Čína rozvíja infraštruktúru s cieľom prehĺbiť hospodársku spoluprácu Ako-investovat.sk .


Čínska vláda v roku 2013 oznámila stratégiu "Jedno pásmo, jedna cesta", cieľom ktorej je obnovenie dávnych pozemných a námorných obchodných ciest z Európy cez Áziu až do Číny. Je zameraná na rozvoj infraštruktúry a obchodu v celom regióne a pomôže Číne posilňovať svoj vplyv v globálnych ekonomických a politických záležitostiach a zároveň prehlbovať regionálnu hospodársku spoluprácu. Číne zároveň umožňuje vyvážať technológiu a nadmerné zásoby. Tento dokument hodnotí strategický význam tejto politiky, ktorá by sa mohla stať jednou z najdôležitejších politík tejto generácie, najmä vzhľadom na skutočnosť, že Čína usiluje o stabilizáciu rastu na pozadí globálnej neistoty a vnútroštátnej ekonomickej transformácie a štrukturálnych reforiem. 

 

Vnútoroštátna regionálna stratégia

 

Názov „Jedno pásmo, jedna cesta" /One belt, one road (OBOR)/ odkazuje na hospodárske pásmo novej hodvábnej cesty spájajúce Čínu s Európou cez strednú a západnú Áziu a námornú hodvábnu cestu 21. storočia spájajúcu Čínu s juhovýchodnou Áziou, Afrikou a Európou. Celkový počet obyvateľov krajín, ktoré OBOR spája, je 4,4 miliardy, teda 63 % svetovej populácie. Ich spoločný HDP sa pohybuje vo výške okolo 2,1 bilióna USD, čo predstavuje približne 29 % celosvetovej ekonomiky.

 

 

Zaostené na rozvoj infraštruktúry

 

Keďže stratégia OBOR by mala rozširovať prípadne modernizovať prebiehajúce čínske reformy a podporovať bilaterálne a multilaterálne vzťahy, vytvorí aj nové príležitosti pre krajiny v rámci regiónu, najmä pre rozvíjajúce sa ekonomiky, v oblasti rozvoja a/alebo modernizácie infraštruktúry. Celkové investície do dopravnej infraštruktúry v danom regióne by mali v priebehu nasledujúcich piatich rokov dosiahnuť 5 biliónov USD, čo zodpovedá 2,5-násobku veľkosti čínskeho trhu.

Zdroj: Xinhua, Financial Times, Citi Research, FILel

 

Železnice: kľúčová úloha

 

Keďže železničný priemysel sa stal novým motorom rastu pre vývoz z Číny, bude pri realizácii stratégie OBOR zohrávať kľúčovú úlohu. Za posledných sedem rokov Čína postavila viac ako 10 000 km vysokorýchlostných železníc doma a v zahraničí. V minulom roku sa Čína podieľala na 348 zahraničných železničných stavbách, čo je o 113 viac ako v roku 2013. Celková hodnota zákaziek predstavovala 24,7 miliardy USD, teda trikrát viac ako v predchádzajúcom roku, a skutočný obrat dosiahol 7,6 miliardy USD, čo je zvýšenie o 31,3 %. Cezhraničná železničná výstavba podporila aj vývoz zariadení pre železničnú dopravu, ktorý v roku 2014 dosiahol 26,8 miliardy juanov (4,3 miliardy USD), čo je o 22,6 % viac ako v predchádzajúcom roku.

 

V decembri 2014 bola založená spoločnosť China Railway International (CRI), ktorá prevezme vedúcu úlohu v oblasti vývozu čínskeho železničného priemyslu a zároveň bude slúžiť ako komunikačná platforma medzi čínskymi subjektmi a ich globálnymi partnermi. V najbližšej budúcnosti sa CRI zameria na viac než 10 železničných projektov, vrátane projektov v Laose, Thajsku, Maďarsku, Srbsku, Rusku, Tanzánii a Zambii. Kľúčové projekty na rok 2015 zahŕňajú dve vysokorýchlostné železnice spájajúce Čínu a Thajsko a Čínu a Rusko.

 

Prepojenie Číny, Ruska a Kazaschstanu

 

Miestna vláda Pekingu nedávno oznámila, že Čína vybuduje 7000 km dlhú vysokorýchlostnú železnicu z Pekingu do Moskvy, ktorá bude spájať Čínu, Rusko a Kazaschstan. Celkové investície sa odhadujú na 1,5 bilióna juanov (242 miliárd USD). Čínsky premiér Li Kegiang podpísal minulý rok dohodu s Ruskom, ktorá zahŕňa aj spoluprácu v oblasti rozvoja infrašktuktúry a energie, menové swapové obchody a dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia.

 

Ryža na železnicu v Thajsku

 

Čína potvrdila, že v Thajsku vybuduje kombinovanú železničnú sieť v dĺžke 867 km a kúpi dva milióny ton ryže. Program známy ako „ryža za vysokorýchlostnú železnicu“ bol potvrdený dvoma memorandami o porozumení, ktoré boli podpísané ku koncu minulého roka.

