Zlato ako istota a ochrana proti inflácii? Ako-investovat.sk .


Hoci zlaté predmety existujú tisícky rokov, investičným inštrumentom sa zlato stalo pomerne nedávno. Zlato sa zvyklo označovať ako „zlatá konštanta“ – prostriedok zaistenia proti inflácii s dlhodobým reálnym výnosom rovným nule. Dnešná cena zlata je v porovnaní s minulosťou mimoriadne vysoká. Existujú argumenty pre jej rast, ako napríklad ubúdajúce zásoby nevyťaženého zlata, či zvyšovanie zlatých rezerv v rozvojových krajinách. História naopak ukazuje, že po obdobiach s nadpriemernou reálnou cenou zlata nasledovali obdobia s podpriemernými reálnymi výnosmi.

Cena tohto drahého kovu zaznamenala v nedávnom období mimoriadny rast. Od decembra 1999 do marca 2012 rástla dolárová cena zlata o viac ako 15,4% ročne, kým napríklad U.S. CPI o 2,5%, akciový trh o 1,5% či trh dlhopisov o 6,4% p.a. Predpoklad 13% ročného výnosu (15,4% – 2,5% inflácia) v dlhom období však nie je príliš reálny. Warren Buffett prirovnáva dnešnú hodnotu zlata k známym bublinám „Tulipmania“ alebo „Dotcombubble“. Ray Dalio naopak očakáva ďalší rast jeho hodnoty. Súčasné pohľady ďalšieho vývoja sa značne líšia. V nasledujúcich častiach rozoberieme niekoľko sporných argumentov hovoriacich „pre“ alebo „proti“ nákupu zlata.

Zlato ako inštrument zaistenia proti inflácii

Rozšíreným názorom je, že zlato si zachováva svoju kúpnu silu, že jeho priemerný reálny výnos je rovný nule. Je to však pravda? Skutočne je inflácia fundamentom určujúcim nominálnu cenu zlata? Zaistiť sa dá na rôzne časové obdobie. Pozrime sa teda na schopnosť zlata udržať si svoju hodnotu vzhľadom k inflácii počas 35 rokov. Nasledujúci graf zobrazuje reálnu cenu zlata vypočítanú ako podiel nominálnej ceny a spotrebiteľského indexu CPI v USA medzi rokmi 1975 – 2012.

Graf 1- Zlato ako inštrument proti inflácii

Zlato a inflácia

Z grafu je zrejmá volatilita reálnej ceny zlata, čo je v rozpore s predpokladmi zmienenými vyššie. Pokiaľ by sme sa pozreli na graf nominálnej ceny zlata voči spotrebiteľskému indexu, volatilita by bola podobne vysoká. Je zvolené obdobie 35 rokov veľa alebo málo? Pre investora to môže byť dlhé obdobie. Ťažba zlata však začala okolo roku 3600 pred našim letopočtom, ako platidlo sa používa celé veky. Bolo by teda vhodné otestovať jeho schopnosť uchovať hodnotu v dlhšom časovom období. Nasledujúca tabuľka porovnáva armádne platy z čias začiatku letopočtu a platy dnešných moderných vojakov. Po prepočte súčasnou cenou zlata a výpočte rastu hodnoty platov vidíme len minimálny nárast, resp. pokles, čísla prakticky rovné nule.

Tabuľka 1- Zlato ako inštrument proti inflácii

Zlato a historický vývoj platov

V „normálnych“ časoch sa teda zlato nejaví ako veľmi dobrý uschovateľ hodnoty voči neočakávanej krátkodobej inflácii. V dlhom období si naopak drží svoju hodnotu veľmi dobre. Je však otázkou, či dlhé obdobie nie je príliš dlhé voči investičnému horizontu, či dokonca životu investora.

Zlato ako uschovateľ hodnoty voči menovému riziku

Tento argument môžeme chápať z dvoch uhlov pohľadu. Buď ako zaistenie voči zmene kurzu zahraničnej meny, ale ako zaistenie voči domácej mene. Vo vzťahu k zahraničným menám by teda malo platiť, že pokiaľ domáca mena napríklad oslabí o 10 % oproti zahraničnej, cena zlata by mala o 10% stúpnuť. Graf 2 zobrazuje regresnú analýzu mesačných zmien zmenných kurzov voči mesačným zmenám ceny zlata medzi rokmi 1975 – 2012.

Graf 2- Zlato ako uschovateľ hodnoty voči menovému riziku

Zlato ako uchovateľ hodnoty

Pre tých z vás, ktorým takéto štatistiky veľa nehovoria je najpodstatnejší riadok R2. Pokiaľ by malo zlato vhodne chrániť proti výkyvom menových kurzov, mal by byť tento štatistický ukazovateľ vysoký, ideálne blízky 1 (100%). Na základe tejto štatistiky je však zrejmé, že zmeny menových kurzov vysvetľujú len minimálnu časť zmien ceny zlata, teda tieto veličiny nie sú štatisticky príliš prepojené. Nedá sa preto povedať, že by sa zlato vhodne chránilo proti pohybom cudzích mien.

Zaistenie voči zmenám domácej meny je odvodené od zaistenia voči inflácii. Ide o názor, že reálna hodnota zlata je stabilná pri znehodnocovaní domácej meny kvôli ľahkovážnemu tlačeniu peňazí. Táto vlastnosť zlata bola vyvrátená v predchádzajúcich vetách. Zmeny reálnej ceny zlata sú nezávislé na zmenách hodnôt svetových mien.

Je teda zlato prostriedok zaistenia voči kurzovým zmenám? Pravdepodobne nie. Vysvetľujú zmeny kurzov pohyby reálnej ceny zlata? Nie.

Zlato ako alternatíva k aktívam s nízkymi výnosmi

Ide o argument postavený na ďalšom rozšírenom názore, že cena zlata stúpa keď nominálne(alebo reálne) úrokové miery klesajú. Túto myšlienku takmer dokonale potvrdzuje nasledujúci graf. Zobrazuje vzťah reálnej hodnoty zlata a reálnych výnosov štandardných 10-ročných indexovaných amerických cenných papierov (TreasuryInflationProtectedSecutrity = TIPS).

Graf 3- Reálna hodnota zlata voči reálnym úrokovým mieram, 1997-2012

Zlato a úrokové miery

Korelácia týchto cien je -0,82, teda veľmi silná a blízka dokonalej -1. Je tento argument skutočne natoľko silný? Na podobných dátach z Veľkej Británie, avšak z dlhšieho obdobia, výsledky dosahujú koreláciu -0,31, čo už tak ideálne nevyzerá. Je tu niečo iné, čo by mohlo ovplyvniť obe veličiny, a to napríklad časový trend. Korelácia výnosov a časového trendu počas posledných 15 rokov je -0,9, čo znamená, že výnosy z dlhopisov lineárne klesali. Naopak, podobná korelácia časového trendu a ceny zlata je 0,87, teda cena zlata v tomto období lineárne stúpala. Existuje viacero teórií o prepojení medzi reálnou cenou zlata a úrokovými mierami. Napríklad v podobe nákladov príležitostí, ktoré sú obetované, pokiaľ investor drží zlato počas obdobia s vysokými úrokovými mierami a naopak. Či už im veríte alebo nie, časový trend je zrejme silnejšou príčinou pohybov reálnej ceny zlata ako akýkoľvek príbeh o úrokových mierach.

Je potrebné tiež zvážiť kauzality príčin a dôsledkov. Uvedený presvedčivý graf ukazuje vplyv úrokových mier na reálnu cenu zlata. Je však tiež možné, že práve ceny zlata spôsobujú zmeny úrokových mier. Možný je tiež iný faktor, ktorý ovplyvňuje obe veličiny, napríklad nemerateľný strach z hyperinflácie. Je teda možné považovať argument, že úrokové miery vysvetľujú zmeny v nominálnej či reálnej cene zlata, za oprávnený? Odpoveď je opäť NIE.

Zlatko ako „bezpečný prístav“

Presná definícia „bezpečného prístavu“ nie je. Môžeme si pod tým predstaviť inštrument odolný predovšetkým voči stratám na akciových trhoch. Pri poklesoch na týchto trhoch by si teda malo zlato zachovať svoju hodnotu. Nasledujúci graf znázorňuje vzťah mesačnej výnosnosti zlata a indexu S&P 500.

