Je eurozóna optimálna ? Ako-investovat.sk .


     Samotné zavedenie novej spoločnej meny pre európske krajiny bolo založené na dvoch princípoch. Ide o princíp postupnosti a princíp konvergencie.

 

     Z hľadiska princípu postupnosti išlo o postupný vznik Európskeho menového inštitútu (predchodca ECB), určenie názvu pre spoločnú menu a vymenovanie členov Výkonnej rady ECB.

 

     Princíp konvergencie predstavuje základnú podmienku účasti krajiny na novej koncepcii spoločnej meny zakotvenej plnením tzv. masstrichtských kritérií. Tieto kritériá sú rozdelené do niekoľkých bodov a ich plnenie sa vyžadovalo od každej krajiny vstupujúcej do eurozóny. Napriek tomu, že plnenie zo strany niektorých krajín na čele s Gréckom ako dvanástou krajinou eurozóny je pochybné a otázne, tieto krajiny sa súčasťou eurozóny stali.

 

     

     Masstrichtské kritériá stanovujú podmienky, ktoré je nutné plniť v týchto oblastiach :

  1.       Cenová stabilita – priemerná ročná inflácia nižšia ako priemer troch štátov s najnižšou infláciou zvýšená o 1,5 percentuálneho bodu,
  2.        Stabilita devízového kurzu  - minimálne dva roky pred vstupom do eurozóny sa kandidátska strana zapojí do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov II a počas tejto doby nesmie dôjsť k devalvácii,
  3.        Konvergencia dlhodobých úrokových sadzieb – dlhodobé úrokové sadzby nesmú prekročiť hranicu danú priemerom troch štátov s najnižšími sadzbami zvýšenú o dva percentuálne body,
  4.        Celkový verejný dlh – verejný dlh krajiny nižší ako 60 % HDP,
  5.        Deficit verejného rozpočtu – deficit štátneho rozpočtu nižší ako 3 % HDP krajiny.

 

     Prečo teda viac-menej splnené kritériá stanovené pre bezproblémový vstup tej ktorej krajiny do zóny spoločnej meny nepredstavujú silný základ pre bezproblémovú budúcnosť menovej únie ?

     Najjednoduchšia odpoveď je nasledovná. Kritériá stanovené Európskou úniou pre vstup do spoločnej menovej únie nie sú dostatočné. Táto odpoveď ale plodí ďalšiu otázku týkajúcu sa toho, ako vlastne môžeme posúdiť správnosť vzniku menovej únie a správny výber jej členov s ohľadom na výhody, ktoré títo môžu priniesť spoločnej mene, ale aj vzhľadom na pozitíva, ktoré prináša prijatie spoločnej meny pre jednotlivé krajiny.

     Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert A. Mundell vypracoval tzv. Teóriu optimálnej menovej únie. V tejto práci sú zhrnuté základné požiadavky nato, aby menová únia mohla byť nielen vytvorená, ale aby aj efektívne fungovala.

     Primárnym, zjednodušeným základom tejto teórie je rozdelenie šokov, ktoré spoločná mena jednotlivým krajinám prináša, na dva základné druhy. Prvým sú tzv. symetrické šoky. Ide o zmenu, ktorá pôsobí na všetky zúčastnené strany v rovnakom duchu. Druhým typom sú tzv. asymetrické šoky, a teda zmeny, ktoré nepôsobia rovnako na všetky krajiny spojené jednou menou, ale vyvolávajú rôzne reakcie v rôznych častiach menovej únie. Práve asymetrické šoky sú základným kameňom problémov, ktorý treba eliminovať. 

     Dôležitou podmienkou fungovania takejto menovej únie je taktiež predpoklad, že prínosy plynúce jednotlivým krajinám z členstva budú vyššie,  ako je riziko zo vzniku a dopadov asymetrických šokov.

Existencia, prípadne fungovanie menovej únie sú teda dané predovšetkým :

  •         príbuznými hodnotami základných ekonomických ukazovateľov zúčastnených krajín (HDP na obyvateľa, inflácia, nezamestnanosť, ...),
  •         podobná štruktúra ekonomiky z hľadiska odvetví,
  •         v neposlednom rade dôležité vlastnosti týkajúce sa príbuzných národných vlastností, priorít, presvedčenia, ako predpoklad úspešnej spolupráce a porozumenia medzi krajinami.

 

     Vytvorenie akéhosi harmonického celku postaveného na jednotnej mene predstavuje v určitých smeroch iba teoreticky stanovenú métu, ktorej dosiahnutie vyžaduje ešte veľa času stráveného prípravou a zdokonaľovaním.

 

     Menová únia pre členské krajiny totiž odoberá možnosti týkajúce sa vlastnej meny. Ekonomiky takýchto krajín strácajú možnosť pružne a samostatne reagovať na výkyvy v ekonomickom prostredí a strácajú nástroje, prostredníctvom ktorých môžu na takého zmeny reagovať. Nehovoriac taktiež o nutnosti ručiť za vývoj v ostatných členských štátoch.

 

     Z tohto pohľadu je teda na mieste zamyslenie. Je eurozóna optimálnou menovou oblasťou ?

     Nech si odpovie na základe jednotlivých faktov a úvah každý sám. Nepopierateľne sa však tlačí do popredia skutočnosť, že eurozóna nemôže byť optimálnou zónou, už len z princípu. A to z princípu vychádzajúceho z neplnenia podmienok, ktoré sama pre vstup krajín požaduje. Základné motto Európskej únie znie : „United in diversity“  -  Zjednotení v rozmanitosti. Možno práve tento základný kameň, na ktorom stavia samotná Európska únia prináša euru a okolo neho združeným krajinám toľko problémov. Nie je vhodné zhodnotiť, či ekonomiky jednotlivých krajín nie sú až príliš rozličné nato, aby boli jedným celkom ? Prípadne nie je na mieste úvaha o tom, prečo niekto musí hrať podľa stanovených pravidiel a inému sa umožní ich obchádzanie ?

 


Eurozona nie je cielom, ale iba jednym z krokov k zjednotenej Europe. Pridal: Rokosák dňa 26.08.2015 o 03:03
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



1 Komentáre Galéria (1)

Najnovšie články

Reálny výnos z predaja bratislavského bytu po 13 rokoch. Ako rátať infláciu.

thursday
25.05.2017
Trhy a makro | Redakčný článok

Opatrne s nákupmi na dne

tuesday
23.05.2017
Akcie | Juraj Kišák

Forex účet s bonusom €350 od Brokera Roku LYNX

saturday
20.05.2017
Trading a brokeri | Redakčný článok

American Outdoor Brands Corporation (AOBC) analýza firmy - II. časť

sunday
14.05.2017
Akcie | Dávid Súkeník

Dividendové ETF

thursday
11.05.2017
Fondy a ETF | Juraj Kišák