Koľko zarábajú DSSky na spravovaní úspor v druhom pilieri? Ako-investovat.sk .


V druhom pilieri sa v súčasnosti nachádza 6,46 miliárd EUR. Táto čiastka je rozložená v dvadsiatich dôchodkových fondoch spravovaných šiestimi správcovskými spoločnosťami. Najviac peňazí majú "pod sebou" Allianz (32,6%) a Axa (26,0%). Zarábajú však najviac?

 

Podiel jednotlivých správcovských spoločností na celkovej čistej hodnote majetku v druhom pilieri:

Zdroj: NBS

 

Spravovať takéto obrovské sumy by automaticky malo so sebou prinášať aj pekné výnosy pochádzajúce z odplát a poplatkov, ktoré si jednotlivé správcovské spoločnosti môžu účtovať. Háčikom však je, že správcovské spoločnosti si nemôžu účtovať výšku odplát ľubovoľne. Výška príslušných maximálnych odplát, ktoré si správcovské spoločnosti môžu účtovať, je zákonom stanovená.

 

Dôchodkové správcovské spoločnosti majú zo zákona právo na tri druhy odplát:

a)      odplatu za správu dôchodkového fondu,

b)      odplatu za vedenie osobného dôchodkového účtu,

c)      odplatu za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde.

 

Podľa zákona o DSS odplata za správu dôchodkového fondu nesmie presiahnuť 0,3% priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde a odplata za vedenie osobného dôchodkového účtu nesmie presiahnuť 1% zo sumy príspevkov pripísaných na účet sporiteľa.

 

To znamená, že jednotlivé DSSky si nemôžu účtovať poplatok vyšší ako je zákonom stanovený, ale v rámci konkurenčného boja si môžu tieto poplatky znížiť, či dokonca aj úplne zrušiť. V skutočnosti sa však nič také nedeje. Momentálne sú všetky fondy v druhom pilieri rovnako spoplatnené, a to vo výške maximálnych možných zákonom stanovených odplát. Pre DSSky tu platí jednoduché pravidlo: čím vyšší obnos peňazí príslušná správcovská spoločnosť spravuje, tým vyššie výnosy generuje z účtovania si jednotlivých odplát. Otázka však znie, koľko dôchodkových správcovských spoločností dokáže hospodáriť ziskovo.

 

Oplatí sa DSSkám robiť to, čo robia?

 

Za rok 2013 vykázalo zisk 5 dôchodkových správcovských spoločností a jediná ING vykázala stratu vo výške -1 311 tis. EUR. Najvyšší zisk vo výške 3 638 tis. EUR vykázala Allianz, ktorá v druhom pilieri spravuje najviac peňazí. 

 

Výnosy z poplatkov a čistý zisk správcovských spoločností za rok 2013:

Zdroj: účtovné závierky správcovských spoločností

 

Jedným z najvhodnejších ukazovateľov posúdenia ziskovosti, resp. efektívnosti je ukazovateľ rentability vlastného kapitálu (ROE). Čím vyššia hodnota ROE, tým efektívnejšie, resp. ziskovejšie daná spoločnosť hospodári. Najvyššiu hodnotu ukazovateľa ROE má VÚB Generali, a to až 16,7%. Ostatné DSSky vykázali za rok 2013 podstatne slabšiu ziskovosť a jediná ING hospodárila stratovo, preto je jej ROE záporné.

 

Rentabilita vlastného kapitálu jednotlivých správcovských spoločností za rok 2013:

 

Lepší pohľad na ziskovosť nám prinesie rentabilita vlastného kapitálu počítaná za dlhší časový horizont. Keď sa totiž pozrieme trošku viac do histórie hospodárenia daných DSSiek, môžeme si všimnúť, že správcovské spoločnosti ako AXA, ING, či DSS PB vykazovali v posledných rokoch stále iba stratu. Keď až polovica dôchodkových správcovských spoločností vykazuje rok čo rok stratu, začína to vzbudzovať dojem, že druhý pilier sa neoplatí nielen niektorým sporiteľom, ale aj niektorým správcovských spoločnostiam.

