Týždenný makro komentár: koľko krát treba zachrániť Grécko? Ako-investovat.sk .


Grécko je vraj opäť zachránené

 Ministri financií sa minulý týždeň s predstavitemi MMF dohodli na ďalšom postupe v prípade Grécka. Vypracovali plán opatrení, ktoré by mali viesť k zníženiu dlhu krajiny o 40 miliárd eur do roku 2020. Grécky dlh by tak mal v roku 2020 dosiahnuť, úroveň 124 % HDP (v porovnaní s pôvodne očakávanými 144 %).

Prvým z navrhovaných opatrení je podpora Grécka v spätnom odkupe vlastného dlhu. Ten by mal podľa predstaviteľov euroskupiny dosiahnuť 10 miliárd eur. Keďže grécke dlhopisy by mali byť vykúpené zhruba za tretinu menovitej hodnoty, znížilo by týmto krokom Grécko svoj dlh o cca. 30 miliárd EUR. Otázne však je, či investori budú v aukcii pripravení akceptova/ tak nízke ceny aj po tomto vyhlásení. Peniaze na odkup si pritom Grécko zrejme bude musieť požičať.





Ďalším podporným krokom je zníženie úrokových sadzieb na bilaterálnych pôžičkách pre Grécko o 100 bázických bodov a pri pôžičkách z EFSF o 10 bázických bodov. Veriteľské štáty tak budú Grécku požičiavať za úrokovú sadzbu, ktorá bude rovná ich úrokovým nákladom plus 50 bázických bodov – čo zníži ich zisk z tejto operácie. EFSF Grécku požičiava za svoje úrokové náklady, preto je zníženie sadzby nižšie. Problémom je aj fakt, že v prípade, ak by fond dosiahol stratu, mohlo by to ohroziť jeho rating. Ten už v piatok znížila agentúra Moody‘s (ako reakciu na zníženie ratingu Francúzska. Náklady fondu na financovanie tak budú zrejme rásť.

Okrem toho sa ministri dohodli na predĺžení splatnosti pôžičiek o 15 rokov (čo znamená, že ich splatnosť, sa posunie na rok 2040). Rovnako dostane krajina 10 rokov, počas ktorých nebude musieť splácať úroky (tie sa budú pripočítavať k istine). Súčasťou pomoci je aj to, že zisky, ktoré ECB dosiahne z nákupu gréckych dlhopisov (ktoré nakupovala na trhu za cenu hlboko pod nominálnou hodnotou), budú vrátené späť, gréckej vláde, ktorá ich použije na splácanie dlhu. Národné centrálne banky, ktoré sú akcionármi ECB, sa tak de facto vzdajú svojho zisku z tejto operácie. Slovensku sa však podarilo vyrokovať výnimku z tejto časti dohody, takže svoj podiel zo zisku si môže ponechať. Ten by tak mal byť použitý na vykrytie záporného imania Národnej Banky Slovenska (ktoré dosiahla v dôsledku strát z devízových rezerv pri prudkom posilňovaní slovenskej koruny v rokoch pred zavedením eura).

Podmienkou za túto pomoc má byť, ešte prísnejšie dozeranie na grécke hospodárenie a úsporné opatrenia. Kľúčovým krokom v tomto smere je vytvorenie špeciálneho účtu, ktorý bude slúžiť výhradne na dlhovú službu. Na tento účet by mali prúdi/ napríklad všetky príjmy z privatizácií (v prípade, že nebudú dosiahnuté podľa plánu, príde na rad automatické zníženie výdavkov štátneho rozpočtu). Výrazným rizikom plánu však zostáva, že počíta s tým, že Grécko už v roku 2016 dosiahne primárny prebytok vo výške 4,5 % HDP (t.j. že príjmy štátneho rozpočtu bez dlhovej služby budú vyššie než jeho výdavky).

Najbližším krokom tak bude v prípade Grécka už spomínaný spätný odkup vlastného dlhu. Po ňom euroskupina 13. decembra rozhodne o definitívnom uvoľnení prostriedkov v objeme 34,4 mld. EUR. Je ale otázne, či spomínané opatrenia budú v dlhodobom horizonte Grécku stačiť na vymanenie sa z problémov. Ako už naznačil Jean-Claude Juncker, v prípade, že Gréci stanovené fiškálne ciele dodržia, bude euroskupina pripravená pomôcť im ďalšími opatreniami.

