrajinou stal nový finančný systém. Ukrajina významne ovplyvnila situáciu vo svete a to nielen politickú, ale aj ekonomickú. Konflikty, ktoré boli dlho udržiavané pod pokrievkou sa zrazu začali dostávať na povrch a začali predstavovať reálne hrozby. Či už ide o odklon energetických tokov v prospech Východu, alebo o deštrukciu ruskej ekonomiky.

 

    V spojení s týmito problémami sa ale čoraz častejšie začína skloňovať práve nový finančný systém. Finančný systém založený na z hľadiska oceňovania primárnej komodite – zlate. Zlatý štandard vo svete ale nie je nijakou novinkou. Práve tento systém bol prvým používaným systémom v čase, keď došlo k zavedeniu meny ako univerzálneho platidla. V prípade zlatého štandardu môže byť v obehu iba také množstvo peňazí, aké je množstvo zlatých rezerv. Hodnota meny bola stanovená ako pevne stanovené množstvo zlata. Kúpna sila meny v prípade zlatého štandardu je teda stanovená v pomere k zlatu. K opusteniu zlatého štandardu dochádzalo najmä po prvej svetovej vojne, kedy niektoré meny boli rapídne podhodnotené, iné zas nadhodnotené (najmä v dôsledku vysokých výdavkov krajín počas vojny, ktoré nemohli byť obmedzované zásobami zlata) .

 

    Následne bol zavedený takzvaný štandard zlatej meny, nazývaný tiež brettonwoodsky menový systém, založený na fixných menových kurzoch. V tomto systéme bol priamo zameniteľný za zlato iba dolár (1 unca zlata mala hodnotu 35 dolárov) a ostatné meny mali fixne stanovený kurz práve voči doláru, na základe ktorého, dá sa povedať boli nepriamo zmeniteľné za zlato. Definitívne bol zlatý štandard opustený ako poslednou krajinou v USA v roku 1971, nakoľko postupne zásoby dolárov v rukách jednotlivých krajín narastali a vystávala otázka, či USA je ešte schopné meniť doláre za zlato.

 

    V súčasnosti sa možnosť opätovného zavedenia zlatého štandardu spája najmä s Čínou, ktorá už dlhodobo zhromažďuje zásoby zlata a po novom aj s Ruskom, ktoré taktiež navyšuje svoje zlaté rezervy. Dôvodom snahy o zavedenie zlatého štandardu pre svoje meny je najmä snaha zničiť nadvládu dolára, ako svetovej rezervnej meny súčasnosti a zvýšiť atraktivitu svojich národných mien.

 

    V treťom štvrťroku 2014 centrálne banky kúpili celkom 93 ton zlata, pričom 55 ton pripadá práve na Rusko. Pre Rusko ale takýto spôsob nie je jediným ako navyšovať zásoby zlata. Tieto navyšuje aj prostredníctvom rastúcej ťažby v súvislosti s pomerne veľkými zásobami na svojom území.

 

Oblasti ťažby a množstvo zlata v Rusku

 

 

Zlaté rezervy Ruska 2012 - 2015

Zdroj : tradingeconomics.com

 

    Prehlbuje sa postupne aj spolupráca práve medzi Čínou a Ruskom, pričom obe tieto krajiny sú súčasťou BRICS – hospodárskeho bloku Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky. Práve tento blok sa má spolupodieľať aj na vytvorení novej alternatívny k spoločnosti pre celosvetovú  medzibankovú finančnú telekomunikáciu – SWIFT. Posilňovanie spolupráce Ruska s ostatnými krajinami sa premieta aj vo vzniku Euroázijskej ekonomickej únie ako aj Šanghajskej organizácie spolupráce, pričom Euroázijská ekonomická únia už prešla od dolára k používaniu národných mien.

 

    Ruský prezident Vladimír Putin ako reakciu na stupňujúce sa sankcie zo strany Západu a Európy nariadil spustenie akcie – Dvojhlavý orol. Táto akcia požaduje od Centrálnej banky Ruskej federácie produkciu zlatých rubľových mincí s obsahom 0,1244 trójskej unce zlata s razbou dvojhlavého orla so štítom a korunou, čo má vytvoriť alternatívu k doláru a euru najmä pri obchodovaní s energiami. V súvislosti s tým bude Rusko požadovať platby za ropu a plyn prostredníctvom fyzického zlata. Tým dôjde k prechodu v medzinárodných platbách z dolára na rubeľ a následne sa prejaví pravá hodnota dolára.

