Algoritmické obchodovanie a high frequency trading v podaní RSJ Ako-investovat.sk .


Vyžaduje algoritmické obchodovanie dohľad ľudí? Je HFT black box bez kontroly? Spôsobili počítače na burzách krízu? Je market making bezrizikový spôsob obchodovania? Čo vyrieši daň z finančných transakcií? Na tieto otázky odpovedá v rozhovore Bronislav Kandrík, šéf tradingu v spoločnosti RSJ algorithmic trading.

Po škole ste nastúpili do RSJ, po 4 rokoch ste sa stali šéfom tradingu, v súčasnosti ste už členom predstavenstva. Celkom slušná kariéra.

Nastúpil som takmer na začiatku algoritmického obchodovania, kedy bol vo firme ešte malý okruh ľudí. Začal som pracovať ako študent popri škole.

 

Ste príklad, že v RSJ sa okrem matematikov uplatnia aj absolventi VŠE.

 

Nič nie je striktne dané, sú tam biológovia, fyzici, štatistici, matematici, ekonómovia, je to pestré. V tradingu pracuje 17 ľudí. Analytici sú však výlučne z Matfyzu.

Čo robí v tradingu 17 ľudí? Veď ten trading predsa majú robiť počítače :-)

Počítače robia exekúciu – obchodovanie, to znamená zadávajú objednávky, rušia objednávky. Celá firma má však viac ako 17 ľudí, ktorí tie PC programujú a určujú ich činnosť.

Trading desk RSJ:

Trading desk RSJ

Čo robia ľudia na trading desku, keď je algoritmus naprogramovaný?

Kontrolujú stratégie – či sa správajú tak, ako sa majú správať. Trh nie je statický, mení sa ekonomika, menia sa hráči, stratégie sa v čase chovajú trocha inak. Personál musí zistiť, či to, čo stratégie práve robia, je správne, či netreba prispôsobiť algoritmus. Ideálne je, aby sa daný algoritmus už v priebehu obchodovania vôbec neladil, ale takto to nefunguje.

Ďalšia časť práce v tradingu je fundamentálna analýza. Keď chceme začať obchodovať nové aktívum, napr. zemný plyn, je na nás, aby sme zistili, ako sa zemný plyn chová, čo je to za aktívum, na čo si dávať pozor, kto s ním obchoduje, ako obchoduje. Následne potrebujeme pretaviť fundamentálnu informáciu tak, aby sa dala použiť pre obchodovanie. Vo firme sú skupiny ľudí, ktoré sa úzko špecializujú. Úlohou traderov je sprostredkovať kontakt medzi trhom, resp. inštrumentom a algoritmom, teda zvyškom firmy.

Obchodovať ste začínali s kontraktmi na úrokové miery. Teraz ste sa začali rozširovať do ďalších kontraktov a možno začnete aj akcie.

Začali sme obchodovať v Londýne úroky na Euribor a na sterling, neskôr sa pridali úroky na Švajčiarsky frank, pridal sa euro-dolár v Chicagu. To všetko sú krátkodobé úroky. Následne pribudli futures na štátne dlhopisy v Nemecku (Eurex), potom ďalšie aktíva. Väčšinou to boli úrokové treasury futures, akciové indexy, minulý rok futures na komodity WTI (ropa), zemný plyn, trocha Brent (ropa). Občas robíme pre burzy market-makera na určitých veľmi nelikvidných kontraktoch, ktoré sa snažia burzy spustiť a rozbehnúť. Tam pracujeme na dosť exotických produktoch, o ktorých nanešťastie potom už nikto nepočul :-)

Snažíme sa to robiť postupne.

Stále sú teda komodity a indexy rádovo omnoho menšie z hľadiska objemov obchodovania?

Áno, stále robíme najviac na úrokoch.

Je to preto, že tam máte najväčšie skúsenosti? Obchodovanie ostatných nástrojov je založené na tom istom princípe ako na úrokoch?

Každý algoritmus má svoje špecifiká. Nedá sa použiť model z úrokov na plyn, takto to nefunguje. Musí sa ďalej upravovať. Úroky sú sami osebe veľmi likvidné produkty, preto na nich veľa obchodujeme. Veľkú úlohu zohráva aj spomínaná skúsenosť, poznáme trhy, venujeme sa im dlhšiu dobu.

Libor Winkler (CEO RSJ) informoval, že do budúcna chcete obchodovať aj akcie. Ako ďaleko je to od reality?

Uvidíme,  v týchto dňoch začíname obchodovať americké dlhopisy, nie  futures,  ale  spotový trh. To je náš prvý nederivátový kontrakt. Akcie  obchodovať chceme, ale tento rok to ešte nebude. Vplývajú na to aj externé faktory - regulácia, situácia bánk a podobne. Neviem presne povedať, kedy sa do toho spoločnosť pustí.