 

Priemerná rentabilita vlastného kapitálu jednotlivých správcovských spoločností za posledných 6 rokov:

 

Pri pohľade na priemerné ROE za posledných 6 rokov môžeme konštatovať, že najziskovejšou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je VÚB Generali s priemernou návratnosťou vlastného kapitálu vo výške 11,6%. Po nej nasledujú Aegon s priemernou návratnosťou vlastného kapitálu vo výške 8,0% a Allianz s priemernou návratnosťou vlastného kapitálu vo výške 2,9%.

 

DSS Poštovej banky, AXA a ING vykazujú za posledných šesť rokov zápornú priemernú návratnosť vlastného kapitálu, čo je dôsledkom ich stratového hospodárenia v posledných rokoch. Avšak aj napriek tomu svoju činnosť vykonávajú nepretržite už desať rokov.

 

Táto nerovnosť priemernej návratnosti kapitálu môže prameniť len z jedného dôvodu, a to takého, že niektoré z týchto DSSiek pracujú s vyššími nákladmi, resp. ich výnosy nepokryjú ich náklady. Viac informácie nám poskytne ukazovateľ nákladovosti počítaný ako priemer za posledných šesť rokov, ktorý udáva, koľko peňažných jednotiek nákladov pripadá na 1 peňažnú jednotku výnosov. Čím nižšia hodnota ukazovateľa nákladovosti, tým lepšie. Najvyššiu priemernú hodnotu nákladovosti vykazuje ING, a to až 1,73. Najnižšiu a takmer rovnakú hodnotu nákladovosti vykazujú Aegon a VÚB Generali. 

 

Priemerná nákladovosť jednotlivých správcovských spoločností za posledných 6 rokov:

 

Je zaujímavé, že taká AXA, ktorá spravuje až 26% z celkovej hodnoty majetku v druhom pilieri vykázala za posledných šesť rokov zisk len jedenkrát. Na druhej strane tu máme VÚB Generali, ktorá spravuje 15,3% z celkovej hodnoty majetku v druhom pilieri, čo je podstatne menej ako spravuje AXA, a za posledných šesť rokov nevykázala ani jedno stratové obdobie. Ďalším podobným kontrastom sú ING a Aegon.

 

Najlepší biznis pre správcov je tretí pilier

 

V treťom pilieri v súčasnosti pôsobia štyri doplnkové dôchodkové spoločnosti, ktoré však spravujú podstatne menej peňazí v porovnaní s tým, čo spravujú správcovské spoločnosti v druhom pilieri, avšak ich ziskovosť je podstatne vyššia. Čistá hodnota aktív v treťom pilieri je v súčasnosti 1,484 mld. EUR. V druhom pilieri činí čistá hodnota aktív 6,459 mld. EUR. Aj napriek tejto nesúrodosti vykazujú doplnkové dôchodkové spoločnosti v priemere podstatne vyššiu návratnosť vlastného kapitálu ako správcovské spoločnosti v druhom pilieri. Doplnkové dôchodkové spoločnosti vykázali za rok 2013 v priemere 32,9%-nú návratnosť vlastného kapitálu. Dôchodkové správcovské spoločnosti iba 3,9%. Okrem nich tu ešte máme klasické správcovské spoločnosti (asset management - AM) zo segmentu kolektívneho investovania, ktoré za rok 2013 vykázali v priemere 19,3%-nú návratnosť vlastného kapitálu. 

 

Priemerná návratnosť vlastného kapitálu podľa typu správcovských spoločností za rok 2013:

 

Čo sa skrýva za nesúladom ziskovosti správcovských spoločností?

 

V prípade správcov v druhom a v treťom pilieri je dôvod prostý. Je ním zákonom stanovená výška odplaty za správu dôchodkového fondu. To je taký druh odplaty, ktorú si daná správcovská spoločnosť bude každoročne účtovať zo zostatku vašich peňazí bez ohľadu nato, či sa váš majetok na trhoch zhodnocuje, alebo znehodnocuje. Kým v druhom pilieri si správcovská spoločnosť môže ročne účtovať len "zanedbateľných" 0,3% ročne, doplnková dôchodková spoločnosť v treťom pilieri si ročne môže účtovať odplatu vo výške takmer 2% (každým rokom sa mení). Z tohto pohľadu je tretí pilier pre sporiteľov veľmi nevýhodný a naopak, pre správcov je to zas veľmi prijateľný biznis.

