S Petrom Bálintom o Euro Hedge Awards a hedge fond biznise. Časť tretia. Ako-investovat.sk .


Prinášame Vám tretiu časť rozhovoru s Petrom Bálintom, v ktorej nám porozprával okrem iného aj o ocenení Euro Hedge Awards a situáciách, s ktorými sa stretávajú hedge fondoví manažéri.

 

Ľudia si myslia, že kúpia index a stačí to. Viete, čo budete mať s indexom v konečnom dôsledku? Budete mať pokrytú iba monetárnu infláciu, teda to, koľko sa do ekonomiky tlačí peňazí cez celý bankový sektor. Monetárna inflácia je v Amerike okolo 8 % a v Európe okolo 5 %. Keď si vezmete S&P 500 za dlhé obdobie, napr. niekoľko desaťročí, zistíte, že rastie 8 %. Ale máte k tomu dividendu, čo je ten naozajstný profit, ktorý reálne vytvára hodnotu a keď ju reinvestujete, tak urobíte viac než 8 %. Ak investujete do 500 náhodne vybraných firiem, nemôžete urobiť viac, než urobí tá monetárna inflácia, lebo je tam veľa odpadu. V tom prípade úplne platí Paretovo pravidlo - 20 % firiem je 80 % celej performance, kvality, všetkého, čo v tom indexe je. Lenže vy, keď kúpite index, kúpite aj strašne veľa „zlých jabĺk“ a tie vás proste budú držať dole, hoci uchránite kapitál voči rastu peňažnej zásoby, voči reálnej inflácii.

 

Tie akcie kupujeme kvôli tomu, že síce teraz je inflácia dočasne nízka, akoby len rast spotrebiteľských cien, ale inflácia sa prejaví najmä na akciových trhoch... 

 

Presne tak. Treba totiž rozlišovať medzi spotrebiteľskou infláciou a reálnou infláciou, ktorá predstavuje to, o čo sa riedi 100 € v peňaženke každý rok a tých 100 € sa riedi tým množstvom peňazí, ktoré do ekonomiky príde. Predstavme si to takto – ak by som teraz zložil na stôl dvojnásobok peňazí ako máme všetci na účtoch, budeme viac tankovať? Budeme viac kúriť, viac sa obliekať, kupovať si viac televízorov? Nebudeme. Ale čo urobí každý? Kúpi aktíva – nehnuteľnosti, dlhopisy, zlato, akcie, čokoľvek. To znamená, že tá masa peňazí má okamžitý vplyv na to, čo nevieme rozmnožovať a tým sú aktíva, teda to, čo produktivitou nevieme z roka na rok zvyšovať. Keď sa pozrieme na rast zlata v trendovej línii, odkedy Nixon zrušil Bretton Woods, je to 7-8% nárast per annum. To isté sa týka nehnuteľností, pozemkov, akcií, atď.

 

Naozaj to záleží iba od toho, koľko peňazí sa tlačí do ekonomiky, keď to vezmeme ako celok. Ale ak vezmeme ten odpad preč, dostaneme malé množstvo kvality, ktorá si z toho balíka peňazí dokáže pre seba vždy uhrať viac, lebo systém je tak nastavený. Tržby sa počítajú v aktuálnych cenách, ale náklady nie. Nákladom je napríklad amortizácia strojového parku v nejakej firme, ale tá je predsa odpisovaná v historických cenách po dobu 8-10-15 rokov. Nafukuje to zisky a takisto materiálové náklady. Nakoniec, tá firma, ktorá je najlepšia, má najlepší produkt, servis, atď., si z tých peňazí utrhne najviac, a preto tie dobré firmy idú hore výraznejšie než tie slabé.

 

Avšak keď to vezmeme ako celok a budeme do systému tlačiť peniaze, tak aj celok musí ísť monetárne hore, keďže je to ocenené v peniazoch a tých stále pribúda. Keď si to jednoducho predstavíme, tak tá reálna inflácia je cieľovaná niekde na úrovni 2 % a keď do ekonomiky natlačíme 7 % viac, tak deflácia, ktorú by sme zažívali v tých spotrebných statkoch, by bola pravdepodobne 5 %. Problém by však bol ten, že by to ničilo biznis ako taký, pretože ľudia by mali tendenciu hromadiť peniaze, čakať na väčší pokles a nefungovalo by to. Takto vám štát povie: „Keď ste zarobili, lebo ste niekomu predali svoje produkty alebo služby, tak choďte a kúpte si produkty alebo služby niekoho iného.“ Pretože tie peniaze sú len prostriedok výmeny. Alebo povie: „Dobre, keď to nechcete robiť alebo zarábate toľko, že to nepotrebujete, tak ich niekde investujte, začnite biznis.“ Pretože štát chce sociálny zmier a zamestnanosť.

 

Vráťme sa ešte k hedge fondu. Už za prvý rok ste boli nominovaní na Euro Hedge Awards, čím ste sa trošku dostali aj do médií. Myslíš si, že to bolo šťastie začiatočníkov alebo by ste mohli byť nominovaní aj ďalšie roky?

 

Nominovaní budeme každý rok. Ale bohužiaľ ten hedge fond je už v súčasnosti viac nadávka než to, čo býval, keď som prvýkrát čítal knihu o Sorosovi. Nedávno som bol v Londýne a sedeli sme s marketérkou jedného veľmi veľkého fondu, ktorá nám povedala: „Toto nie je sexy biznis...“ Je to zregulované, stiesnené inštitúciami alebo investormi do takých medzí, v ktorých už hedge fondom ani nie je umožnené byť tým, čím by mali byť. Príde napríklad inštitucionál a povie, že vám dá peniaze, nechce volatilitu a stačí mu malý výnos; a potom dostane normálne malý výnos s takmer žiadnou volatilitou a sťažuje sa, načo platí feečka, keď nemá žiadny výnos.

 

Od minulého roku urobil hedge fond 3-4 %, čo by bolo fajn, kebyže príde kríza a on urobí znova 3-4 %, ale oni stratia 12-18-20 %, takže potom ten risk reward je strašne slabý a tie feečka to jednoducho nejustifikuje. Zatiaľ čo my chceme byť to, čím bol kedysi Soros alebo iní titani tohto biznisu, kedy sa s relatívne dobre riadeným rizikom cieľoval dvojciferný výnos každý rok. My cielime niekde medzi 15 až 20 % každý rok s volatilitou okolo 10 %, sharpe ratio relatívne udržateľné medzi 1,5-1,6. Ten, čo vyhral tú súťaž, my sme skončili druhí, bol arbitrážny fond, ktorý robil arbitráž na energetických firmách medzi dlhopismi a akciami tých firiem a len preto, že on tam mal zahrnuté tie akcie, tak nás hodili do jedného koša. Takíto malí, ako sme my, nikoho nezaujímajú, tam sa začína od 500 miliónov. Takto sme sa ocitli v jednom koši s úplne nesúrodými stratégiami – veď on mal Sharpe ratio [] 3,8 a my neporovnateľných 1,35... Podmienkou totiž bolo mať najvyšší výnos, ale Sharpe ratio muselo byť do 25 % od najlepšieho sharpe ratia medzi všetkými nominovanými. Všetci sme mali Sharpe ratio 1,6, 1,1, 1,5 atď. a jedny mali 3,8, takže čokoľvek by sme robili, nedalo sa tam dostať. Aj splnenie podmienok na nomináciu bolo ťažké, ale to vyberal počítač a len oznámili, že sme boli nominovaní. Ale aj tak nejde o to vyhrať ten award, je to niečo objektívne, tu sa nedá výhra kúpiť, podplatiť porotu...

 

Jeho stratégia neprežije novú krízu. Videl som už veľa vecí vybuchnúť, zhorieť, ale my sme direkcionálny hedge fond, ktorý robí niečo iné. Nie je to olympijský šport. Ten award je síce pre nás mediálne predateľný, ale v tom Londýne na to viac-menej kašlú. Tento event je naozaj veľký, je to Oscar v tomto sektore, každý, kto niečo v tomto biznise znamená, tam bol, ale neznamená to, že vďaka tejto výhre alebo nominácii nám budú otvárať dvere a klaňať sa nám. Je to len o tom, že už nás berú trošku serióznejšie. Pre nás to ale znamená veľa, lebo my máme úplne iné podmienky.