Je veľký rozdiel v tom dostať sa ako HFT obchodník na derivátové burzy a na akciové burzy? Bolo to v minulosti ľahšie alebo ťažšie?

Záleží na definícii „ťažké“. Bariéra vstupu sa od 80. – 90. rokov dramaticky znížila. Dnes si každý môže kúpiť do portfólia ľubovoľné akcie a transakčné náklady sú zlomkové oproti tým v minulosti. Čo sa týka konkurencie medzi obchodníkmi – je to ťažké posúdiť, keďže naša spoločnosť stále obchoduje elektronicky. Konkurencia sa však nezmenšuje, vždy tu bola veľká. Niekedy to boli veľké investičné banky a tradiční brokeri a dealeri, dnes sa to pretavuje viac k prop shopom, ktorí sú market-makeri na akciách a futures. Banky z toho postupne odchádzajú. Možno sa mení forma konkurencie, ale stále ostáva veľká.

Nie je horšie tiež to, že na úrokoch už máte niečo vybudované a do akcií idete od nuly?

Kým to neskúsime, nevieme. Je dobré sa pripraviť, až reálne obchodovanie však ukáže, ako na tom človek je. Príprava – infraštruktúra, dohodnúť si všetky náležitosti s clearermi, burzami, to všetko trvá dlhší čas. Následne je potrebné trhy zanalyzovať, kalibrovať modely, prispôsobiť ich a tak ďalej. Kvôli funkcii market-makera je tiež nutná fyzická prezencia na burze. Vybudovať túto prezenciu netrvá krátky čas – ide o väčší projekt.

U akcií je tiež špecifická fragmentácia trhov. Napríklad v Eurozóne trhy fragmentované sú, ale oveľa menej ako v USA. Fragmentáciu si predstavte na príklade nejakého aktíva – napríklad futures na E-mini S&P500. Zobchodujeme ich na jednej burze. A keďže chceme futures, nie ETF, tak stačí obchodovať v Chicagu a vidíme všetky informácie, lebo sa to odohráva na jednej burze. Ak však chceme obchodovať IBM alebo inú veľkú firmu, tak v USA sú 4 veľké burzy, na ktorých sa tieto akcie obchodujú. Plus 10 menších búrz. Keď chceme vedieť, čo sa deje s IBM, musíme sledovať dianie na 4 burzách. Pokiaľ to chce človek v pozícii market-makera robiť kvalitne, musí prepojiť 4 miesta a rýchlo medzi sebou vyhodnocovať informácie. To je komplikovanejšie, ako sústrediť sa na 1 miesto. Americký trh je v tom veľmi špecifický, pre obchodníkov to nie je celkom dobrý stav.

Pre nezasväteného to vyzerá jednoducho – dve burzy v New Yorku. V realite ich je omnoho viac?

Okrem veľkých búrz existujú tiež dark pooly, internacionalizátory. Dá veľa práce zistiť, ako to funguje. Dá sa to vyčítať cez dokumentáciu regulácie trhu dostupnú na internete.

Market-making vyzerá jednoducho. Beriem si časť spreadu a na tom zarábam, plus nejaké poplatky od burzy za to, že dodávam likviditu. Ale asi to nie je také jednoduché, lebo by to robil každý. Čo všetko to zahŕňa?

Je pravda, že vyzerá jednoducho zarobiť na spreade, ale nie je to jednoduché. Ak by sme mali istotu, že sa nepohne cena – to nik v dlhšom horizonte nevie – a tiež istotu, že naraz zobchodujeme nákup a hneď predaj, tak naozaj ten spread získame a nemáme problém. Ale táto situácia je prakticky vylúčená.

Market-maker funguje skôr na princípe, že my dávame v jeden čas ponuku, za ktorú sme schopní kúpiť a predať. A ak niekto predáva, my kúpime. Potom sa nedeje nič a trh sa pohybuje. Následne príde opäť niekto, kto chce predať, tak my opäť kúpime. Držíme long a trh sa stále pohybuje. Môžeme teda stratiť alebo zarobiť na tom, že máme pozíciu. Potom príde niekto iný, kto chce kúpiť, tak predáme. Takže stále máme nejakú zásobu. A tu je tá komplikácia – držíte nejaké riziko, neviete, kedy sa ho zbavíte, či trh pôjde hore alebo dole. Je to teda dosť komplikovaná záležitosť. Tiež konkurujete ľuďom, ktorí môžu mať bližšie znalosti o trhu, v najhoršom prípade insider informácie. A obchody s týmito ľuďmi určite nie sú pre market-makera ziskové.

Ale vy nedokážte zistiť insider tradera. Možno len spätne.