 

Záverom

  • Druhý pilier pre správcovské spoločnosti nie je až tak solídnym biznisom ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
  • Pri pohľade na ich hospodárenie si DSSky môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú tvoria VÚB Generali, Aegon a Allianz a ide o ziskové DSSky. Do druhej skupiny patria DSS PB, AXA a ING, ktoré za posledné roky hospodárili takmer stále so stratou. Avšak aj napriek tomu už desať nepretržite pokračujú vo svojej činnosti.
  • Doplnkové dôchodkové spoločnosti vykazujú podstatne vyššiu návratnosť vlastného kapitálu ako dôchodkové správcovské spoločnosti. DDSky si totiž podľa zákona môžu za správu dôchodkového fondu účtovať podstatne vyšší poplatok ako DSSky. 

Zisk DSS mal zavisiet podla zverejnenych informacii hlavne od sposobu odpisovania provizii v roku 2005.Niektore dss odpisali provizie hned v prvom roku, niektore postupne Pridal: rado dňa 01.02.2015 o 15:41

Pozrel som sa blizsie konkretne na tu ING, lebo na prvy pohlad taky stratovy biznis naozaj nedava zmysel, a v ich pripade je to presne ako hovori rado - zatial su za stratou zda sa najma odpisy provizii a "goodwillu" spojeneho s prevzatim Sympatie-Pohody.
V roku 2013 predstavoval odpis provizii 1,1 mil. EUR a odpis "goodwillu" 628 tis. EUR (celkovy goodwill pri obstarani, ktory rozpustanim priebezne znizuje ich HV, predstavoval 8,5 mil. EUR). Takze bez tychto poloziek by boli v r. 2013 cca. 400 tis. EUR v zisku.
Pre buducnost este dolezitejsie je vsak to, ze im zostava takto doodpisovat uz len nejakych 1,1 mil. provizii a 500 tis. EUR goodwill, takze tohto sa podla vsetkeho zbavili v r.2014, a od r. 2015 uz mozu nabehnut na zisky... Pridal: Peter dňa 02.02.2015 o 20:39

Tak pozrel som rychlo este aj dalsie zavierky, a teda 2.pilier je pre spravcovske spolocnosti podla vsetkeho zlata bana. VUB Generali a Aegon uz neodpisuju skoro ziadne provizie, vdaka comu uz teraz dosahuju marze bliziace sa 50% (komplet vestko uz aj po zdaneni!). Axa tlaci pred sebou obrovske odpisy - zostava jej este cca. 48 mil. EUR, pricom rocne vynosy z poplatkov ma cca. 8 mil. EUR.

Tak ci onak, nastavenie poplatkov, ake inkasovali DSSky v r.2013, sa zdalo byt nesmierne stedre. Netusim ale, ako sa to medzicasom zmenilo - ale este sa im to nejako vylepsovalo, ci? Pridal: Peter dňa 02.02.2015 o 21:04

V takom starom článku som sa dočítal, že napr. VÚB, či AEGON časovo nerozlišujú náklady súvisiace s odpisovaním provízií. Teda všetko si zaúčtovali do nákladov bežného obdobia v rokoch 2005,2006.

Tým chcem povedať, že áno, máme tu DSSKy, ktoré tieto Náklady postupne rozpúšťajú už desať rokov (a ešte aj niekoľko rokov budú) a potom tu máme tie dve (vyzerá to tak, že ešte aj DSS PB), ktoré dali všetko do nákladov už v rokoch 2005 a 2006.

Lenže nielen tá samotná amortizácia nákladov je príčinou tých stratových období u takých ako AXA, či ING, ale sú vysoké tzv. Ostatné prevádzkové náklady. Kým v Axe za rok 2013 náklady na poplatky predstavovali v pomere k Výnosom z odplát 35%. Ostatné Náklady činili v pomere k výnosom 60%! Podobne je to aj u ING. Ostatné DSSky vôbec nemajú tak vysoké Ostatné náklady. Hlavne pri tej AXE sa mi to nepozdáva, keďže najväčšiu časť si účtujú (ich sestre/dcére/matke, alebo čo) AXA Services - http://finstat.sk/35893940

(ING neviem teraz hodnotiť, lebo zrazu im nefungujú výročné správy)

Takže to postupné rozpúšťanie časového rozlíšenia má vplyv na ziskovosť, ale nie je jediným faktorom, pretože aj tá amortizácia je rozpočítaná tak, aby výnosy z odplát boli vyššie ako výška amortizácie (min. teraz v posledných rokoch).

