Slovenské banky - ako sa im darilo v roku 2014? Ako-investovat.sk .


Slovenské banky majú za sebou opäť ďalší úspešný rok. Pre niektoré možno menej úspešný, pre niektoré viac, avšak celkovo s hospodárením bánk môžu byť spokojní ako akcionári, tak aj štát. Aktíva slovenských bánk (bez stavebných sporiteľní) v roku 2014 prevýšili čiastku 50 mld. EUR, čo predstavuje medziročný nárast o 5 % a kumulovaný zisk týchto deviatich bánk za rok 2014 činí 517,5 mil. EUR, čo však predstavuje medziročný pokles o -2,2 %.

 

Výška aktív a vlastného imania slovenských bánk ku koncu roka 2014 (v tis. EUR):

Zdroj: výročné správy jednotlivých bánk, vlastné spracovanie

 

Určite nie je prekvapením, že s najväčším objemom aktív disponuje Slovenská sporiteľňa. Jej aktíva ku koncu roka 2014 boli vo výške až 12,9 mld. EUR, z čoho vlastný kapitál predstavoval "len" 1,3 mld. EUR. Aktíva VÚB banky boli vo výške 11,2 mld. EUR a aktíva Tatra banky boli vo výške 9,7 mld. EUR. Medzi najmenšie slovenské banky z pohľadu výšky aktív sa zaraďujú Privatbanka, OTP Banka, Prima banka, či Sberbank.

 

Samozrejme, výška aktív ako taká sama o sebe veľa nenapovie o sile banky, preto je vhodné vždy preskúmať aj štruktúru a následne aj kvalitu aktív. Až na jednu, či dve výnimky je pre slovenské banky už roky charakteristické to, že najväčšiu časť aktív tvoria úverové pohľadávky. Tak to aj má byť, keďže ide o obchodné banky. Zvyšnú podstatnú časť aktív tvoria najmä dlhové cenné papiere, väčšinou štátne dlhopisy.

 

Nasledujúci graf zobrazuje podiel úverových pohľadávok z celkových aktív, teda akú časť z celkových aktív predstavujú úvery poskytnuté klientom. Vidíme, že najväčšie zastúpenie úverových pohľadávok má Sberbank, ktorej až 78 % aktív tvoria pohľadávky z úverov poskytnutých klientom. Bankou, ktorá relatívne najmenej úveruje je Privatbanka, ktorej len 33 % aktív tvoria pohľadávky z poskytnutých úverov. Zvyšnú časť tvoria najmä dlhopisy. Podobne je na tom aj Poštová banka, ktorá sa taktiež primárne nezameriava na úverovanie, ale aj na investovanie do cenných papierov. Úverové pohľadávky z celkových aktív tvoria len 55 %.

 

Podiel úverových pohľadávok z celkových aktív ku koncu roka 2014:

Zdroj: výročné správy jednotlivých bánk, vlastné spracovanie

 

Keďže najväčšiu časť aktív slovenských bánk (až na spomenuté výnimky) tvoria práve pohľadávky z úverov, je potrebné hľadieť aj na kvalitu tohto úverového portfólia, a preto je dobré si všímať ukazovateľ zlyhaných úverov. To je tá časť úverov, u ktorých sa predpokladá, že už nedôjde k ich splateniu. Čím vyšší je stav zlyhaných úverov, tým menej kvalitné je úverové portfólio banky. Problémom je, že nie všade sa nám podarilo zistiť presnú výšku zlyhaných úverov, preto napríklad v rebríčku nenájdete Prima banku, či Privatbanku. Na základe údajov zverejňovaných vo výročných správach jednotlivých  bánk nám vychádza, že najvyšší podiel zlyhaných úverov eviduje Slovenská sporiteľňa, a to až 6,3 %. Treba však podotknúť, že podľa vyjadrení SLSP je tento stav zapríčinený internou zmenou v metodike výpočtu zlyhaných úverov, kedy medzi zlyhané úvery začala SLSP zaraďovať aj úvery v reštrukturalizácií. Druhý najvyšší podiel zlyhaných úverov majú Sberbank a Poštová banka, a to 6 %. Na druhej strane, najmenej zlyhaných úverov eviduje VÚB, a to len 1,4 % z celkovej účtovnej hodnoty úverových pohľadávok. 