Či insidera odhalíme alebo nie, to nedokážem ohodnotiť. Sem tam sa v tlači objaví, že niekoho vyšetrujú, súdia.

Tiež platí starý vtip: Market-maker chcel kupovať, ale nie až toľko. Teda ak niekto dá trhu príliš veľa naraz, pohne trhom. A to je ďalšie riziko. Väčšina ľudí si myslí zjednodušene – cena sa nehýbe, vy obchodujete rýchlo za sebou, máte spread. Ale takto to skutočne nefunguje.

Risk vychádza z toho, že ak príde veľký kontrakt, musíte ho celý dodať?

To nie, ale burza je anonymná. My nevidíme, s kým sme zobchodovali. Jediné, čo systém vidí, je, že na cene 100 je možnosť predať 100 ks niečoho. A môže to byť 50 od nás a 50 od konkurencie. Niekto príde a 100 predá. Nevieme, kto to bol, prečo to urobil, či to urobí znova. V tom je rozdiel medzi verejným transparentným trhom a anonymným, kedy obchoduje človek s bankou alebo dealerom. Tam je informačná asymetria omnoho lepšia pre dealera. Dealer často vie pozíciu klienta, ako sa k nej dostal, za aké ceny. Vie tiež, či chce predávať alebo kupovať. My nič nevieme. Vidíme len verejný obraz trhu. To sú kotácie – koľko jabĺk alebo hrušiek sa dá v jeden čas kúpiť alebo predať.

Keď porovnávame banky – medzibankový trh a burzu, zachytil som dva názory. Prvý z nich, že vysokofrekvenčný trading je zlý, manipuluje burzy. Flashcrash a krízy spôsobujú vysokofrekvenčné blackboxy. A kvôli tomu chcú banky niektoré nástroje začať obchodovať na mimoburzovom trhu.

Druhý názor je opačný, že vysokofrekvenčný trading za nič nemôže, naopak, zefektívňuje trhy, burzy sú transparentnejšie, lacnejšie pre klientov. A teda postup by mal byť opačný, OTC (over the counter – mimoburzové) nástroje z medzibankového trhu by mali časom prejsť na burzy. Vyzerá to, ako keby boli dve skupiny – banky a prop shopy – proti sebe.

V zásade je to nejako takto. Nedá sa odpovedať rýchlo ani jednoducho, má to niekoľko podotázok. Ale tak napríklad HFT. Spôsob, akým sa to teraz používa, je zlý – prázdna krabička. Samo osebe nik nedefinuje, čo si o tom myslí. Samo osebe to akoby neexistuje, je to len nejaký spôsob realizácie toho, ako niekto obchoduje.

My sme market-maker a tým, že obchodujeme na elektronických trhoch, musíme byť rýchli. Musíme mať latenciu, ktorá zaistí konkurenciu voči subjektom, ktoré robia arbitráž. Tí na nás určite zarábajú. Ale ak by na nás zarábali veľmi, tak nebudeme ziskoví a neoplatí sa to. Musí teda nastať nejaká rovnováha. My nikdy nebudeme najrýchlejší, to sú tí, ktorí robia arbitráž, lebo je to pre nich ekonomická nevyhnutnosť. Pre nás je ekonomická nevyhnutnosť byť dostatočne rýchli. A to ďalej už záleží na podmienkach interpretácie.

Historicky sa od poštových holubov stratégie obchodovania príliš nezmenili. Máme PC, výkon je vyšší, dajú sa teda počítať nové štatistiky, ale inak je to isté. Arbitráž je arbitráž a je jedno, či je to zlato medzi Prahou a Viedňou, alebo akcia IBM medzi dvoma miestami v New Jersey. Ekonomická podstata je rovnaká. Zmenil sa len technický prostriedok, ktorý umožňuje obchodovať. A čo sa týka frekvencie – my sme market-maker a robíme samozrejme aj aktívne obchody. Ale jadrom je market-maker, takže keď sme na trhu a nikto nechce nič obchodovať, tak máme nulovú frekvenciu. Ak sa na trhu niečo stane, tak sa obchoduje veľa, ale opäť nie naším pričinením. My našu frekvenciu neovplyvníme. Záleží na našich protistranách, či sa rozhodnú obchodovať alebo nie.

Skôr je dôležité pozrieť sa na stratégie – market-maker, arbitráž, štatistická arbitráž, niektorí ľudia robia trend following, mean reversion a tak ďalej. Nápadov je veľa, záleží na tom, ako ich vykonávať. Predstavte si napríklad Warrena Buffetta, ktorý si vymyslí, že chce niečo niekde kúpiť a kým je to rozumné množstvo, kúpi to cez telefón. Nápad bol v hlave, algoritmus nikomu nepovie a telefón už nie je algoritmom, už je len nástrojom. Na druhej strane je niekto ako my. Sme market-maker a operujeme na takom množstve trhov a v takých rýchlostiach, že logika exekúcie obchodov musí byť napísaná v kóde, keďže trhy vstrebávajú informácie tak rýchlo, že nie je v kapacite človeka obchodovať a riešiť aj riziko.