Graf 4- Zlato a S&P 500, 1975 – 2012

Výnosy zlata a S&P 500

Zaujíma nás najmä 3. kvadrant. Ak by zlato skutočne bolo bezpečným prístavom, nemali by sa tu vyskytovať žiadne pozorovania. Graf však vypovedá, že tu spadá až 17% pozorovaní. Pozorovaní v 2. kvadrante, kde si zlato zachováva pozitívny výnos aj pri stratách akciových titulov, je len o málo viac. Bezpečnosť investície do zlata ako ochrana proti poklesu na akciových trhoch sa teda príliš nepotvrdila.

Tento argument sa zaoberá tiež zlatom ako investičným inštrumentom vhodným na uchovanie hodnoty investície v časoch hyperinflácie. Zo všetkých uveďme len príklad Brazílie, kde bola medzi rokmi 1980 a 2000 ročná inflácia okolo 250%. Mena bola premenovaná, niekoľkokrát devalvovaná, nominálna cena zlata značne stúpala. Napriek tomu reálna cena zlata klesla o 70%. Je teda zlato vhodnou investíciou proti inflácii? Pri očakávaní zhodného rastu nominálnej ceny zlata a inflácie tento argument zlyhal. Na druhej strane, pri takmer 100% strate hodnoty peňazí a nominálnej hodnoty dlhopisov sa javí 70% pokles reálnej ceny zlata ako skvelá alternatíva.

Zlato je „underowned“

Najjednoduchšou interpretáciou významu tohto argumentu je myšlienka, že zlato nie je rozdelené medzi dostatočný počet ľudí, že každý by mal nejaký objem zlata vlastniť, že posun k akémusi všeobecnému vlastníctvu môže vyniesť nominálne aj reálne ceny zlata do výšin.

Na začiatok však niekoľko faktov. Svetová rada pre zlato odhaduje množstvo vyťaženého zlata od počiatkov civilizácie na 171 300 metrických ton. Ďalších približne 51 000 je stále nevyťažených. Pri súčasnej ťažbe 2 500 ton ročne bude zásoba zlata vyčerpaná v najbližších 20 rokoch. Použitie zlata môžeme v zásade rozdeliť do 3 oblastí: klenotníctvo (50% vyťažených zásob zlata), investovanie (centrálne banky a individuálni investori, obe skupiny po 18%) a technológie (12%).

Nasledujúca tabuľka uvádza dopyt po zlate v jednotlivých skupinách.

Tabuľka 2- Ponuka a dopyt po zlate

Zlato - dopyt a ponuka

Pri neustálom výraznom raste ceny zlata klesal dopyt v klenotníctve, využitie v technológiách sa menilo nevýznamne. Zaujímavým faktom je však nárast dopytu v investičnej oblasti. Mohla by táto stúpajúca krivka dopytu pre investorov označovať zlato zo Giffenov statok? Existujú pravdepodobne racionálnejšie vysvetlenia. Môže ísť o takzvaný „momentuminvesting“ založený na nakupovaní „hot“ inštrumentov s vysokým výnosom a predávaní „cold“ s nízkymi výnosmi. Podobným spôsobom vznikla internetová „dotcombubble“. Súčasný vývoj by teda mohol naznačovať rast obdobnej bubliny. Iným vysvetlením je pôsobenie štátov a zvyšovanie rezerv centrálnych bánk. Napríklad odhad čínskych devízových rezerv v prepočte na zlato bol v roku 1995 približne 6 000 ton, dnes je to 66 000 ton. Neznamená to, že by Čína teraz mala hromadne vymeniť všetky devízy za zlato, avšak v poslednom období značné množstvo zlata nakúpila. Aj keď sú čínske štatistiky značne obmedzené, odhaduje sa takmer zdvojnásobenie jej zlatých rezerv v období roka 2009. Sú tiež predpokladané ďalšie najmä tajné nákupy zlata zo strany čínskej vlády.

A čo iné štáty, predovšetkým tie rozvojové? USA je krajina s najvyššími rezervami zlata, ktoré činia okolo 8 000 ton. Švajčiarsko, vnímané ako model finančnej počestnosti, vlastní približne 1000 ton. Brazília, Rusko, India a Čína držia spoločne 2 457 ton. Pokiaľ by si dali za cieľ dosiahnuť podobné hodnoty ako USA vzhľadom k HDP, museli by zvýšiť zásoby na 6 233 ton, podľa vzoru Švajčiarska na 22 191 ton. Ak by sledovali zásobu zlata relatívne k počtu obyvateľov, potrebovali by 77 881 ton, podľa Švajčiarska dokonca 415 812 ton, čo je viac ako celosvetová zásoba zlata.

