Podnikanie v maloobchode - (ne)má význam? Ako-investovat.sk .


Na úvod si pozrime tento pekný graf. Od roku 2000 až do roku 2008 maloobchodné tržby na Slovensku neustále rástli. Obchodníci sa teda delili každým rokom o väčší koláč. V roku 2009 tržby skokovo klesli asi o 13% a odvtedy s motajú približne na rovnakej úrovni:



Od roku 2000 rástli nie len tržby, ale aj ponuka, a rozširovali sa predajné plochy. Narástli obchodné centrá a zväčšoval sa počet obchodných jednotiek (predajní). V roku 2009 síce poklesli tržby, ale rozširovanie a stavanie obchodných centier sa nezastavilo. Predajné plochy, počet predajní, teda konkurencia ratie, ale celkové tržby v maloobchode na Slovensku už teraz klesajú.

Už len v Bratislave sa po kríze otvorila Eurovea, rozšíril Avion a postavili sa menšie lokálne centrá ako Retro a Centrál. A chystajú sa stále ďalšie, ako napríklad veľké centrum Bory a menšie lokálne na sídliskách.

O rovnako veľký koláč tržieb sa teda bije oveľa väčšie množstvo predajní. Na jednu obchodnú jednotku teda budú z roka na rok pripadať v priemere nižšie a nižšie tržby.

Čo takýto nárast obchodných priestorov a pokles tržieb urobil s nájmami? Nájmy v obchodoch po kríze o niečo klesli. Vytratili sa extrémy v nájomoch a celkom sa vytratil aj fenomén odstupného. Kedysi bolo obvyklé zaplatiť za odstúpenie nájmu najlepších obchodov aj 100 000 eur. Za priemerné a dokonca aj zlé priestory, pýtali odstupujúci desaťtisíce. Dnes vám pri odstúpení obchoného priestoru nikto odstupné nezaplatí. Voľných obchodov je veľa.

Nájmy teda klesli odhadom o 20-30% a odstupné už takmer neexistuje. Avšak ostatné fixné náklady, ktoré máte s prevádzkou obchodu neklesli. Nižšie nie sú ceny energií, služieb a ani platy. Reálne teda náklady klesli možno od 10-15% v závislosti od typu prevádzky. Ale to len ak ste vypovedali starú zmluvu a hľadali ste si nový lacnejší obchodný priestor. V mnohých prípadoch sa to ani nedá, takže veľa prevádzok náklady vôbec neznížilo.

Každopádne pre niekoho kto by chcel s maloobchodom začať teraz, tak bude mať náklady nižie ako v časoch boomu. Otázka však je, či má význam púšťať sa do sektoru kde klesajú tržby a stúpa konkurencia. Zlaté časy maloobchodného boomu po roku 2000 už skončili.

Veľa podnikavcov začiatočníkov ide na podnikanie intuitívne a zbrklo. Povedia si, že kúpim tričko za 10, predám za 30, zarobím 20 a takto to otočím 100 krát a mám zisk 2000 eur. Lákajú ich vysoké marže a obrovské zisky. Všade totiž počujeme z médií aké majú hypermarkety obludné marže, ako známy kupuje tovar v Číne za euro a predáva za desať. Veľa obchodov má prirážky nie 100, ale 1000 percent! Ako sa dá pri tom prerobiť?

Veľmi jednoducho. S vysokými maržami sa často spájajú:

  • nízka obrátka
  • vysoké náklady na predaj a prevádzku
  • sezónnosť tovaru
  • vysoké výpredajove zľavy

Nízka obrátka znamená, že predávate len pár kúskov tovaru za mesiac. Týka sa to najmä luxusného tovaru. Máte síce prirážku 1000%, ale obrátka je nízka a marža z predaného tovaru akurát tak pokryje náklady (drahý priestor, drahé zariadenie, viac personálu). Nakoniec vám z vysokánskej marže zostane 13% prevádzkovej marže a len 8% ziskovej marže. Rovnaké čísla má napríklad spoločnosť PPR gruop, ktorá zastrešuje aj luxusnú značku Gucci.

Inak povedané, z celkovej tržby po zaplatení všetkých nákladov ako nájomné, platy, služby, energie, marketing, zostane zisk okolo 8%. Práve marketing býva u luxusného tovaru významná položka nákladov. Z vysokých marží teda platíte aj fungovanie časopisov, módnych prehliadok a televízií. 

Vysoké náklady na predaj a prevádzku sa týkajú tiež skôr nízkoobrátkového a luxusného tovaru. Na pár predaných kusov s vysokou maržov platíte drahý nájom, predavačov, sbs-kára, energie za svetlá, klimatizáciu a podobne. 

Sezónnosť tovaru sa týka napríklad lyží, okuliarov, darčekov, športovej výstroje a podobne. Tovar sa predáva len v určitom období, ale prevádzku musíte držať celý rok.

Vysoké výpredajové zľavy vám zase vašu kalkulovanú maržu znížia. V sezóne predávate za plnú maržu, ale po sezóne s nízkou maržou. Priemerná marža teda bude nižšia ako väčšina ľudí kalkuluje. Okrem toho sezónny tovar často ani nevypredáte celý, takže musíte časť zásob zlikvidovať a priemerná hrubá marža klesne ešte viac.