To znamená že myšlienka príde z hlavy – PC sa sám nenaprogramuje. Až exekúciu robí aj PC, sám zadáva objednávky. Iný príklad je veľký penzijný fond (napríklad fond spomínaný ako pôvodca flashcrashu Waddel & Reed) – niekto si povie, že máme veľké penzijné portfólio, potrebujeme predať veľký balík akcií. Portfolio manager prijme rozhodnutie a musí to zobchodovať. Ak je aktív príliš veľa, nemôže to dať na trh naraz, keďže by sa trh veľmi posunul a cena, ktorú by dostal, by bola horšia. Tak použije tzv. execution strategy. Nejaký algoritmus dostane impulz – treba predať napríklad 100-tisíc Microsoftov, máme na to dnes a zajtra, chcem to dosiahnuť za nejakú cenu. Algoritmus sa snaží akcie na trh umiestniť. Prečo chcú práve 100-tisíc Microsoftov, to algoritmus nevie.

Ako takáto operácia môže spôsobiť flashcrash, keď práve algoritmus mal penzijnému fondu zaistiť, že nepohnú s cenou?

Zrejme myšlienka ako to na trhu vykonať nebola úplne správna. Sú isté štúdie, prečo to tak dopadlo. Pravdepodobne chcel ten penzijný fond zobchodovať isté percento trhu a svoj podiel počítali do toho percenta. Videli, že sa zväčšuje objem, začali obchodovať viac a viac a ako market-maker to nezvládali. Každý má totiž schopnosť absorbovať nejaký flow z trhu a keď ten trh poňal toľko likvidity koľko mohol, tak nastalo, čo nastalo.

Takže chyba bola na strane penzijného fondu?

Podľa správy SEC, ktorá vyšla, to bola chyba fondu.

Kto bol protistranou fondu?

Market-makeri. Väčšina market-makerov sú dnes prop shopy. Všetko sú to firmy s vlastným kapitálom. No a oni kupovali, ale keď toho bolo veľmi veľa, tak zrazu začal niekto predávať. Chyba bola aj v regulácii, neboli tam žiadne circuit breakers, resp. nefungovali dobre. To znamená, že ak sa aktívum naraz precení o 5 alebo 10 %, je lepšie to zastaviť a chvíľku dať trhu čas na rozmyslenie, či nestala nejaká chyba, a dať si reštart. A to sa nepodarilo. To je opäť tá zvláštna štruktúra trhu v Amerike. Začali vznikať latencie medzi miestami, nevedeli, kde sa obchoduje; objednávky, ktoré idú z A do B, zrazu nevedeli, kam mali ísť a tak ďalej. Napríklad podľa Deutsche Börse by sa toto v Európe nestalo. A myslím si, že majú pravdu. Lebo štruktúra trhu je v Európe regulátorne nastavená inak. Trhy sú síce spojené, ale iným spôsobom.

Takže keď nastane niečo podobné ako flash crash, je to do veľkej miery otázka regulácie?

Čiastočne áno. Ak by bol dobre nastavený circuit breaker, určite by to pomohlo. Trh spadne menej, všetci si všimnú, že je to OK, nič sa nestalo, nie je problém, takže poďme späť a uvidíme, čo sa stane. Ten flash crash bol presne v deň, keď sa hádzali zápalné fľaše v uliciach Atén. Na trhu bola menšia likvidita, nikto nevedel, či niekto nevie niečo viac, či sa niečo nestalo v Európe, hovorilo sa o možnom defaulte Grécka a podobne. Trh už bol nervózny sám osebe, a keď zrazu vidíte, že niekto veľa predáva, nikomu to na optimizme nepridá. Krátka prestávka by všetkým umožnila overiť si správy, že sa nič nedeje.

Môže teda HFT a algoritmické obchodovanie spôsobiť negatívne dianie na burze?

Určite to môže spôsobiť každý človek nejakou negatívnou činnosťou. My sme už videli na trhu veľa zvláštnych situácií. Jeden americký obchodník dostal pokutu za to, že sa ich systém dostal mimo kontrolu a narobili na trhu škodu. Stálo ich to vlastné peniaze, takže dobré ponaučenie dávať si pozor. To platí viac pre prop shop ako pre banky, lebo pre prop shop sú to ich vlastné peniaze, čo je rozdiel. Tento prípad bol HFT obchodník.

Potom sa stalo raz alebo dvakrát v Londýne, že trader to prehral s alkohol na obede a kúpil ropu tak, že trh pohol o 1 – 2 %. A to nespôsobilo HFT. Trh dospel k ujme na základe človeka, nie počítača.