Spomínali sme tiež fakt, že zlato nevlastní dostatočný počet ľudí, pričom existujú najmenej 2 dôvody, prečo by ho vlastniť mali. Prvým je určite diverzifikácia portfólia. Zlato je len slabo korelované s inými obchodovateľnými aktívami. Druhým dôvodom je pohľad podľa CAPM modelu: Investor by mal držať „tržné portfólio“. Svetová tržná hodnota akcií je okolo $48 biliónov, u dlhopisov $41 biliónov. Ide o pomer 54%/46% v akciovo/dlhopisovom portfóliu. To platí pri predpoklade nulovej hodnoty zásob zlata. V skutočnosti je však hodnota zlata $9 biliónov celosvetovo, približne $3,5 bilióna v držaní centrálnych bánk a investorov, resp. $1,8 bilióna výlučne v rukách investorov. Ak budeme počítať s najnižším číslom, pomer tržného portfólia sa zmení na 53%/45%/2% pre akcie/dlhopisy/zlato. Je faktom, že len málo investorov má vo svojom portfóliu 2% zlata.

Zlato ako „underowned“inštrument je teda silným argumentom, ktorý bol a aj v súčasnosti je významným hnacím mechanizmom zvyšujúcej sa reálnej ceny zlata.

Záver

Investovanie do zlata je potenciálna cesta k udržaniu kúpnej sily. Súčasná reálna cena zlata je často porovnávaná s historickým vývojom. Niektoré argumenty ju vidia ako príliš vysokú, iné jej dávajú priestor k ďalšiemu rastu. Jednoznačná odpoveď zrejme neexistuje, a investor tak čelí dileme: 1) zopakuje sa minulosť, platí „zlatá konštanta“ a kúpna cena zlata klesne, alebo 2) časy sa zmenili a „zlatá konštanta“ pominula.

Spracované podľa C. B. Erb, C. R. Harvey – TheGoldenDilemma


Oprav si drobné chyby v texte. Inak super článok a ďakujem! Pridal: Peter dňa 07.03.2013 o 12:56

Áno, z hľadiska pravopisu stačí opraviť zopár chybičiek a je to na jedničku. Z hľadiska vývoja budúcnosti je najväčšia miera pravdepodobnosti, že bude treba poopraviť obsah. Pridal: Valéria Režná dňa 09.03.2013 o 20:11

Valéria, čo tak namiesto prázdnych rečí predložiť nejaké dôkazy, čo tvoje slová potvrdzujú? Pridal: Peter dňa 10.03.2013 o 00:27

článok nie je o predpovedaní budúcnosti, ale faktoch minulosti. Pridal: filip glasa dňa 10.03.2013 o 07:51
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



4 Komentáre Galéria (6)

Súvisiace články

Je investícia do zlata ešte stále atraktívna?

saturday
29.03.2014
Investície | Peter Matay

Zlato míří na východ

monday
16.09.2013
Blogy | Ing. Libor Stoklásek

Investičné zlato

friday
19.07.2013
Reklamný článok | Martin Gulka

Cena zlata klesla pod 1200 dolárov

tuesday
02.07.2013
Trhy a makro | Saxo Bank

Zlato je na ústupe, skončil sa býčí trh?

thursday
13.06.2013
Investície | Saxo Bank

Najnovšie články

Tesla IPO: 7 rokov na zdroji

friday
21.07.2017
Investície | Juraj Kišák

Aké firmy boli najviac kontrolované v roku 2016 zo strany orgánov inšpekcie práce?

monday
17.07.2017
Podnikanie | Ing. Silvia Dutková

Bude Frankfurt novým svetovým finančným centrom?

tuesday
11.07.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo

Zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov - koho sa týka a aké sú výnimky

tuesday
04.07.2017
Podnikanie | Ing. Silvia Dutková

Konferencia Kapitalový trh 2017

monday
03.07.2017
Investície | Dávid Súkeník