Ekonomika a politika

Ekonomický sentiment na Slovensku zaznamenal v novembri ďalšie zhoršenie z 86,1 na 83,7 bodu (3-mesačný priemer). Nálada v našej ekonomike je tak najhoršia za posledné tri roky. Najvýraznejšie zhoršenie zaznamenala nálada v priemysle, ktorá klesala v dôsledku nižšieho počtu objednávok. Už tradične najpesimistickejším sektorom u nás zostáva stavebníctvo. Jediným segmentom, ktorý zaznamenal mierne zlepšenie nálady, je dôvera spotrebiteľov. Výsledky sentimentu tak naznačujú ďalšie spomalenie rastu priemyselnej produkcie ako aj celej ekonomiky.

Hotovostný deficit štátneho rozpočtu ku koncu novembra dosiahol úroveň 2,74 miliardy EUR a oproti rovnakému obdobiu minulého roka je tak vyšší o 2,9 %. Deficit bude ku koncu roka zrejme ešte rásť, nakoľko historický vývoj naznačuje, že december býva tradične mesiacom s najvyšším rozpočtovým schodkom.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu za 11 mesiacov tohto roka boli oproti rovnakému obdobiu minulého roku vyššie o 1,7 %, k čomu prispeli najmä vyššie príjmy z grantov a transferov (+19,2 %). K vyšším príjmom prispievajú aj vyššie výnosy z dividend zo štátnych podnikov. Naopak, daňové príjmy sú medziročne nižšie o 0,4 %. V nich nižšie príjmy z výberu DPH (-5,8 %) čiastočne kompenzuje vyšší výber daní z príjmu. Návrh rozpočtu pritom počíta so zvýšením daňových príjmov o 6 % oproti minulému roku.

Príjmy z rozpočtov EÚ sú medziročne nižšie o 1,3 % zrejme aj v dôsledku nižšieho čerpania eurofondov. To môže súvisieť aj s nižšími kapitálovými výdavkami (-14,9 %). Celkové výdavky rozpočtu sú pritom medziročne vyššie o 2 %. Výrazný nárast zaznamenali výdavky na obsluhu štátneho dlhu (+24,5 %). Ten však sčasti súvisí so splatením diskontu štátneho dlhopisu v objeme 261 miliónov (ktorý do hotovostného rozpočtu vchádza ako výdavok s priamym dopadom na deficit, avšak v rámci metodológie ESA 95, ktorú používa Eurostat, sa úrok rozpočítava na príslušné roky). K rastúcim výdavkom na obsluhu dlhu však prispieva aj samotný nárast objemu štátneho dlhu. Nižší bol aj transfer sociálnej poisťovni (-6,8 %). Základné výdavky na chod štátu pritom stúpli o 2 % (pričom rozpočtovaný na celý rok bol rast iba o 0,6 %).

Vývoj tak naznačuje, že deficit verejných financií by tento rok mohol skončiť, v okolí 5 % a bude tak vyšší než pôvodný cieľ vlády (4,6 % HDP). Priestor pre konsolidáciu je pritom tento rok už veľmi obmedzený.

V Spojených štátoch aj naďalej dominuje debata o fiškálnom útese. Nas na dohodu sa pritom pomaly kráti, keďže daňové výnimky z dielne Georga W. Busha expirujú už koncom tohto roka. Za posledný týždeň sa však rozhovory takmer neposunuli. Kým demokrati aj naďalej trvajú na zvyšovaní daní pre lepšie zarábajúcich, republikáni na oplátku očakávajú škrty vo výdavkoch vrátane podpôr a zdravotného programu Medicare. Prezident Obama pritom minulý týždeň republikánom ponúkol zachovanie daňových výnimiek pre ľudí s príjmom do 250 000 USD ročne (zhruba 98 % populácie), škrtov vo výdavkoch v objeme zhruba 400 miliárd USD v rozmedzí 10 rokov a plán na podporu ekonomiky vo výške 50 miliárd. Na oplátku však požaduje, aby právomoc zvyšovaťdlhový strop bola prenesená z kongresu na prezidenta. Republikánski lídri však Obamovu ponuku odmietli. Vyhlásenia účastníkov rokovaní tak môžu mať dopad na trh aj tento týždeň, pričom prípadné nedosiahnutie dohody bude pomaly tlačiť akciové trhy nadol.

V Spojených štátoch boli zverejnené finálne čísla HDP za 3. kvartál, pričom anualizovaný rast bol revidovaný nahor z 2,0 na 2,7 %. K rastu však výrazne pomohli zásoby, ktoré prispeli až 0,8 p.b. Pozitívny príspevok vykázal aj čistý export. K rastu HDP prispievala najmä spotreba domácností, ktorá však postupne spomaľuje. Investície do fixných aktív sú aj naďalej záporné (zrejme aj vďaka neistote ohľadom fiškálneho útesu).