Jednej burze sa raz podarilo umiestniť namiesto testovacieho trhu veľký počet objednávok do živého trhu. Takže aj burza mala na plyne alebo rope takýto incident.

My tvrdíme, že technológia je mocný nástroj a treba byť zodpovedný pri tom, ako to človek používa. A to neplatí len pre HFT obchodníkov. Určite sú tam špecifické problémy, algoritmus je schopný vykonávať nejakú činnosť oveľa rýchlejšie ako človek, teda k problému môže dôjsť vo väčšom rozsahu, ale preto je dôležité, aby sa to kontrolovalo. Preto to sledujeme aj my a naše obchodovanie určite nie je blackbox. My vieme, čo a ako chceme dosiahnuť a ako sa náš algoritmus chová. Celé je to o tom, že všetci chcú zistiť, čo na trhu kto robí.

Na medzibankových trhoch, kde sa obchoduje OTC, tiež dochádza k manipuláciám zo strán bánk. Problém je, že banky poznajú pozície svojich klientov alebo to že je OTC trh horšie regulovateľný?

OTC je neregulované z definície.

Ale banka ako taká regulovaná je.

Napríklad spot forex je neregulovaný trh medzi bankami alebo bankou a nejakým inštitucionálnym investorom. Retail je iná vec, vzťah banky a retailu je regulovaný. Ale banky si medzi sebou môžu spôsobovať ujmu, akú chcú, tam regulátor nezasahuje. Aj OTC je široký pojem. Sú produkty, ktoré sa obchodujú OTC, napr. úrokové swapy, a myslím si, že nie je dôvod, aby sa obchodovali OTC naďalej. Obchoduje sa so štandardizovaným kontraktom, protistrán je veľa, ide o historicky zavedený kontrakt (nič nové), má to solídnu likviditu, trhovú infraštruktúru, tak prečo to mať OTC? Banky z toho majú veľké zisky a chránia si to.

Prop shopy by to radi videli na burzách alebo niekde transparentne. Naopak veľká výhoda OTC trhov je, že banka je schopná klientovi ponúknuť OTC niečo, čo neponúkne žiaden trh, niečo na mieru. Stále musí a bude existovať nejaké OTC. Ide len o preferencie, čo bude na OTC a čo verejne na burze. My ako elektronický obchodník na verejných trhoch máme silnú preferenciu a nie sme sami, kto si myslí, že likvidné veci by sa mali obchodovať na verejných a transparentných trhoch. Je to lepšie pre všetkých. Vysiela to cenové signály pre ekonomiku, všetci poznajú cenu, čo je dobré. Na verejných trhoch je väčšia konkurencia, spready sa zužujú a je to výhodné pre koncového užívateľa.

Ak si však chce exportér alebo importér na mieru postaviť štruktúru na hedgovanie, môže si to zložiť sám z dostupných inštrumentov na trhu, čo však nie je špecializácia exportérov a podnikov. Na to je dobrý OTC trh, resp. vzťah s bankou. Žiaden trh to vlastne nemá, lebo trh slúži na výmenu nejakých aktív, inštrumentov. Ale o takýto inštrument asi nemá nik záujem, len tá strana, ktorá ho potrebuje. Takže by to z definície bolo málo likvidné, bez protistrán – žiaden trh, preto túto službu robí banka.

Prejdime k téme dani z finančných transakcií. Zavedená je myslím už vo Francúzsku. Ako by to fungovalo v celej Európe? Mohla by pred tým firma ako vy ujsť tak, že bude obchodovať v inej krajine?

Daň z finančných transakcií je v súčasnosti aj v UK. Sú spôsoby obchodovania, ktoré umožňujú, aby firmy daň platiť nemuseli. Napríklad CFDs, Spread betting sú spôsoby pre retail, spôsobov pre inštitucionálnych investorov asi veľa nie je, aj keď niektoré metódy fungujú na zníženie tejto dane.

Daň z finančných transakcií prijalo minulý rok Francúzsko, novinkou ja v Taliansku (1 – 3mesiace). Chceli ju aj v Španielsku. Historickým experimentom je však vo Švédsku. Ide o možnosti rozšírenej spolupráce s touto daňou. Jeden náš kolega sa venuje zákonom a regulácii vo svete.

My tvrdíme, že regulácia je v poriadku a dobrá regulácia je dobrá vec. Daň z finančných transakcií tam však určite nepatrí. Robí veľa problémov. Napríklad sa hovorí – zdaňme finančný trh, lebo finančný trh spôsobil krízu, čo je nonsens.