Tieto náklady a charakter maloobchodného predaja vám znížia vysnívané zisky a marže na nudných 10% zo zisku. A to len ak to ide dobre. 10% zisková marža, aj keď sa nám zdá na prvý pohľad nízka, je v skutočnosti veľmi slušná. Málo obchodných reťazcov dosahuje takéto číslo. Zatracované hypermarkety ako Tesco môžu byť radi ak dosiahnu ziskové marže cez 4% a hrubú maržu cez 8%.

Čo sa týka vstupných nákladov, tak na zriadenie malej predajničky s tovarom môžeme rátať 50 - 100 000 EUR. To pokryje zariadenie, tovar aj náklady na prvé nájmy a platy na rozbeh. Ak sa bude obchodíku dariť a dosiahne tržby okolo 100 000 EUR s DPH, teda zhruba 83 000 bez dane, tak pri veľmi vysokej efektivite (10% zisková marža) obchodu zarobíte 8300 EUR za rok. Pre niekoho veľa, pre niekoho málo. Kapitál by sa vám v tomto príklade vrátil za 5- 10 rokov.

Treba však brať do úvahy, že je to skôr optimistický scenár. Ak by sme sa držali čísel, ktoré robí Tesco, tak by nám z tržieb zostalo len 4000 eur za rok. Kapitál by sa vrátil ze 12 - 25 rokov. Čo je už úplne od veci. A práca vedúceho predajne ohodnotená na úrovni veľmi slabého platu. A to môžeme byť radi, že nie sme v strate. Ak sa vrátime na začiatok článku a spomenieme si, ako rastú celkové plochy obchodných priestorov, stúpa konkurencia a klesajú tržby, tak nás hneď vidíme, že aj negatívny stratový scenár nie je nereálny. 

Osobne si myslím, že nie je dobrý čas začať s podnikaním v maloobchode. Ale ak to naozaj chcete skúsiť, tak si to nanečisto pred tým vyskúšajte ako vedúci nejakej predajne. Skúste si nájsť takýto job, sledujte tržby, náklady, nájdite si na webe výročné správy podobnej firmy a zo zákulisia analyzujte a počítajte. Vždy lepšie vyskúšať si demo verziu podnikanie a dostávať plat, ako to skúšať hneď naplno za vlastné peniaze.

Doplnenie 18.3.2013

Situácia v maloobchode nie je ružová. Bratislava má najviac m2 obchodnej plochy na obyvateľa. A stále sa chystajú ďalšie obchodné centrá. Tržby klesajú a počet obchodov sa zvyšuje. Kto by chcel dnes začať s maloobchodom? POzrite si túto analýzu a graf:


Bratislava má priveľa obchdov

Obchodná plocha na jedného obyvateľa

 


Nezvyknem komentovať články,ale tento ma nesmierne zaujal,ako aj pobavil!Netvrdím,že v niektorých veciach nesúhlasím,ale porovnanie zisku obchodných reťazcov mi pripadá prinajmenšom smiešne.Vo svojom článku spomínate obchodnú spoločnosť TESCO.Som nesmierne rád,že spomínate práve tento obchodný reťazec.Tvrdíte,že náklady spojené na rozbeh prevádzky 50-100000eur.Absolútne súhlasím!Náklady spojené na výstavbu Tesca 0 eur!!!Všetko zaplatia dodávatelia cez takzvaný bonus na novú predajňu!Dodávateľ musí zaplatiť zalistovací poplatok v korunách to bolo 5000korún za každý EAN kod na každej predajni,čo činí pri 60tich prevádzkach 300000 korún,alebo 10000eur.Ponúkaný tovar v obchodnéj sieti činí možno aj viac ako 10-15000 položiek ktoré majú svoj vlastný EAN kod.Každý si môže spočítať koľko peňazí sa ročne vyzbiera len na jednom z poplatkov. 10-15000 EAN kodov krát poplatok za EAN kod krát každá jedna prevádzka hypermarketu!!!Ďalej sú to poplatky za regál,letákové akcie a podobne.V každom hypermarkete Tesco sú predajne,ktoré platia nájom.Garantujem vám,že peniaze ktoré tesco zarobí na týchto malých predajniach sú dostačujúce na prevádzku hypermarketu.Pravdaže myslím elektrika voda,upratovacia služba.Tovar, ktorý sa nepredá,si musí dodávateľ stiahnuť na vlastné náklady.Je toho strašne veľa a takto by som tu mohol písať ešte strašne veľa.Týmto celým chcem len poznamenať,že všetky obchodné reťazce cez rôzne poplatky inkasujú obrovské sumy peňazí,ktoré hravo pokryjú prevádzkové a mzdové náklady.To ešte nepredali ani jeden rožok!!! Nakoniec chcem len poznamenať,že poplatky sa platia vopred,ináč sa výrobok nedostane na pulty obchodov. Jeden malý príklad:Baliarne obchodu Poprad museli platiť Tescu 1,3mil.eur za to,aby boli ich výrobky na pultoch a preto radšej odišli! Tvrdenie štvorpercentného zisku Tesca je prinajmenšom úsmevné!!!!
Pridal: Peter dňa 02.03.2016 o 19:22
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:


1 Komentáre

Najnovšie články

Videorozhovor s Petrom Bálintom o fonde IC Enhanced Equity Fund

monday
27.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

Koniec WSM robotov? Kubíčka si odviedli policajti. Pred podvodom sme varovali.

friday
24.03.2017
Investície | Redakčný článok

Rozhovor o fonde Infinity Enhanced Equity

thursday
23.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

To najlepšie z rozhovoru s Petrom Bálintom

sunday
19.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

FED zvýšil sadzby

wednesday
15.03.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo