Bezplatná prax

Môže si zamestnávateľ „bezplatne vyskúšať“ zamestnanca ešte pred nástupom do zamestnania?

Áno, môže. Ale s obmedzenými možnosťami a za dodržania určitých podmienok.

V praxi môže dôjsť k situácii, že zamestnávateľ chce zistiť, či potenciálny zamestnanec bude vhodný na danú prácu, alebo či zapadne do pracovného kolektívu. Naopak, potenciálny zamestnanec ešte pred nástupom do novej práce alebo uchádzač o zamestnanie môže prejaviť záujem spoznať pracovné prostredie, oboznámiť sa s pracovnými podmienkami a vyskúšať si prácu.

Bez ohľadu na to, či pôjde o podnet zo strany zamestnávateľa alebo potenciálneho zamestnanca, z tejto aktivity vyplývajú zamestnávateľovi určité povinnosti. Podľa toho, akým spôsobom bude prebiehať takéto „zaučenie“, môže postupovať dvoma spôsobmi:

1. Platená práca

Zamestnávateľ bude potenciálnemu zamestnancovi zadávať pracovné úlohy na vypracovanie.

V tomto prípade ide o vykonávanie práce v prospech zamestnávateľa, za ktorú podľa Zákonníka práce zamestnancovi prináleží mzda alebo odmena. Je teda potrebné uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo jednu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (aj pokiaľ by išlo len o jeden poldeň) a zabezpečiť aj ďalšie povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

2. Odborná prax (neplatená)

Využíva sa najčastejšie:

– pri študentoch v rámci povinnej školskej odbornej praxe, kedy zamestnávateľ zvyčajne dohodne podmienky praxe priamo so školou,

– alebo ako tzv. študentská stáž počas letných prázdnin, kedy zamestnávateľ uzatvorí zmluvu/dohodu o bezplatnej stáži priamo so študentom.

Nie je však výnimkou, že tento štatút aplikujú aj zamestnávatelia počas výberového procesu alebo pred nástupom potenciálneho zamestnanca. Činnosti takéhoto praktikanta nesmú vykazovať znaky závislej práce, ktorými sú:

– existencia vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,

– vykonávanie pracovných činností osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,

– vykonávanie pracovných činností podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Zjednodušene povedané, praktikant môže len sledovať prácu iného zamestnanca, resp. len v minimálnej miere mu v nej pomáhať, chodiť k zamestnávateľovi v čase, kedy to mu to vyhovuje, oboznamovať sa s pracovným prostredím, zúčastňovať sa firemných vzdelávacích aktivít alebo porád a pod.

Pokiaľ by prišla kontrola z inšpektorátu práce a našla by takúto osobu samostatne vykonávať pracovné úlohy (napr. by kopíroval dokumenty, skladal by v dielni súčiastky), alebo sa len pohyboval v priestoroch zamestnávateľa bez akejkoľvek dohody alebo zmluvy, išlo by o nelegálne zamestnávanie, resp. nelegálnu prácu.

Keďže praktikant nevykonáva žiadne pracovné činnosti podľa pokynov zamestnávateľa, zamestnávateľ mu nie je povinný vyplatiť mzdu ani odmenu. To je však na úkor toho, že zamestnávateľ často ani nezistí kvalitu jeho práce a naopak, zamestnanec prácu len „vidí“, ale nemá možnosť si ju reálne vyskúšať.

Napriek tomu, že Zákonník práce neupravuje činnosti týkajúce sa zaúčania a odbornej prípravy potenciálnych zamestnancov alebo stáží študentov, neznamená to, že sa zamestnávateľ vyhne povinnostiam, ktoré z takéhoto vzťahu vyplývajú, napr. bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP).

Zhrnutie:

Aby teda pri vykonávaní bezplatnej odbornej praxe (či už u študenta alebo potenciálneho zamestnanca) nešlo o prácu „načierno“ a boli splnené povinnosti zo strany zamestnávateľa, musia byť dodržané najmä nasledovné podmienky:

– uzatvorená zmluva/dohoda o bezplatnej praxi podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Keďže   ide o nepomenovanú zmluvu, zamestnávateľ si ju nazve sám, napr. Zmluva o neplatenej   odbornej stáži, Zmluva o odbornej praxi, Dohoda o vykonávaní bezplatnej praxe…

– praktikant nesmie samostatne vykonávať pracovné úlohy,

– zamestnávateľ si voči praktikantovi musí splniť povinnosti vyplývajúce z BOZP.