Krízu nespôsobilo obchodovanie žiadneho aktíva na verejnom trhu. Hypotéky sa neobchodovali na finančnom trhu. Balili sa do CDO a banky to distribuovali ďalej, išlo to však mimo finančný trh. Banka OTC dávala niečo svojim klientom, ktorí to kúpili, čo s finančným trhom, ako ho poznáme, nemá nič spoločné.

Ak by motiváciou pre daň z finančných transakcií bola snaha dostať niečo späť od pôvodcov finančnej krízy, tak je to veľmi zlý nástroj. Zasiahne to penzijné fondy, obchodníkov, poisťovne, ktoré s tým zásadne nič nemajú. Voľba nástroja by bola veľmi zlá. A tento nástroj by pravdepodobne posunul obchodovanie z verejných trhov na OTC. Pritom G20 z Pittsburghu prijala hneď po kríze opatrenie, podľa ktorého chcú, aby sa čo najviac obchodov presunulo z OTC na verejné trhy, o ktorých sa vie podstatne viac informácií. To je preto, že ak je nejaký problém, vidíme to skôr, vieme, kto s kým tradoval, je to ľahšie dohľadateľné, vyšetrovateľné, vynútiteľné a to je výhoda.

O návrhu DTF sa vie málo, veľa sa diskutuje, jeho šanca na úspech je však obmedzená, takže ako by to dopadlo na obchodníkov a či sa tomu dá vyhnúť premiestnením miesta, kde sa obchoduje inštrument alebo odkiaľ obchoduje obchodník, nevieme. Možno áno, možno nie, návrh je stále v nekompletnej verzii.

Komu by to vyhovovalo? Vyhovovalo by to niekomu inému okrem toho, kto daň vyberá?

Neviem, či by to vyhovovalo vôbec tomu, kto to vyberá, keďže obchodovanie by zmizlo niekam inam – napríklad Ázia (Singapur, Hongkong). Všetci sa tam na to tešia, lebo inštrumenty sú schopní vylistovať v podstate hneď. Ak by to nebolo v celej EÚ, tak z Londýna sú ich schopní vylistovať zajtra. Buď ich už vylistované majú, alebo to vedia urobiť veľmi rýchlo. Obchodovanie by sa obmedzilo, možno úplne presťahovalo a daň by sa nevybrala žiadna. Takže je otázka, či by z toho profitoval výberca dane. Sú argumenty, ktoré sa používajú – napr. že banky neplatia DPH, dajme im daň z finančných transakcií. Znovu úplne zle. Je to veľmi živá oblasť, vyvíja sa a uvidíme ako dopadne. Ale myslím si, že všetky burzy a všetci obchodníci sa pripravujú na nejaké alternatívy a to obchodovanie sa môže presunúť (USA, Ázia, Londýn), záleží na nastavení regulácie.

Otázka k fondu v RSJ, ktorý robí HFT. Z pohľadu rizika je merateľná jeho rizikovosť nejakým klasickým ukazovateľom, napr. Sharpe ratio a podobne, alebo vôbec niečo také neriešite?

Určite riziko riešime.

Dá sa nejako vyjadriť?

Áno dá – je to naše vlastné know-how, takže o tom sa nehovorí.

Traderi v RSJ:

Traderi v RSJ

Dalo by sa prirovnať, aký je tento fond riskantný? Napríklad ak niekto hovorí – máme takú páku alebo také Sharp ratio.

Pri finančných futures je to s tou pákou dosť komplikované. Možno skôr u akcií alebo u bánk v podobe leverage na balance sheete, to áno, tam si to človek vie predstaviť. Pri finančných futures sa to asi nepredstavuje intuitívne. My máme miery rizika, ktoré používame. Ale všetko je to vlastný vývoj a myslím si, že sme v meraní rizika celkom ďaleko.

Takže to vôbec nie sú bežné kategórie. Keď si vezmeme, že robíte milión lotov denne, koľko na to človek potrebuje svojho kapitálu? Alebo mám XX hotovosti a ovládam takýto objem je úplne zlá úvaha?

Neviem, či je správne povedať, že ovládam nejaký objem. Odpoveď nebude jednoznačná. Niekto môže obchodovať niečo, čo je veľmi likvidné, obchoduje veľmi často – vysoká frekvencia, a nikdy nebude mať veľkú pozíciu (veľký turnover). Alebo môže obchodovať menej likvidné inštrumenty, zobchoduje rovnaký počet lotov na väčšom počte trhov, ale drží v priemere cez deň aj cez noc väčšie pozície. Takže logicky na to potrebuje iné množstvo peňazí. Čo sa týka toho, koľko na to potrebujeme peňazí my, tak to samozrejme komentovať nemôžem :-)

Záleží na danom kontrakte, ktorý firma obchoduje, akú má averziu k riziku, kam ich pustí klient. Každý tiež musí dostať svoje burzové marginy, takže strop určite existuje.

