Ako sa tvoria peniaze a čo sú to menové agregáty? Ako-investovat.sk .


V reakcii na rozhovor s Petrom Bálintom sme sa rozhodli vám priniesť seriál o tvorbe peňazí, menových agregátoch ale aj o reálnych pohľadoch na jednotlivé trhy, príčiny a dôsledky ktoré viedli k rôznym zmenám vo vývoji agregátov v čase. Dnešný článok je zameraný na teoretické východisko, pre lepšie pochopenie nasledujúcich častí. Nakoľko sa jedná o teoretický koncept, závery nemusia byť (a ani nebudú) totožné s realitou !!!

Mechanizmus tvorby peňazí alebo ako sa peniaze dostávajú do obehu

Pojem emisia peňazí je zrejme každému jasný. Zákonný monopol na emisiu má centrálna banka, ktorá dostáva peniaze do obehu pomocou operácii na voľnom trhu (nákup/predaj cenných papierov). Avšak nielen centrálna banka ale aj komerčné banky tvoria peniaze. Je to preto, že máme bankový systém s čiastočnými rezervami, čo znamená, že časť vkladu banky uložia vo forme rezerv a zo zvyšku tvoria „nové peniaze“ pomocou poskytovania úverov. V Českej republike sú povinné minimálne rezervy na úrovni 2%, t.j. z každých 100 € si banka ponechá 2 € a zo zvyšku tvorí ďalšie peniaze.

Peniaze sa teda dostávajú do obehu 2 spôsobmi:

  • Činnosťou centrálnej banky – nákup CP, emisia bankoviek, zmena diskontnej sadzby za ktorú si obchodné banky požičiavajú od CB.
  • Činnosťou obchodných bánk – poskytovanie úverov a následná multiplikácia vkladov

Priebeh multiplikačného mechanizmu

Za hlavný faktor mechanizmu multiplikácie je považovaná tvorba depozitných peňazí, ktoré vznikajú multiplikáciou depozít. Tvorba je ovplyvnená výškou povinných minimálnych rezerv, ktorá je dôležitým regulátorom nielen peňažnej zásoby, ale aj úverovej rovnováhy bankového systému.

Multiplikácia má niekoľko fáz:

  • Obchodná banka prijíma depozity (vklady). Časť z nich si ponecháva ako povinné minimálne rezervy (PMR-V ČR na úrovni 2%, t.j. Z každých 100 € si banky ponechá 2 € a zo zvyšku tvorí ďalšie peniaze)
  • Zvyšnú časť depozít poskytuje vo forme úverov alebo ju investuje do CP
  • Prostriedky vypožičané z banky sa typicky ocitnú na účte inej banky, ktorá opätovne tvorí PMR a zvyšok zasa poskytuje vo forme úveru
  • Tento proces prebieha až do stavu kedy sa depozitá rovnajú hodnote povinných minimálnych rezerv.

Pre lepšie pochopenie ilustrujem nasledujúci príklad s rezervným pomerom 10% a vkladom 1 000 €:

Obrázok 1: Mechanizmus tvorby peňazí

Celková ponuka peňazí tak bude rovná 1/rr*vklad  (rr= rezervný pomer)... v našom prípade rr=0,10; celková ponuka M= 10 000€. Z vkladu 1 000 € sa pri 10 % rezervnom pomere vytvorí 10 000 €.

Multiplikáciou depozit teda rozumieme opätovnú tvorbu peňazí, ktoré boli už raz zapožičané, pričom  sila tejto multiplikácie závisí na úrovni povinných min. rezerv. Multiplikátor teda udáva, aký veľký bude prírastok peňažnej zásoby  vyvolaný prírastkom peňažnej bázy.

Menová báza a menové agregáty ako indikátory inflácie

Agregáty predstavujú množstvo peňazí v ekonomike. Slúžia k rozdeleniu peňažných prostriedkov podľa ich likvidity. Označujeme je veľkým „M“. Obecne platí, čím vyšší „M“ tým menej likvidný agregát.

Poznáme niekoľko druhov agregátov ako napríklad:

M0=hotovostné obeživo + celkové rezervy bánk (tj. PMR + devízové rezervy + hotovostné rezervy v bankách). M0 nazývame menová báza a je považovaná za najlikvidnejšie peniaze.

M1= agregát tvorený z obeživa (bankovky a mince) a vkladov na bežných účtoch v bankách (teda peniaze, ktoré držia nebankové subjekty a vklady domácich nebankových subjektov v domácej mene). M1 agregát nájdeme tiež v označení narrow money (úzke peniaze).

