Pozor na výnosové krivky dlhopisov (2)

15.05.2018  /  Dominik Hajdúch
trhy-a-makro-spravy-ako-investovat

Pred nedávnom sme priniesli článok venovaný téme výnosových kriviek US dlhopisov https://ako-investovat.sk/clanok/1478/pozor-na-vynosove-krivky-dlhopisov. Dnes k tejto téme prinášame ďalší. No trochu v inom duchu. Zdá sa totiž že, neomylná schopnosť výnosových kriviek dlhopisov predpovedať recesie je fenoménom exkluzívnym jedine pre USA.

Stav kedy dlhodobé výnosy budú nižšie ako tie krátkodobé, prináša niektorých investorov k obavám, že by to mohol byť signál, ktorý naznačuje koniec druhého najdlhšieho ekonomického rastu od ukončenia II. svetovej vojny. Avšak tento fenomén nemusí byť nakoniec až tak významný. Alebo?

Kvantitatívni analytici AQR Capital Management totiž zistili, že „prorocká reputácia“ výnosových kriviek bola vo vyspelých ekonomikách, od Austrálie až po Nemecko, buď neexistujúca alebo slabá. “Medzinárodne, kvalita predpovedí pomocou výnosových kriviek bola zmiešaná“, tvrdili stratégovia druhého najväčšieho Hedžového fondu – AQR Capital Management.

Výnosová krivka je krivka, ktorá na grafe znázorňuje rozdiely medzi výnosmi dlhopisov s rôznymi maturitami. Keďže investori typicky požadujú vyššiu prémiu za požičanie peňazí na dlhšiu dobu, môžeme vidieť, že sa krivka orientuje vzostupne.

Výnosová krivka zatiaľ nie je inverzná, ale znižuje sa. Rozdiel medzi 2 ročnými a 10 ročnými US dlhopismi je cca 45 bázických bodov. Podľa San Francisco Federal Reserve bank, inverzia krivky meraná rozdielom medzi 1 ročnými a 10 ročnými dlhopismi správne signalizovala každú z deviatich US recesií od roku 1955, s jediným „falošným“ signálom. Doba medzi inverziou a začiatkom recesie bola v rozmedzí 6 až 24 mesiacov.

Ekonómovia uvažujú, že inverzia výnosovej krivky ohlasuje ekonomické problémy z dvoch dôvodov. Po prvé, banky využívajú krátkodobé depozitá na financovanie dlhodobých úverov, pričom ich zisk je rozdiel úrokových sadzieb. Pretože čistá úroková marža vo veľkej miere koreluje so strmosťou výnosovej krivky, inverzná krivka poukazuje na to, že banky by znížili poskytovanie úverov, čo by viedlo k zníženiu investícií. Po druhé, inverzia výnosovej krivky je znakom toho, že menová politika sa stala „tesnou“, teda plánom centrálnej banky je zvýšiť krátkodobé výnosy rýchlejšie ako dlhodobé výnosy, na ktoré má slabší vplyv.

Investori by si mohli myslieť, že je to s výnosovými krivkami podobné aj v ostatných krajinách sveta. Ale napríklad v Austrálii sa výnosová krivka stala inverznou štyri krát od roku 1990, ale iba raz sa ekonomika dostala do recesie. V ostatných troch prípadoch sa ekonomický rast iba spomalil.

Predvídacie schopnosti Nemeckej výnosovej krivky sa priblížili najviac ku tým v USA. Recesia nasledovala po tom ako sa Nemecká výnosová krivka obrátila v polovici minulého desaťročia.

Zdroj: marketwatch.com

Avšak počas najhoršej Európskej dlhovej kríze v roku 2012, počas ktorej sa Nemecko dostalo do recesie, sa výnosová krivka neobrátila. Rozdiel medzi 2 ročnými a 10 ročnými výnosmi zostal kladný od konca finančnej krízy. Môže to byť kvôli tomu, že Nemecko nemá kontrolu nad svojou vlastnou menovou politikou, totižto už Európska centrálna banka kontroluje úrokové miery všetkých ekonomík v eurozóne.

Japonsko je príklad ekonomiky, v ktorej výnosové krivky dlhopisov neukázali predikčnú schopnosť ako ekonomický indikátor. Výnosová krivka sa neobrátila od roku 1991, avšak japonská ekonomika zažila niekoľko recesií, s poslednou v roku 2014, kedy Japonská vláda zvýšila daň z pridanej hodnoty z 5% na 8%. “Je možné, že Japonský bankový systém je až tak narušený, že nezáleží vôbec na tom ako je výnosová krivka strmá. „Banky aj tak nebudú poskytovať úvery“, povedal analytik AQR.

Analytici AQR tvrdia, že skutočným dôvodom je politika nízkych úrokových sadzieb, ktorá začala po stratenej dekáde v deväťdesiatych rokoch, počas ktorých Japonsko zažilo dlhotrvajúci ekonomický pokles. Od vtedy, výnosová krivka stratila vlastnosti, ktorými mohla merať „tesnosť“ menovej politiky.

Avšak všetky tieto príklady neuberajú na dôležitosti obratu výnosovej krivky pre USA. Predsa len, keď  ostatné veľké centrálne banky mali problémy s odstránením politiky lacných peňazí, menová politika FED-u bola najbližšie k tomu, čo by účastníci trhu nazvali ako normálnou. FED už totiž začal so znižovaním jej krízovej súvahy a zvýšil úrokové sadzby už 6 krát od decembra 2015. Výsledkom čoho sú vyššie dlhopisové výnosy oproti ostatným krajinám. “Výnosová krivka stále zostáva slušným indikátorom „tesnosti“ menovej politiky v krajinách s aktívnymi centrálnymi bankami v normálnych časoch“, tvrdí analytik AQR.