Pridal: martin gulka dňa 03.02.2015 o 10:08

Ano, ten rozdiel v nakladovosti prevadzkovania d.s.s. zaujal aj mna - vo vseobecnosti by som ocakaval, ze bude porovnatelna, kedze nema preco az tak variovat podla mnozstva klientov ci objemu spravovanych prostriedkov. Rozdiely su vsak vyrazne.

Axa toho mozno relativne viac outsourcuje v porovnani s inymi (ma pomerne nizke osobne naklady), no aj tak tie fakturacie zo skupiny su vysoke. Okrem tych "servisnych sluzieb" od AXA Services je tam este dalsich 1.3 mil. EUR "Náklady na head office"... Tak ale snad za tym je nieco realne a kalkulacia je odovodnitelna, inak by hadam mali problem s danovou uznatelnostou kvoli transfer pricingu, no nie? Pridal: Peter dňa 03.02.2015 o 14:01

a teraz otazka: mam ist s II. pilierom do DSS AXA, ktora ma v indexovom fonde najviac sporitelov a €, alebo do VUB Generali, ktora mozno lepsie hospodari? Alebo je to uplne jedno? Pridal: riso dňa 03.02.2015 o 19:01

Peter - treba pozrieť daň z príjmu. AXA toho teda veľa na daniach nezaplatila, takže veľká časť tých N musí byť daňovo uznateľná.

Rišo - je to na Vás. Toto sú veci, ktoré by ste ako sporiteľ ani nemusel zvažovať. Pretože ak by aj nejakých spôsobom došlo ku krachu niektorej z DSS, tak peniaze sporiteľov sú v depozitári. To ako hospodári tá ktorá DSS je skôr záležitosťou akcionárov Pridal: gulka dňa 04.02.2015 o 09:27

Pán Martin, ja mám aj iný pohľad na zisky z poplatkov(odplat) DSS. Mňa nezaujíma ako hospodária s vlastným majetkom, ale s majetkom občanov. Odplata za vedenie účtu je pri rovnakom ročnom vklade po celú dobu sporenia je v eurách rovnaká. Avšak odplata za správu fondu každým rokom v eurách rastie, je to aritmetická pyramída. Čím je vyššia nasporená suma, tým rastie aj priemerná hodnota a tým aj poplatok. Určite ste schopný matematik, tak si dokážete vypočítať, akú sumu stiahnu DSS občanovi za tento poplatok v 1.roku sporenia , v 20.roku sporenia a v 40.roku sporenia. Čím viac rokov občan sporí, tým rastie tento poplatok, a DSS musia dosahovať vyššie zhodnotenie, aby občan nestrácal. Tak sa dostaneme k tomu, že garantované fondy nemôžu v 2.polovici sporenia prinášať občanovi reálny zisk. Je možné, že sa mýlim, odpoviete mi ? Pridal: Karol MILAN dňa 04.04.2015 o 12:22

V absolútnom vyjadrení bude poplatok za správu narastať pri zväčšovaní imania (úspor) sporiteľa. To je jasné. V relatívnom vyjadrení to vždy bude (teda zatiaľ to tak je) 0,30%. Ak mám teraz 10 tis. EUR za správu zaplatím 30 EUR, ak budem mať o 30 rokov nasporených 30 tis. EUR, za správu zaplatím ročne 90 EUR.

Čo sa týka reálneho zisku, môže sa stať, že bude záporný. Dokonca ak hovoríme o reálnom zhodnotení treba počítať aj s daňami a zdravotnými odvodmi (aj s infláciou). Avšak v II. pilieri našťastie neplatíte dane ani odvody zo ziskov. Pri klasických podielových fondoch je normálne, že v niektorých rokoch poplatok prevýši hodnotu zhodnotenia. Preto spravovať peniaze je super biznis, lebo ako správcovi vám je jedno, či sporiteľ zarába alebo nie, pretože ja si stále bez ohľadu na výšku zhodnotenia účtujem poplatok za správu.