 

Plnenie afrického sna

 

Čína vyjadrila ochotu pomôcť vybudovať vysokorýchlostnú železničnú sieť v Afrike, ktorá by prepojila všetky hlavné mestá kontinentu. Spoločnosť China Railway Construction Corp ukončila modernizáciu 1 344 kilometrov dlhej železnice, ktorá prechádza Angolou, a spoločnosť China Road and Bridge Corp buduje železničnú trať Mombasa - Nairobi, ktorá bude predĺžená na piatich ďalších miest.

 



Vnútroštátne prepojenia 

V rámci Číny sa stratégia OBOR vzťahuje na 16 provincií, predovšetkým v západnej Číne, pričom ďalších viac než 20 provincií má záujem sa na tejto stratégii podieľať s cieľom podporiť miestne a cezhraničné prepojenia dopravy, obchodu, logistiky a informácií. Realizácia iniciatívy OBOR by mohla strednej a západnej Číne pomôcť dohnať vyspelejšie východné pobrežné provincie.

 

Mestá alebo provincie by v rámci realizácie iniciatívy OBOR mohli dostať povolenie k rozvoju novej dopravnej infraštruktúry, keďže na podporu spojenia medzi západnou Čínou a susednými krajinami sú potrebné ďalšie investície do železníc. V januári Národná rozvojová a reformná komisia schválila štyri projekty v oblasti rozvoja infraštruktúry                 v západnej Číne. Tieto projekty zahŕňajú železnice, diaľnice a civilné letisko v Yunan (na hraniciach Mjanmarom, Thajskom, Laosom a Vietnamom) a projekty v provinciách Kuej-čou a Gansu (hraničiacich s Mongolskom), ktoré môžu byť v budúcnosti  začlenené do plánu OBOR.

 

Dlhodobé tempo rastu

 

Z hľadiska investícií stratégia OBOR v strednodobom až dlhodobom horizonte podporí rast čínskych konštruktérov a železničných spoločností a tiež mierne zvýši dopyt po materiáloch, čo by potenciálne malo znížiť čínske nadmerné zásoby v niektorých surovinách, ako je napríklad oceľ a cement. Čínske železničné spoločnosti si vybudovali silnú reputáciu a globálnu konkurencieschopnosť, čo možno z veľkej časti pripísať ich cenovej výhodnosti. Tieto spoločnosti sú navyše povinné poskytovať dlhoročnú prevádzkovú údržbu týchto zámorských projektov, čo vytvára predpoklad pokračovania spolupráce. Zo železničnej výstavby v rámci stratégie OBOR budú najviac profitovať čínske spoločnosti železničného priemyslu China South Locomotive & Rolling Corporation Limited (CSR) a China Northern Rolling Corporation (CNR). Ich oznámenie o vzájomnej fúzii je tiež pozitívnym faktorom pri ich ďalšom prenikaní na zahraničné trhy. Spoločnosť Zhuzhou CSR, kľúčový dodávateľ komponentov pre CSR, bude v dlhodobom horizonte ťažiť z potenciálneho zvýšenia objednávok a rastúceho dopytu po vlakových zariadeniach zo strany zámorských trhov.

 

Posilnenie obchodnej činnosti

 

Predovšetkým následkom slabnúceho dopytu na svetových trhoch vzrástol čínsky dovoz a vývoz v roku 2014 iba o 2,3 %, a teda nesplnil stanovený cieľ 7,5 %. V správe o činnosti vlády predloženej na výročnom zasadnutí čínskeho parlamentu z 5. marca stanovil premiér Li Keqiang cieľ v tomto roku na úroveň 6 %.  Stratégia OBOR zdôrazňuje podporu obchodu medzi Čínou a susednými krajinami a mala by Číne pomôcť identifikovať nové zdroje rastu dovozu a vývozu a ďalej diverzifikovať portfólio čínskych obchodných partnerov, ktoré je v dôsledku slabého dopytu zo strany niektorých rozvinutých krajín v ohrození. Podľa colných údajov dosiahol objem obchodov Číny s krajinami zapojenými do stratégie OBOR v roku 2014 takmer 7 biliónov juanov, s medziročným rastom 7 %, a tvorí 25% z celkovej hodnoty zahraničného obchodu, zatiaľ čo kombinovaná váha obchodu s USA, eurozónu a Japonskom predstavovala približne 34%. Ak sa zlepší vzájomné prepojenie krajiny v rámci stratégie OBOR získajú v rámci čínskych obchodných partnerov pravdepodobne väčší podiel. Vďaka úsiliu Číny rozšíriť obchodné partnerstvo s námornými susedmi vzrástol vývoz do krajín ASEAN v prvých dvoch mesiacoch tohto roka medziročne o 11,5 %, čo je viac ako vývoz do USA (8,2 %), EÚ (3,8 %) a Japonska (9,0%).

