Nová vlna tlačenia peňazí je za dverami Ako-investovat.sk .


V tomto blogu napíšem dôvody prečo v USA príde ku štvrtej vlne kvantitatívneho uvoľňovania. (ďalej len QE4).

 

Definícia

 

QE je skratka pre quantitative easing čo v preklade znamená kvantitatívne uvoľňovanie. Tento názov však v sebe neskrýva nič iné ako tlačenie peňazí. Funguje to spôsobom, že americká centrálna banka (FED) vytlačí peniaze, ktoré požičia vláde (formou nákupov vládnych dlhopisov), alebo za tieto peniaze nakúpi iné cenné papiere. (v USA kupovali od finančných inštitúcii hypotekárne cenné papiere)

 

Prehľad QE programov od krízy:

  • QE1 (december 2008 - marec 2010): 1 400 miliárd USD.
  • QE2 (november 2010 - jún 2011): 600 miliárd USD.
  • Operácia Twist (september 2011-december2012): 667 miliárd USD. Nejde priamo o tlačenie peňazí. Je to výmena dlhopisov s rôznou dobou splatnosti, ale efekt na úrokové sadzby a teda na ovplyvnenie ekonomického cyklu je rovnaký.
  • QE3 (september 2012 – október 2014): 1 700 miliárd.

 

QE funguje len krátkodobo

 

Tlačenie peňazí funguje len krátkodobo, ale neprinesie dlhodobý ekonomický rast. Tento názor znázorním na vládnom sektore, ale argument platí rovnako aj pre súkromný sektor. Lacné (vytlačené) peniaze totiž len presunú výrobné faktory spoločnosti (práca, pôda, kapitál) z efektívnej do neefektívnej produkcie.

 

Vláda použila požičané (čiže vytlačené) peniaze na rôzne podporné stimuly napríklad na stavbu mostov. Prečo vláda už skôr neinvestovala do týchto mostov? Nechceli podporovať potrebné projekty? Dôvod je ten, že tieto mosty nie sú potrebné (nemajú dostatočné využitie). Keď vláda minie všetky stimuly zistí, že postavila mosty, ktoré nikto nepoužíva. Krátkodobo síce zvýšila HDP o cenu mostu, ale len na jeden rok. Keď má HDP neustále rásť tak ďalší rok treba postaviť už dva mosty.

 

Mosty sú len príklad, no rovnaké to je zo všetkými vládnymi stimulmi. Keď sa vláde minú peniaze, a tá už nemôže stavať ďalšie mosty, tak príde pokles HDP a celý cyklus tlačenia peňazí začne odznova, ale musí ešte vo väčšom.

Ako ukazuje graf vývoja HDP v USA za ostatných 10 rokov tak v momente keď sa v USA prestalo s QE (označené červenou resp. modrou čiarou) tak došlo k poklesu rastu alebo poklesu HDP a centrálna banka následne spustila ďalšie kolo QE.

 

Čo QE spôsobilo?

 

Tlačenie peňazí, zvýšilo ponuku množstva peňazí v obehu a tým pádom klesla aj ich cena – komerčná úroková sadzba. Nízka úroková sadzba následne spôsobila rast cien všetkých aktív, ktorých cena je priamo naviazaná na úrokové sadzby. Týka sa to hlavne akcií, dlhopisov a nehnuteľností.

Nasledujúci graf ukazuje hodnotu indexu S&P 500, ktorý reprezentuje 500 najväčších a najlikvidnejších Amerických spoločností na burze. Cena tohto indexu, a teda jednotlivých firiem, rástla vždy po tom, čo americká centrálna banka začala tlačiť peniaze – červená čiara. V momente keď sa tlačenie prestalo tak index stagnoval – modrá čiara.

 

 

QE4

prečo

Keď centrálna banka v USA ohlásila QE1 tak nikto (až na pár výnimiek) nečakal, že budú potrebné ďalšie kolá tlačenia peňazí. Tak ako nefungovalo QE1 nefungovalo ani QE2 a rovnako nefungovalo ani QE3 a práve preto centrálna banka príde s QE4. Bankári v centrálnej banke majú totiž opačný názor. Z ich pohľadu tie programy len neboli dostatočne veľké a preto treba tlačiť viacej. Z akého dôvodu to nespravili všetko v prvom kole, ale potrebovali tri nám nikdy nevysvetlili. Rovnako nikdy nepovedali, že QE3 bolo posledné kolo tlačenia peňazí.


CB nepožičiava vláde cez QE, to by robila keby nakupovala bondy na aukcii (no to je zakázané (zatiaľ)), ale fed to robil na sekundárnom trhu, čiže iba zvyšoval ich cenu.
Tiež, vláda (jej výdavky) nie su jedinou zložkou HDP, ale to len mam asi takz dojem, kedže spomínaš ako jediný subjekt pri raste.
Mimochodom, najefektívnejšie (inflacia, nezamestanosť) bolo 1. kolo, všetky dalšie čoraz menej. Skôr sa naskytá priestor pre iný nekonvenčný nastroj...ale to je iba môj názor. Pridal: Maxo dňa 01.09.2015 o 21:27
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



1 Komentáre Galéria (2)

Súvisiace články

Oživuje vojna hospodárstvo?

wednesday
02.09.2015
Trhy a makro | Karol Hochschorner

Prečo panikárime kvôli Číne?

wednesday
19.08.2015
Trhy a makro | Karol Hochschorner

Je kríza v Portugalsku zažehnaná?

monday
17.08.2015
Trhy a makro | Karol Hochschorner

Prečo nemôže FED zvýšiť základnú úrokovú sadzbu

monday
10.08.2015
Investície | Karol Hochschorner

Najnovšie články

Je 'Buy and Hold' najlepšiu stratégiou pre Bitcoin?

sunday
06.08.2017
Akcie | Juraj Kišák

Najvyššia vyrubená daň všetkých čias?

thursday
03.08.2017
Akcie | Ing. Marek Šimo

3 dôležité otázky, ktoré vám o virtuálnom sídle prezradia všetko

monday
24.07.2017
Podnikanie | Redakčný článok

Tesla IPO: 7 rokov na zdroji

friday
21.07.2017
Investície | Juraj Kišák

Aké firmy boli najviac kontrolované v roku 2016 zo strany orgánov inšpekcie práce?

monday
17.07.2017
Podnikanie | Ing. Silvia Dutková