Našťastie v II. pilieri je ten poplatok vzhľadom k alternatívnym formám sporenia veľmi nízky (iba tých 0,30%). To je fajn. Keby bol ten poplatok za správu napr. 2%, tak predpokladám, že sporitelia v garantovaných fondov by iba prerábali.

Takže ak poplatok za správu bude aj naďalej 0,3% a výnosy garantovaných fondov budú v sledovanom období >1%, tak sporiteľ nebude strácať (teraz neberme v úvahu infláciu) a to platí aj pre 20ty či 40ty rok sporenia. Len v absolútnom vyjadrení ten poplatok bude vyšší samozrejme.

Takto ste to mysleli? Pridal: Martin dňa 04.04.2015 o 14:54

Pán Martin-ďakujem. A teraz poďme kaukulovať ako sedliak a za celé obdobie 10 rokov. Cieľom je určiť, aký výnos musia dosahovať dôch.garantované fondy (DF), aby občan reálne nestrácal, teda započítame infláciu. Zisky životných poisťovní nechajme zatiaľ bokom. 2 odplaty DSS = 1 + 0,3 = 1,3 %. K tomu inflácia asi 2,6 % (priemer za 10 rokov) = celkom 3.9 %. Ale podľa údajov samotných DSS i NBS dosiahli výnosy iba 2,5 - 3,1 %. Občan teda reálne stratil. Uvediem Vám príklad z ODÚ za rok 2014 mne blízkej osoby- sporiteľ v AXA dosiahol za 9,5 roka nominálny zisk(výnos) 4,8 % = 0,5 %/rok. Ale inflácia je 2,6 %. Reálne tak strácal asi 2 % ročne. Úhrn 3 poplatkov(odplat) pre DSS dosiahol v roku 2014 = 22,35 % z čistého zisku občana (u Allianz to je asi 21 %). Tak sa reálne ukáže, že naoko nízke poplatky 1 + 0,3 + 10 % sú po vyjadrení v € oveľa vyššie. A ešte jen môj osobný záver ku garantovaným fondom - na základe toho, čo dosahujú a politike E.únie (jej ECB) ani nemôžu v budúcnosti dosahovať také výnosy, aby občan reálne získal. A jednou z príčin sú aj vysoké poplatky, ktoré v roku 2012 stanovil Smer, s údajným cieľom, aby DSS mali vyššiu motiváciu na vyššie výnosy. Priebežne - príjemné sviatky. Pridal: Karol MILAN dňa 05.04.2015 o 10:50

Ten poplatok vo výške 1% sa účtuje iba zo sumy odvodu (tá čiastka, ktorá sa Vám každý mesiac pripisuje na účet v II. pilieri), nie zo stavu účtu (imania). Takže nemožno ho zarátať k tej inflácií. Uvažujme teda iba 0,3+2,6=2,9, resp. 3% (keďže tam je aj ten poplatok účtovaný z príspevkov). Takže tak jednoducho sedliacky môžeme povedať, že za posledných 10 rokov musel byť výnos garantovaných fondov vyšší ako 3% aby naše úspory v reálnom vyjadrení nadobudli na hodnote.

Sporiteľ v AXA dosiahol výnos za celé obdobie len 4,8%? to je asi omyl, nie? V garantovanom fonde za posledných 10 rokov ten výnos by mal byť dvojciferný. Pozrite si inak tento portál pokiaľ ho nepoznáte:

http://druhypilier.sme.sk/fond?id=39

Tam je možné si odsledovať výnosy vs. inflácia

Môj názor je taký, že poplatky v druhom pilieri sú OK. Problémom je iba poplatok za ZHODNOTENIE MAJETKU V INDEXOVÝCH FONDOCH. Tento poplatok je vzhľadom na to ako tieto fondy fungujú ("pasívne" spravované) absurdný. A v posledných troch rokoch dosť ukrojil indexovým sporiteľom z ich ziskov.