 

Podiel zlyhaných úverov ku koncu roka 2014:

Zdroj: výročné správy jednotlivých bánk, vlastné spracovanie

 

Určitým ukazovateľom pre posúdenie likvidity obchodnej banky je ukazovateľ Loan to Deposit (LTD), resp. pomer úverov ku vkladom. Ukazovateľ možno charakterizovať v tom zmysle, že v akom rozsahu sú vklady realizované v úveroch. Ak je hodnota ukazovateľa vyššia ako 100 %, znamená to, že banka požičala viac ako je výška jej depozít od klientov. Takýto stav môže indikovať problém s likviditou. Naopak, nízka hodnota LTD síce indikuje likvidný stav, ale zas banka možno nevyužíva vklady klientov na poskytovanie úverov, ale na obstarávanie cenných papierov, kedy je zas potrebné si odsledovať aká je štruktúra investičného portfólia banky. Napríklad vysoká expozícia do dlhopisov jedného štátu môže byť v prípade defaultu tohto štátu veľkým problémom pre banku. Niečo podobné sa stalo v roku 2011 Poštovej banke.

 

Na nasledujúcom grafe teda môžeme vidieť, že najvyššiu hodnotu LTD mala ku koncu roka 204 Sberbank, a to až 116 %, čo už môže indikovať určitý problém s likviditou. Tento stav je zapríčinený tým, že banke Sberbank medziročne významne poklesol stav vkladov klientov, čo pre banku určite nie je nič príjemné. Naopak, najnižšiu hodnotu LTD majú práve banky ako Privatbanka, či Poštová banka, ktoré zároveň mali aj najnižší podiel úverových pohľadávok.

 

Podiel úverov ku vkladom (LTD) slovenských bánk:

Zdroj: výročné správy jednotlivých bánk, vlastné spracovanie

 

Dôležitým ukazovateľom stability bánk je aj primeranosť vlastných zdrojov, ktorá v percentách uvádza, aký podiel z rizikovo vážených aktív tvoria vlastné zdroje banky. Národná banka Slovenska vyžaduje minimálnu hranicu primeranosti vlastných zdrojov, ktorá je v súčasnosti stanovená na úrovni 8 %. Keď sa však pozrieme na slovenské banky, môžeme vidieť, že niektoré banky v súčasnosti vykazujú aj viac ako dvojnásobne vyššiu kapitálovú primeranosť ako to od nich žiada NBS. Ku koncu roka 2014 bola priemerná kapitálová primeranosť slovenských bánk (bez stavebných sporiteľní) až 16,0 %. V súčasnosti majú najvyššiu primeranosť vlastných zdrojov SLSP (19,9 %), VÚB (19,7 %) a Tatra banka (19,5 %), čo môže byť spôsobené aj tým, že práve tieto tri banky sa v minulom roku zúčastnili tzv. stress testov. Najnižšiu, no stále dostatočnú primeranosť vlastných zdrojov majú Privatbanka (11,8 %), OTP Banka (13,5 %), či Sberbank (13,5 %).

 

Primeranosť vlastných zdrojov slovenských bánk ku koncu roka 2014:

Zdroj: výročné správy jednotlivých bánk, vlastné spracovanie

 

Celkom zaujímavým ukazovateľom, na základe ktorého možno aspoň čiastočne hovoriť o atraktívnosti banky je aj medziročná zmena vo vkladoch klientov. Ak niektorej banke medziročne nejako významne poklesne stav vkladov klientov, znamená to, že niektorí klienti buď z príslušnej banky "odišli", alebo si časť svojich peňazí presunuli do inej banky. Takýmto prípadom je Sberbank, ktorej vklady klientov sa medziročne znížili až o -13,6 %. Stav vkladov sa znížil taktiež aj u Prima banky, v tomto prípade však len o -3,4 %. Najväčší nárast v stave vkladov klientov zaznamenala Poštová banka, a to až o 8,9 %. 

 

Medziročná zmena v stave vkladov klientov:

Zdroj: výročné správy jednotlivých bánk, vlastné spracovanie

 

Najvyššie tržby a aj čistý zisk dosiahla Slovenská sporiteľňa

Slovenská sporiteľňa sa nielenže považuje za najväčšiu banku z pohľadu objemu aktív, ale aj z pohľadu dosiahnutých tržieb, resp. úrokových výnosov a výnosov z poplatokov a odplát. Jej výnosy za rok 2014 boli vo výške 652,2 mil. EUR pri čistom zisku 181,5 mil. EUR. Druhou najlepšie zarábajúcou bankou je VÚB, ktorej výnosy za rok 2014 boli 579,8 mil. EUR pri čistom zisku 111,7 mil. EUR. Iba jediná OTB Banka vykázala az rok 2014 stratu, a to vo výške -443 tis. EUR, pričom je výnosy boli 77,1 mil. EUR. 