Väčšina firiem asi neobchoduje na maximum.

Tieto informácie sa držia veľmi v tajnosti. Človek veľa nevie o tom, čo kto robí, kým nie je veľký problém, ako bol London Whale – JP Morgan, kde sa prevalilo, aké mali pozície, z akého dôvodu a čo s tým urobili, keď zistili, že to nebol dobrý obchod.

Často keď sa povie market-maker, hovorí sa, že to je úplne bezrizikové, veď nič tam neriskujeme. Ale v realite je tam normálny risk, normálna volatilita a podobne.

Ak by trh stál na mieste, market-maker nič neriskuje, ale takto to nefunguje. Funguje to tak, že napríklad trh ide hore, vy ste market-maker na akcie. Nejakým spôsobom budete predávať. Neviete, či trh pôjde vyššie ešte hodinu, dve hodiny alebo vôbec. Prirodzene, ak všetci kupujú, tak kupujú od market-makerov. Takže ak všetci kupujú, tak prirodzene market-makeri budú predávať a ak trh ide pol dňa hore, istá časť trhu bude long a istá časť market-makerov bude skôr short. To nie je úplne ziskový deň. Takže informácia, že market-making je bezriziková činnosť, neplatí.

Bezriziková je v zásade len arbitráž, ak je to naozaj čistá arbitráž, to znamená jedno aktívum na dvoch miestach. V jeden čas vidím, že majú rozdielne ceny, môžem jedno kúpiť nižšie, ako predám inde. To je naozaj bezrizikový zisk. A toho je málo. Niektoré firmy sa na to špecializujú, ale nie je to veľmi o múdrosti, skôr stratégia postavená na ultimátnej rýchlosti. Musíte byť rýchlejší ako druhý najrýchlejší. Táto stratégia je však dobrá, vďaka nej sú ceny konzistentné medzi jednotlivými miestami, na ktorých sa obchoduje. Takže tiež je to jedna z tých základných vecí, ktoré sa na trhoch musia stávať, aby ste bez ohľadu na to, na ktorý pôjdete, uvideli, že cena je správna. Je to kvôli tomu, že niekto tam robí arbitráž a ceny medzi sebou zrovnáva.

Toto je vysvetlenie v rámci jedného dňa, resp. kontraktu. Ale keď vezmeme fond alebo firmy ako celok? Napríklad Knight Capital, ktorý spravil stratu tuším 400 mil. dolárov za jeden deň. Môže sa bežne stať niečo také?

U nás nie, snažíme sa k tomu pristupovať zodpovedne, ako sa len dá.

Keď neberiem do úvahy chybu v algoritme, ale trhové riziká, je možné urobiť takúto stratu, ktorá vymaže celý kapitál alebo po ktorej firma prestane existovať?

Ja si myslím, že určite. Dobrý ilustračný moment je zlato na CME minulý piatok. Zlato spadlo v jeden moment o 10 %, skončilo deň na mínus 6 – 7 %. My sme na to orientačne pozerali. Hodnota denného marginu bola prekročená dvojnásobne. To znamená, že ak idete na maximálnu páku – zoberiete hotovosť, kúpite zlato na maximálnu páku, ktorú umožňuje margin, ráno to už v Ázii spadlo, vy neurobíte nič a boli to všetky vaše peniaze –, tak ste v defaulte. A to bol 1 deň. Bol síce veľmi extrémny, ale kto mal smolu alebo veľmi zle zaobchodoval, tak teoreticky sa môže stať čokoľvek.

Vravíte, že prop shopy obchodujú na viacerých trhoch, na viacerých kontraktoch. Teoreticky by sa nemalo stať, aby všetko padlo naraz? Lenže Knight Capital vymazal kapitál za jeden deň. Čo sa tam stalo?

Vyšetrovalo sa to a čo vieme, je, že sa dostala do produkčného prostredia nejaká testovacia verzia, ktorá tam už byť nemala. Mali 2 trading desky, ktoré im spolu nesedeli a obchodovali medzi sebou a ešte s časťou trhu. V dátach je tiež vidieť nejaké reštarty. Raz to vypli, skončilo to, zapli to, opäť sa to začalo diať, vypli to, bolo to v poriadku, opäť to zapli a začalo sa niečo diať.

A ďalšia vec, čo sa stala, ale to už je operačné riziko – burza sa nemohla firme dovolať, lebo nemala aktualizované telefónne čísla. Boli by ich upozornili, či sú si naozaj vedomí toho, čo na trhu robia. Či to je zámer.

Nebola to chyba algoritmu alebo zlého odhadu trhu, ale len taká hlúpa chyba.