Pridal: Martin Gulka dňa 05.04.2015 o 16:05

Uvediem Vám údaje z ODÚ mne blízkej osoby od AXA:
- vznik sporenia: 1.6.2005
- suma príspevkov celkom: 3.376,87 €
z toho v roku 2014 = 264,75 €
- aktuálna hodnota k 31.12.2013 = 3.166,32 €
- aktuálna hodnota ODÚ k 31.12.2014 = 3.537,63 €
- odplaty za rok 2014 = 2,59€/za vedenie účtu + 10,07 €/za správu DF + 11,16 €/ za zhodnotenie.
Sumár: 3.376 € som vložil za 9,5 roka a mám 3.537 €. Získal som teda za 9,5 roka iba 161 € = 4,8 % : 9,5 = 0,5 %/rok = reálny zisk(výnos) tohoto sporiteľa od DSS. Ale je tu ešte inflácia a na konci životné poisťovne. Toto je praktický príklad, aký vysoký vplyv majú relatívne nízke poplatky na reálne výnosy toho, kto má nízky príjem. Aj iný výpis z ODÚ, iného sporiteľa v AXA je podobný. Ono publikované výnosy DF sú veľmi zradné údaje pre laika. A pán Martin, rizikové fondy ma nezaujímajú, nech si každý riskuje ako chce. Ale ak má fond názov garantovaný, tak si kladiem otázku, čo skutočne garantuje ? A je vôbec schopný priniesť sporiteľovi s nižšími príspevkami reálny zisk ? Myslím, že nie, a nech sa DSS snažia koľko chcú, čo im prajem. Pridal: Karol MILAN dňa 05.04.2015 o 17:08

Za rok 2014 mi vychádza čistý výnos 2,61%

3537,63 - 3166,32 - 264,75 = 106,26 - 2,59 - 10,07 - 11,16 = 82,74 (čistý výnos v EUR)

(82,74/3166,32)*100 = 2,61%

Takže len v roku 2014 ste mali výnos 2,61%

Treba si overiť, či v tomto prípade sporiteľ naozaj pracoval počas celej doby, resp. mám pocit, že sporiteľ neodvádzal do II. piliera príspevky každý mesiac. Nejde o človeka, ktorý bol určitý čas nezamestnaný?

Garantované fondy sa preto volajú garantované, že v prípade poklesu hodnoty dôchodkovej jednotky sú správcovia povinný vyrovnať zo svojich peňazí tento pokles (či tak nejak). Je to v zákone Pridal: Martin Gulka dňa 05.04.2015 o 19:13

Pán Martin, ide o moju dcéru, ktorá bola nepretržite zamestnaná, a príspevky odvádzala 9,5 roka, mimo 2 mesiacov. Dorovnáva sa v 10 ročných cykloch, a reálne iba do výšky príspevkov bez odplát 1 % a 0,3 %. Takže nominálne nemám ani toľko, koľko DSS dostala a reálne o 1/4 - 1/3 menej. Dlhopisový fond AXA dosiahol za 10 rokov najnižšie zhodnotenie zo všetkých DSS (údaje NBS a výročné správy DSS). A dajme si pauzu - veselú kúpačku, alebo šibačku. Pridal: Karol MILAN dňa 05.04.2015 o 20:35
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



14 Komentáre Galéria (6)

Súvisiace články

Indexové fondy v druhom pilieri naberajú na atraktivite

saturday
27.12.2014
Druhý pilier a dôchodky | Martin Gulka

Druhý pilier a dôchodkové fondy v grafoch a číslach

wednesday
18.06.2014
Druhý pilier a dôchodky | Filip Glasa

Najnovšie články

Investovanie s najlepšími - SEQUOIA Fund

wednesday
15.02.2017
Investície | Dávid Súkeník

Analýza trhu akciových otvorených podielových fondov v SR za rok 2016

wednesday
08.02.2017
Akcie | Dávid Súkeník

N26 – banka v mobile

saturday
04.02.2017
Financie a poistenie | Ing. Marek Šimo

Podielový fond s garantovným výnosom

saturday
28.01.2017
Fondy a ETF | Juraj Kišák

Najväčší hedžový fond nahrádza manažérov umelou inteligenciou

monday
23.01.2017
Hedge fondy | Ing. Marek Šimo




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)