 

    Je ale nutné si uvedomiť, že Rusko aj Čína budú postupovať opatrne a postupne, pretože náhle reakcie by mohli viesť k znehodnoteniu devízových rezerv oboch krajín. Ďalším veľmi podstatným faktom z hľadiska zlatého štandardu je, že tento úzko súvisí aj so zadlženosťou krajín. A tu je ďalšia výhoda Ruska a to v jeho nízkej zadlženosti najmä v porovnaní so Západom.

 

Vládny dlh Ruska vo vzťahu k HDP :

Zdroj : tradingeconomics.com

 

 

Vládny dlh USA vo vzťahu k HDP :

Zdroj : tradingeconomics.com

 

    Bez ohľadu na zámery je dnes už zjavné a nepochybné, že vo svete a v jednotlivých krajinách dochádza k snahám o zvyšovanie zlatých rezerv, pričom medzi najaktívnejšie krajiny v tejto oblasti patria práve Rusko a Čína. Jedinou výnimkou v tomto snažení je snáď iba Ukrajina a jej „zbavenie sa“ zlata kvôli nepriaznivej ekonomickej situácii. Nepochybná je taktiež spolupráca medzi Ruskom a Čínou, ale taktiež aj akési všeobecné zomknutie sa krajín, ktoré vytvárajú jednotlivé bloky za cieľom vzájomnej spolupráce. Mnohí tvrdia, že Západu sa začal beh o život. Ochladnutie vzťahov medzi Východom a Západom označujú za začiatok novej studenej vojny. Otázne teda zostáva, ktorá strana a pre koho bude tá správna ? 


Miro, prosim o vysvetlenie tvrdenia: "Definitívne bol zlatý štandard opustený ako poslednou krajinou v USA v roku 1971"

Nebolo to nahodou tak, ze americania jednostranne zrusili brettonwoodsky menovy system ked nixom odmietol vyplatit zlatom francuzov a britov? Pridal: juraj dňa 29.01.2015 o 21:26

Nie presne asi chápem Vašu otázku. Vaše tvrdenie nie je nikde popierané. USA boli poslednou krajinou so zlatým štandardom, a tento opustili v roku 1971. Bolo to práve kvôli stupňovaniu výmen dolárov za zlato. Pričom je nutné poznamenať, že na základe hromadenia dolárov v zahraničí a odlevu zlata z USA nebolo možné naďalej udržať cenu na 35 dolárov za uncu, ktorá bola základným predpokladom pre bretonwoodsky systém. Dolár tak trpel vysokou infláciou, znehodnocovaním a vytváral sa deficit platobnej bilancie. Na základe toho ako pomoc bol vytvorený dvojzložkový zlatý trh. Ten znamenal, že bretonwoodsky systém mal byť nezávislý od akýchkoľvek fluktuácií ceny zlata na trhu. Ako sa ale postupne ukázalo, ani toto riešenie nebolo príliš efektívne. Ale áno, je pravda, že zlatý štandard bol opustený predovšetkým v spojení s hroziacim nebezpečenstvom, že európske centrálne banky predložia nahromadené doláre k zmene za zlato a to bolo práve v roku 1971 spomínaným prezidentom Richardom Nixonom. Následne bola uzatvorená Smithsoniánska dohoda založená na pevných výmenných kurzoch. Pridal: M.K. dňa 29.01.2015 o 22:48
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



2 Komentáre Galéria (4)

Súvisiace články

Spúta Západ ruského medveďa ?

sunday
21.12.2014
Trhy a makro | Miroslav Kočibál

Najnovšie články

Reálny výnos z predaja bratislavského bytu po 13 rokoch. Ako rátať infláciu.

thursday
25.05.2017
Trhy a makro | Redakčný článok

Opatrne s nákupmi na dne

tuesday
23.05.2017
Akcie | Juraj Kišák

Forex účet s bonusom €350 od Brokera Roku LYNX

saturday
20.05.2017
Trading a brokeri | Redakčný článok

American Outdoor Brands Corporation (AOBC) analýza firmy - II. časť

sunday
14.05.2017
Akcie | Dávid Súkeník

Dividendové ETF

thursday
11.05.2017
Fondy a ETF | Juraj Kišák




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)