Na Slovensku bude tento týždeň zverejnená podrobná štruktúra HDP za 3. kvartál. Očakávame, že HDP bol aj v treťom kvartáli ťahaný najmä čistým exportom, pričom spotreba domácností prispievala k rastu len minimálne. Okrem toho bude zverejnená štatistika zahraničného obchodu za október. Na trhy budú mať, vplyv hlavne piatkové výsledky počtu nových pracovných miest (Non-farm payrolls) v USA. Trh očakáva mierne spomalenie tvorby pracovných miest z minulomesačných 171 tisíc na zhruba 90 tisíc (aj pre vplyv hurikánu Sandy). Dôležitý bude aj výsledok indexu ISM výrobného sektora, u ktorého sa očakáva mierny pokles z 51,7 na 51,5 bodov. Vo štvrtok uvidíme aj zasadnutia ECB a BoE, avšak ani u jednej z bánk sa neočakáva zmena úrokových sadzieb ani nové impulzy ohľadom monetárnej politiky. V Nemecku bude zverejnená priemyselná produkcia za október. V rámci nášho regiónu uvidíme zasadnutie poľskej centrálnej banky, u ktorej sa očakáva zníženie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov.

Prehľad trhov

Euro za posledný týždeň voči doláru posilňovalo, k čomu na jednej strane prispel optimizmus po ohlásení dohody euroskupiny o ďalšej pomoci Grécku. Vyhlásenia o neúspechu rokovaní o riešení fiškálneho útesu v USA na druhej strane podporovali oslabovanie dolára. Euro je tak voči doláru za posledný týždeň silnejšie o 1 %. 

Meny regiónu V4 sa za posledný týždeň obchodovali voči euru zmiešane. Nedávne zníženie ratingu Maďarska sa na maďarskom forinte príliš nepodpísalo a mena tak aj vďaka ďalšiemu zníženiu úrokových sadzieb o 25 bázických bodov na úroveH 6,0 % oslabila voči euru len o 0,2 %. Poľský zlotý začiatkom minulého týždňa voči euru posilňoval, avšak v piatok po zverejnení horších výsledkov HDP za 3. kvartál (rast medziročne spomalil na 1,4 %, pričom očakávania trhu boli 1,8 %) sa v piatok mierne oslabil. Celkovo je však zlotý za posledný týždeň voči euru silnejší o 0,4 %. Česká koruna si za posledný týždeň voči euru pripísala 0,3 %. Guvernér ČNB Miroslav Singer pritom trhom pripomenul, že ČNB môže pristúpiť k intervencii na devízových trhoch.

Akciové trhy minulý týždeň zaznamenali rast hlavne vďaka lepším číslam amerického HDP. Nemecký DAX vzrástol o 1,8 %, kým americké S&P 500 si pripísalo iba 0,5 %, hlavne vďaka obavám z fiškálneho útesu. Výnosy dlhopisov periférnych krajín za posledný týždeň výrazne klesli zrejme aj kvôli ďalšej pomoci Grékom. Talianom sa podarilo na trh umiestniť dvojročné dlhopisy pri najnižších výnosoch od októbra 2010 (1,9 % pri 2-ročných splatnostiach). Výnosy talianskych 10-ročných dlhopisov tak za posledný týždeň klesli zo 4,8 % na 4,4 %. Španielske dlhopisy s rovnakou splatnosťou zaznamenali pokles výnosov z 5,6 % na 5,2 %. K poklesu španielskych výnosov dnes prispieva aj oficiálna žiadosť Španielov o pomoc pre svoje banky. Výnosy slovenských 7-ročných dlhopisov sa rovnako ako pred týždňom pohybujú v okolí 2,5 %. 

Medzibankové úrokové sadzby zostávajú na rovnakých úrovniach ako minulý týždeň. Trojmesačný EURIBOR sa kótuje na 0,19 %.

Martin Baláž a Mária Valachyová

Analytici SLSP

Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



Okomentuj článok Galéria (2)

Najnovšie články

American Outdoor Brands Corporation (AOBC) analýza firmy - I. časť

wednesday
26.04.2017
Akcie | Dávid Súkeník

Videorozhovor s Petrom Bálintom. Časť druhá.

saturday
22.04.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

Libra najvyššie za posledného pol roka

wednesday
19.04.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo

S Petrom Bálintom o Euro Hedge Awards a hedge fond biznise. Časť tretia.

friday
14.04.2017
Akcie | Redakčný článok

Fond redukujúci straty aj zisk

wednesday
12.04.2017
Akcie | Juraj Kišák




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)