 

Dobrý trademark, dobrá stratégia predstavuje len veľmi malú časť tohto biznisu. Treba zvládnuť celé právne nastavenie, celý ansámbel ľudí, ktorí sú potrební, treba mať vybudovanú infraštruktúru – keď sa k vám príde nejaký investor pozrieť na operatívny diligence, tak všetky procesy musia byť nastavené, ako kto odovzdáva, ako tu ide risk management... Tým chcem len poukázať na strašne vysoké vstupné požiadavky v tomto biznise, ak nemáte niekoľko stotisíc na to, aby ste tých ľudí zaplatili a to ich nemusíme platiť ako ľudí v Londýne. Ak nemáte nejaký milión kapitálu, ktorý sa do toho vloží, tak to ani nemá zmysel začínať, lebo k vám nikto neinvestuje. My sme urobili takúto infraštruktúru, začínali sme od hotelovej izby a teraz máme 20 ľudí a všetky procesy nastavené tak, ako majú byť. Tie minimálne aktíva, ktoré musíte mať, aby sa to oplatilo a aby ste každý rok zaplatili nielen týchto ľudí a veci, ale aj administrátora, právnikov, auditorov, celý ten svet poskytovateľov služieb, ktorým je často krát lepšie byť než robiť ten samotný biznis, predstavuje tak 20 miliónov. Ak ich nemáte, tak ani neskúšajte.

 

20 miliónov v správe?

 

Áno, v správe. Musíte sledovať, ako sa vyvíja ten biznis a správne sa legislatívne nastaviť, urobiť si takú štruktúru, ktorú chce čo najviac investorov. Pokiaľ si tie finančné centrá sami neobchodíte, tak sa to veľmi ťažko nastavuje. My sme urobili alternatívny investičný fond, ktorý je vám zbytočný, lebo buď majte UCITS, čo je oveľa komplikovanejšia štruktúra, ak teda chcete byť on-shore Europe alebo potom tradičnú hedge fondovú destináciu, ale zase oveľa menej náročná na reguláciu a na všetko ostatné, napríklad Cayman Islands alebo British Virgin Islands. Momentálny feedback je taký, že tieto alternatívne investičné fondy sú vhodné pre private equity, real estates atď., ale hedge fondy idú do tej UCITS formy, ktorá je oveľa ľahšie umiestniteľná, má oveľa nižšie minimá, pretože je v podstate na nás, aké si to minimum (minimálne investície) nastavíme. Teraz máme 75 tisíc, ale UCITS je viac-menej klasický podielový fond, ktorý umožňuje veľmi likvidné a veľmi málo koncentrované stratégie do toho dať. Z Ázie a z Európy je vyslovene dopyt po UCITS forme a veľmi veľa hedge fondov alebo hedge fond manažérov vytvára UCITS verzie svojich off-shore fondov.

 

Keby ste boli ako klasický podielový fond, mohli by ste robiť shorty?

 

Nie, to by nefungovalo. Asi by sme niečo mohli, ale do toho svojím spôsobom ani nedávame úsilie. Vznikla totiž legislatíva, ktorá reguluje celý tento biznis kolektívneho investovania v rámci Európskej únie, vlastne ho harmonizuje a tým pádom už netreba ísť po nejakých tých národných riešeniach, ale už to treba vtesnať do toho, čo je prijaté. Napríklad maltská alebo akákoľvek legislatíva stále umožňuje robiť nejaké legacy fondy alebo niečo, čo je passportovateľné do celej Európy. Tým pádom sa treba zamerať na to, čo je najľahšie postaviteľné, najlepšie predateľné a v našom prípade sú to jednoznačne tieto UCITS stratégie, takže my sa budeme transformovať.

 

A to vidíš asi v akom horizonte?