M2 = zahŕňa v sebe likvidnejší agregát M1 + termínované vklady v bankách + ostatní vklady v bankách (ostatné vklady sú predovšetkým úsporné vklady na vkladných knižkách apod.)

M3 = M2 + krátkodobé cenné papiere nebankových subjektov v domácej mene. O agregáte M3 sa často hovorí ako o  broad money - (široké peniaze).

V iných krajinách sú sledované i ďalšie (M4, M5…)

Menové agregáty slúžia pre potreby regulácie množstva peňazí v obehu. Ich význam, zloženie a členenie sa však môže v jednotlivých krajinách líšiť. V ČR sú sledované najmä agregáty M1 a M2. Označujeme ich ako peňažná zásoba resp. najpresnejší indikátor peňažnej zásoby v obehu.

Vedie rast peňažnej zásoby k rastu inflácie?

Vyjdeme z teoretického konceptu kvantitatívnej rovnice peňazí, teda:

M*V=P*Y

kde M je peňažná zásoba, V rýchlosť obratu peňažnej jednotky (koľkokrát sa daná peňažná zásoba musí otočiť, aby sa nakúpil daný nominálny produkt), P je cenová hladina a Y je reálny produkt.

Na základe tejto teórie môžeme tvrdiť, že rast peňažnej zásoby sa prejaví rastom cenovej hladiny resp. inflácie, keďže veličiny Y a V sú považované za konštantné. yaPlatí to však iba v dlhom období, kedy sa ekonomika ustáli. Táto teória tiež vysvetľuje, prečo môže neúnosné tlačenie peňazí viesť k hyperinflácii, i keď v praxi sa to nemusí potvrdiť (viď ďalšie časti seriálu).

Monetaristická teória menovej politiky hovorí, že peňažná zásoba by mala rásť stabilným tempom 3–5 % ročne a to neustále t.j. v expanzii ale i v recesii. Stabilné tempo rastu peňažnej zásoby by mohlo podľa monetaristov viesť k nízkemu rastu cenovej hladiny, čo je primárnym cieľom mnohých centrálnych bank. Nevýhodou ale je, že  CB nedokážu dostatočne kontrolovať peňažnú zásobu.


Nechcem sa hrat na slovickarenie, ale myslim si, ze by bolo dobre presnejsie rozlisovat medzi pojmami menova baza a penazna zasoba...
Zaroven, aktualna skusenost s QE I, II, III... :-), napoveda, ze QE nemusi viest k zrychleniu inflacie, lebo komercne banky drzia prostriedky od CB za predaj CP na rezervach u CB a nedochadza tak k medialne pritazlivemu tlaceniu penazi. Az CB donutia komercne banky (napr. zapornym urocenim) k aktivite, to moze byt ina kava... Pridal: Palo dňa 07.05.2013 o 13:23

Je to prva cast serialu. Preco QE nesposobilo vyrazne zvysenie rychlosti rastu penaznej zasoby a preco tento rast penaznej zasoby nesposobil vysoku inflaciu preberieme v dalsich castiach.
Po QE bol rast penaznej zasoby +- rovnaky ako dlhodobe narasty X rokov pred tym. Ale zaroven niektore roky po krize bola inflacia (deflacia) blizko nule.
Tento prvy clanok je teroria a ostatne rozoberu realne situacie a preco to v realite fungovalo inak ako by clovek ocakaval. Pridal: filip glasa dňa 07.05.2013 o 13:31
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



2 Komentáre Galéria (1)

Súvisiace články

Ako sa tlačia peniaze v Česku

wednesday
08.05.2013
Trhy a makro | Marián H.

Ako investuje Warren Buffett?

saturday
16.03.2013
Investície | Silvester Dulák

Najnovšie články

Bitcoin na historických maximách

monday
16.10.2017
Investície | Ing. Marek Šimo

Lítiové ETF stále na vzostupe

sunday
08.10.2017
Hedge fondy | Juraj Kišák

Prichádza najúspešnejší štvrťrok v roku

tuesday
03.10.2017
Akcie | Ing. Marek Šimo

Je Nordstrom ďalším predmetom záujmu Amazonu a Wal-Martu?

monday
25.09.2017
Akcie | Juraj Kišák

Máte zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce? Zbystrite pozornosť – práve prebieha ďalšia akcia ŠKRTIČ.

tuesday
19.09.2017
Vzdelanie | Ing. Silvia Dutková




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)