 

Výnosy a čistý zisk slovenských bánk za rok 2014 (v tis. EUR):

Zdroj: výročné správy jednotlivých bánk, vlastné spracovanie

 

Medziročná zmena vo výnosoch u piatich najväčších slovenských bánk od krízového roku 2008:

Zdroj: výročné správy jednotlivých bánk, vlastné spracovanie

 

Banky odviedli štátu vo forme dane z príjmu a osobitného odvodu takmer 300 mil. EUR

Aj keď sa osobitný odvod bánk znížil, stále banky odvádzajú štátu vo forme tohto odvodu značné čiastky. Za rok 2014 odviedli slovenské banky vo forme osobitného odvodu až 128,8 mil. EUR a vo forme splatnej dane z príjmu 170,7 mil. EUR. Samozrejme v absolútnom vyjadrení najviac zaplatia najväčšie banky. Slovenská sporiteľňa odviedla vo forme osobitného odvodu 15,1 mil. EUR a vo forme splatnej dane 12,9 mil. EUR, kdežto taká Privatbanka odviedla vo forme osobitného odvodu 1,7 mil. EUR a vo forme splatnej dane 2,7 mil. EUR. 

 

Osobitný odvod a splatná daň zaplatená jednotlivými bankami za rok 2014 (v tis. EUR):

Zdroj: výročné správy jednotlivých bánk, vlastné spracovanie

 

Veľká časť zisku slovenských bánk sa rozdelí vo forme dividend

Na základe spôsobu rozdelenia ziskov slovenských bánk môžeme konštatovať, že takmer všetok zisk si nechajú ich zahraničné materské spoločnosti vyplatiť vo forme dividend. Týka sa to práve tých najväčších bánk ako SLSP, VÚB, ČSOB, ale aj Tatra banky. Nasledujúci graf zobrazuje návrhy na rozdelenie zisku za rok 2014, ktoré sa ešte budú musieť schváliť na valnom zhromaždení. Z grafu je zrejmé, že svoj zisk si ponechávajú vo forme nerozdelého zisku len "malé" banky ako Prima banka, Privatbanka, Sberbank, či Poštová banka. Zvyšné štyri najväčšie slovenské banky prerozdelia takmer všetok svoj zisk vo forme dividend a keďže majoritnými akcionármi sú zahraniční akcionári, tak tieto dividendy "odchádzajú" do zahraničia. Treba ešte podotknúť, že pri Tatra banke je síce uvedené, že jej celý zisk sa prevedie do formy nerozdeleného zisku, avšak Tatra banka vypláca dividendy práve z nerozdeleného zisku minulých rokov a nie zo zisku bežného obdobia, takže ten zisk tak či tak skončí v rukách jej zahraničného majoritného akcionára. 

 

Návrhy na rozdelenie zisku slovenských bánk za rok 2014 (v tis. EUR):

Zdroj: výročné správy jednotlivých bánk, vlastné spracovanie


Takze jediny, kto moze byt nespokojny, su ich klienti a zamestnanci :) Pridal: Lobista dňa 12.05.2015 o 14:29

Martin, toto ja radšej nebudem tvrdiť :) Pridal: Martin Gulka dňa 12.05.2015 o 17:56

Inak este odporucam pozriet sa na cost/income ratio... Pridal: Lobista dňa 12.05.2015 o 21:50

Vďaka za pripomienku. Už si mi to tuším písal aj minule, ale sa mi zdá že je tu toho už veľa. Ale pre budúcnosť: toto ratio počítam ako (náklady na úroky + náklady na poplatky)/(výnosy z úrokov + výnosy z poplatkov) ? Pridal: Gulka dňa 12.05.2015 o 22:35

General administrative expenses /cize napr. interest expenses tam nejdu/ delene operating profit /after provisions/. Pridal: Lobista dňa 13.05.2015 o 07:18
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



5 Komentáre Galéria (10)

Súvisiace články

Ako sa darí hotelierstvu na Slovensku?

tuesday
22.09.2015
Podnikanie | Martin Gulka

Firmy ktoré zaplatili najviac na daniach za rok 2014

tuesday
28.07.2015
Podnikanie | Martin Gulka

Koľko zarobili slovenské banky od krízy?

sunday
21.09.2014
Financie a poistenie | Martin Gulka

Slovenské banky zverejnili výsledky za rok 2013. Ktoré z nich sú silné a bezpečné?

wednesday
07.05.2014
Financie a poistenie | Martin Gulka

Slovenské banky - ratingy, kapitálová primeranosť a zlyhané úvery

sunday
16.06.2013
Financie a poistenie | Martin Gulka

Najnovšie články

Ako spoznať recesiu a kedy začať shortovať? Posledná časť rozhovoru s Petrom Bálintom.

sunday
30.04.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

American Outdoor Brands Corporation (AOBC) analýza firmy - I. časť

wednesday
26.04.2017
Akcie | Dávid Súkeník

Videorozhovor s Petrom Bálintom. Časť druhá.

saturday
22.04.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

Libra najvyššie za posledného pol roka

wednesday
19.04.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo

S Petrom Bálintom o Euro Hedge Awards a hedge fond biznise. Časť tretia.

friday
14.04.2017
Akcie | Redakčný článok