 

Asi 6 mesiacov. Na to, aby ste mali UCITS, aby ste mali hedge fond, potrebujete mať dobrého brokera a to Interactive Brokers alebo Saxo Bank proste nedokážu. Vy potrebujete mať Morgan Stanley alebo Goldman Sachs, JP Morgan alebo Bank of America... Ale Morgan Stanley vám povie: „Koľko máš peňazí? 25 miliónov? Tak zavolaj, keď budeš mať 225 miliónov“ J. Lebo oni takisto majú limitované zdroje, ktoré musia niečomu venovať a radšej ich venujú oveľa väčšiemu objemu peňazí, než by ich mali venovať tebe. A keď nemáš takého service providera, tak sa nevtesnáš do tej UCITS formy ako hedge fond, lebo UCITS forma ti neumožňuje mať napríklad leverage, ten si vieš síce urobiť synteticky cez total return swap, ale to je také škrabanie cez hlavu, že to nikomu ani neodporúčam, pokiaľ nemá za sebou obrovské množstvo peňazí, ktoré to všetko uplatia a zaplatia všetkých právnikov atď.

 

Ale my už sme ďalej, v Morgan Stanley nás už vypoklonkovali J Nedvíhali telefóny a potom im kolega povedal, nech na rovinu povedia, že nechcú a hotovo. Keby som nemal Marka Cachia, Američan, ktorý bol mojím kolegom a šéfom v Erste a ktorý vie strašne veľa o tom biznise a pozná veľa ľudí, tak sa ani len nedostaneme na to stretnutie. Teraz sme už boli v Bank of America a v Merill Lynch, títo nás chcú a vyzerá to, že s nimi pôjdeme do toho prime brokerageu, ale kebyže nemáme jeho, tak ani neviem, kde klopať, koho sa opýtať a ešte by nás samozrejme aj poslali preč. Takže to je taký vajce-sliepka problém, ktorý je neriešiteľný pre veľmi veľa potenciálnych hedge fond manažérov  z nášho regiónu.

 

Keď si hovoril, že dnes máte okolo 25 miliónov, teda aj s tým druhým fondom sa už asi prehupnete cez 30, aký je tvoj cieľ alebo nakoľko je tvoja stratégia škálovateľná, koľko by si chcel mať?

 

Je veľká výhoda, že tam máme tak veľa firiem. Ja som skúsil už všetko, čo nefunguje a pokojne si môžeme dať ďalšie interview, kde vám o tom porozprávam, poviem koľko peňazí to stálo, čo som videl J... Možno pre niekoho iného funguje niečo iné, ale pre môj mindset funguje to, čo robím – nájsť si kvalitné firmy a tým, že máme tých firiem tak veľa, že sme globálny, tak tá kapacita je obrovská. Priemerná firma v portfóliu má približne 15 miliardovú kapitalizáciu, to je taký mid až small cap, asi mid cap. Ale máme ich veľmi veľa a tým pádom dokážeme umiestniť veľmi veľa kapitálu, miliarda bez problémov.

 

Takže stovky miliónov budú fajn J...

 

Skôr kde tie miliardy sú, aby k nám prišli J. Ale najmenší problém, ktorý by sme my mali, by bola kapacita. Kapacitný problém by sme mali len v tom stredoeurópskom fonde, kde máme iba 60 firiem. Ten región je oveľa menší a viac sme v nejakých poľských mid capoch než v ruských large capoch, kde vedia iba vyťažiť ropu a pustiť plyn do potrubia. Ale hľadáme trošku iné typy biznisov a tým pádom tam máme kapacitu niekoľko stoviek miliónov, možno 200-300 miliónov.

 

S Petrom Bálintom sa za Ako-investovať.sk rozprávali Peter Cmorej a Filip Glasa.

 


 [Sharpe ratio] -známy koeficient na meranie fondov, ktorý predstavuje mieru veľkosti dodatočného výnosu oproti bezrizikovému portfóliu pri danej úrovni rizika

 

 

Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:


Okomentuj článok

Najnovšie články

Bitcoin na historických maximách

monday
16.10.2017
Investície | Ing. Marek Šimo

Lítiové ETF stále na vzostupe

sunday
08.10.2017
Hedge fondy | Juraj Kišák

Prichádza najúspešnejší štvrťrok v roku

tuesday
03.10.2017
Akcie | Ing. Marek Šimo

Je Nordstrom ďalším predmetom záujmu Amazonu a Wal-Martu?

monday
25.09.2017
Akcie | Juraj Kišák

Máte zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce? Zbystrite pozornosť – práve prebieha ďalšia akcia ŠKRTIČ.

tuesday
19.09.2017
Vzdelanie | Ing. Silvia Dutková




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)