 

Zdroj: Datastream

 

Financovanie exportu - internationalizácia čínskeho Juanu

 

Financovanie je už dlhodobo prekážkou pre investície do infraštruktúry v rozvíjajúcich sa krajinách. Podľa odhadov Ázijskej rozvojovej banky (ADB) bude počas rokov 2010-20 potrebné investovať do národných a regionálnych projektov infraštruktúry v ázijských rozvojových krajinách celkom 776 miliárd USD ročne. Podľa údajov ADB predstavujú kombinované finančné prostriedky, ktoré v súčasnosti Ázii každoročne poskytujú Svetová banka a ADB, len okolo 20 miliárd USD, pričom na rozvoj infraštruktúry je možné využiť najviac polovicu prostriedkov.

 

S devízovými rezervami vo výške približne 4 bilióny USD je Čína dobre pripravená exportovať finančné prostriedky s cieľom podporiť investície v regiónoch zapojených do stratégie OBOR. Kľúčovú úlohu vo financovaní budú hrať zriadené špecializované finančné inštitúcie, ktorými sú Ázijská infraštruktúrna investičná banka (AIIB) a fond Silk Road Fund. Táto stratégia by preto mohla urýchliť internacionalizáciu čínskeho juanu prostredníctvom rozšíreného používania tejto meny a povýšiť jeho postavenie na vedúcu regionálnu menu. Do tej doby by mali byť identifikované investičné príležitosti pre obrovské devízové rezervy Číny.

 

Zriadenie Ázijskej infraštruktúry investičnej banky

 

Dňa 24. októbra 2014 podpísalo 21 krajín vrátane Číny, Indie a Singapuru, zmluvu o zriadení AIIB so základným imaním 100 miliárd USD, pričom 50 % akcií vlastní Čína. Od AIIB, ktorá je navrhnutá ako multilaterálna inštitúcia podobná ADB, sa očakáva, že bude poskytovať finančné riešenia a podporu rozvojovým ázijským krajinám, predovšetkým v oblasti výstavby železníc, diaľnic, komunikácií, prístavov a logistickej infraštruktúry. Táto inštitúcia, na čele ktorej stojí Čína, by tiež mala vyvažovať vplyv ADB a Svetovej banky, na čele ktorej stojí USA.

 

Nedávno britská vláda, ako prvá spomedzi západných krajín, prejavila záujem o členstvo v AIIB a čoskoro nasledovali ďalšie európske krajiny, vrátane Francúzska, Nemecka a Talianska. Ak sa tieto krajiny pripoja do konca marca, budú patriť k zakladajúcim členom.  Záujem o členstvo medzitým prejavila i Austrália, kľúčový spojenec USA v ázijsko-pacifickom regióne.

 

Fond Silk Road Fund

 

Minulý rok v novembri poskytla Čína 40 miliárd USD na zriadenie fondu Silk Road Fund  zameraného na projekty v rámci stratégie OBOR, ktoré sú, prinajmenšom v počiatočnej fáze, financované výlučne zo strany Číny. Príspevok pre prvú fázu vo výške 10 miliárd USD je tvorený z čínskych devízových rezerv (6,5 miliardy USD), prostriedkov spoločností China Investment Corporation (1,5 miliardy USD), Export-Import Bank (1,5 miliardy USD) a China Development Bank (500 miliónov USD). Na rozdiel od bežných štátnych investičných fondov by Silk Road Fund mal fungovať ako komerčná inštitúcia usilujúca o návratnosť investícií (viac než o národné záujmy). Mohol by byť vnímaný ako súkromný akciový fond, hoci s dlhším investičným horizontom 15 a viac rokov, pretože sa zameriava na projekty v oblasti infraštruktúry. Pre tento fond neexistuje žiadny strop a je otvorený pre zahraničných investorov, ktorí prejavia záujem o účasť.

 

Záver

Stratégia OBOR vytvára regionálnu ligu rozvíjajúcich sa trhov na čele s Čínou, vrátane väčšiny rozvojových krajín Ázie, východnej Európy a severnej Afriky. Číne môže pomôcť identifikovať nové motory rastu prostredníctvom investícií do infraštruktúry a rozšíriť obchodné aktivity. Stratégia by mohla urýchliť internacionalizáciu čínskeho juanu a vytvoriť investičné príležitosti pre čínske devízové rezervy.

 

Analýza Fidelity Worldwide Investment

Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



Okomentuj článok Galéria (2)

Súvisiace články

Víťazi a porazení v dôsledku prepadu cien ropy

wednesday
04.02.2015
Reklamný článok | Tlačová správa

Býčie trhy v USA budú pokračovať i v roku 2015

Vzostupný trend na amerických trhoch potrvá aj naďalej

wednesday
05.11.2014
Reklamný článok | Tlačová správa

Najnovšie články

Ako spoznať recesiu a kedy začať shortovať? Posledná časť rozhovoru s Petrom Bálintom.

sunday
30.04.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

American Outdoor Brands Corporation (AOBC) analýza firmy - I. časť

wednesday
26.04.2017
Akcie | Dávid Súkeník

Videorozhovor s Petrom Bálintom. Časť druhá.

saturday
22.04.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

Libra najvyššie za posledného pol roka

wednesday
19.04.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo

S Petrom Bálintom o Euro Hedge Awards a hedge fond biznise. Časť tretia.

friday
14.04.2017
Akcie | Redakčný článok




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)