Áno, a to je najhoršie. Knight Capital je firma, ktorá obchodovala na burze, má svojich akcionárov, je to rizikový biznis. Nemali žiadnych vkladateľov ako v bankách. Firma stratila svoj vlastný kapitál. Je to zlé pre jej akcionárov, ale nemusí tam nastať žiaden bailout, ako keď krachuje nejaká banka. Je to škoda, ľudská tragédia pre dotyčných ľudí, ale to je celé. Trhu sa nič nestalo.

Ovplyvnilo to ich akcie. Na trh to malo nejaký negatívny vplyv, ak kupovali niečo vo veľkom. Ale nebol to určite žiaden flash crash. Na trhu sa dejú aj divnejšie veci. V podstate došlo len k transferu 400 miliónov dolárov k niekomu inému. Odovzdali im cash. Zarobil to niekto iný.

U bánk sa stane to isté? Majú investičné banky nejaké svoje algoritmy, resp. HFT, ktorým vám konkurujú?

Vraj majú.

Ale riziko pre trh a ekonomiku bude zrejme vyššie, keďže pracujú s veľkými cudzími zdrojmi.

Teraz sú nejaké zákony z Ameriky, niečo v Európe, že banky nemôžu obchodovať na svoj vlastný účet. Ale vraj sa banky o niečo pokúšajú. Určite boli historicky veľmi aktívne v elektronickom obchodovaní už od začiatku – v 90. rokoch, takže určite to nie sú žiadni nováčikovia, ktorí by sa zobudili a prišli na to, že sa na burzu dá pripojiť elektronicky. Ale ako to majú banky nastavené, o tom sa verejne nediskutuje.

Ak by stratil kapitál niektorý veľmi významný fond, môže to tiež ovplyvniť trh alebo ekonomiku?

Napríklad LTCM, čo nie je banka, ale museli ich zachraňovať (bailout), a nie je to až tak dávno. Takže sem-tam sa stanú aj takéto veci.

LTCM tiež mal veľkú mieru cudzích zdrojov z investičných bánk. Keby padlo RSJ, tak sa nič nestane, utrpia stratu len akcionári?

V podstate áno. Na tom trhu by nás vystriedal niekto iný. My určite nie sme systémovo dôležitá firma, na ktorej stojí globálny finančný trh, ako je napríklad Citibank. My by sme šli do defaultu, holt veľká smola pre nás, ale nič viac. Na základe toho sa odlišne stavia aj morálny hazard v prop shope a v nejakej obrovskej korporácii alebo banke, kde ani neviete, čie sú to peniaze – peniaze vkladateľov. V ich prípadoch ak treba, príde vláda. A ona zatiaľ stále prišla, až na Lehman Brothers, takže je to pre banky celkom dobrá stávka.

Bronislav Kandrík, člen predstavenstva RSJ a hlavný trader:

Bronislav Kandrík, RSJ


RSJ su kvalitni makaci.
pre tych co tieto veci zaujimaju, nejake linky:
anonymne interview s typkom, co zaraba equity market making strategiami pre serioznu HFT firmu v Chicagu:
http://www.reddit.com/r/IAmA/comments/tu5aq/iama_high_frequency_trader_amaa/

jeden zo zaujimavych akademickych clankov, ktore vysli za posledny rok o market making strategiach, inventory management atd. nie je to take jednoduche, ale niektore veci funguju aj pre retailoveho investora. hlavny su problem zjavne poplatky za poziciu a kolokacia.
http://arxiv.org/abs/1303.7177 Pridal: Martinko dňa 14.05.2013 o 00:43

diky za tip. pozrieme sa na to. Pridal: filip glasa dňa 14.05.2013 o 08:56
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



2 Komentáre Galéria (4)

Súvisiace články

Cliff Asness - stratégie jedného z najväčších hedge fund manažérov

sunday
04.05.2014
Hedge fondy | Jakub Straka

Jan Kaška a Petr Cimala z Charles Bridge Global Macro Fund

wednesday
13.11.2013
Hedge fondy | Filip Glasa | VIDEO

Jozef Rudy, Quant Trader - rozhovor o kvantitatívnom obchodovaní

thursday
17.10.2013
Hedge fondy | Filip Glasa

Libor Winkler z RSJ - tri krát sme prešli úzkym hrdlom

friday
29.03.2013
Hedge fondy | Silvester Dulák | VIDEO

Najnovšie články

Koniec WSM robotov? Kubíčka si odviedli policajti. Pred podvodom sme varovali.

friday
24.03.2017
Investície | Redakčný článok

Rozhovor o fonde Infinity Enhanced Equity

thursday
23.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

To najlepšie z rozhovoru s Petrom Bálintom

sunday
19.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

FED zvýšil sadzby

wednesday
15.03.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo

Warren Buffett – list akcionárom 2

friday
10.03.2017
Akcie | Dávid Súkeník




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)