Slovenské banky - ratingy, kapitálová primeranosť a zlyhané úvery Ako-investovat.sk .


Ľudí pri výbere nejakého bankového vkladového produktu zaujíma v prvom rade úroková sadzba. Každý chce predsa svoje peniaze čo najlepšie zhodnotiť. Vo veľkej väčšine prípadov ľudí ani veľmi nezaujíma, či daná banka, ktorá ponúka atraktívne sadzby, je zdravá, bezpečná, stabilná, zisková a či vlastne budú ich peniaze v danej banke v bezpečí. To je spôsobené tým, že vklady v bankách sú do sumy 100 000 EUR chránené. Ak vás však napriek tomu zaujíma ako na tom banky sú, tak si prečítajte naše porovnanie.

Slovenské banky som už rozoberal tu aj tu, no v tomto článku sa pokúsim zamerať na ich bezpečnosť na základe dostupných aktuálnych údajov. 

 

Nie je síce najpresnejšie určovať zdravie a bezpečnosť bánk na základe len verejne dostupných údajov, pretože údaje vo výročných správach a v účtovných závierkach nemusia vždy zodpovedať najvernejšiemu a najpravdivejšiemu zobrazeniu reality. Ale predsa len niektoré údaje môžu byť pre nás užitočné.

 

Ak vravíme o akejsi bezpečnosti a zdraví bánk, tak určite sa treba pozrieť na históriu banky, na jej akcionárov, či dosahuje stabilné zisky, na štruktúru výnosov, na jej bilančnú sumu, na štruktúru aktív, na zlyhané úvery, na zlyhané investície, na výšku jej vlastného kapitálu, na kapitálovú primeranosť a prípadne na nejaké pomerové ukazovatele a ratingy od agentúr. Je toho dosť, čo sa dá pri bankách hodnotiť a porovnávať, avšak ja sa zameriam len na niektoré údaje z uvedených.

 

Jedným z kritérií pri posudzovaní bezpečnosti bánk je výška vlastného kapitálu banky a s ním súvisiaci ukazovateľ primeranosť vlastných zdrojov.

 

Kapitálová primeranosť a výška kapitálu jednotlivých bánk:

 

Kapitálová primeranosť vyjadruje pomer vlastného kapitálu k rizikovo váženým aktívam a banky ho musia udržiavať nad určitou stanovenou hranicou. Čím je hodnota ukazovateľa vyššia, tým menej sú ohrozené vklady klientov.

 

Podľa jednotlivých ratingových stupníc má najlepšie ohodnotenie Slovenská sporiteľňa, VÚB a Tatra banka, ale vlastne všetky hodnotené banky sú ohodnotené ako kvalitné. Tri banky pravdepodobne nespolupracujú s ratingovými agentúrami a tak pri nich nie je uvedené hodnotenie.

 

Pri určovaní veľkosti banky a jej stability sú potrebné údaje zo súvahy. Za veľkú banku sa považuje taká, ktorá má bilančnú sumu aspoň nad 3 mld. EUR a veľký objem primárnych vkladov. Najväčšiu časť aktív klasických obchodných bánk tvoria poskytnuté úvery, ktoré vo väčšine prípadov tvoria aj dve tretiny celkových aktív. Druhou významnou časťou aktív sú obchody s cennými papiermi a investície do cenných papierov. V nasledujúcej tabuľke je možné vidieť stav aktív k 31.3.2013 a účtovnú hodnotu najvýznamnejších položiek z celkových aktív.

 

Najvýznamnejšie aktíva banky:

 

Pod položkou „finančné aktíva na obchodovanie“ sa skrývajú finančné deriváty a cenné papiere, ktoré sú držané za účelom obchodovania, resp. dosahovania zisku z cenových rozdielov.

Finančné aktíva na predaj“ sú zvyčajne cenné papiere, ktoré banka plánuje držať na neurčitú dobu so zámerom predaja, ak to budú vyžadovať požiadavky na likviditu alebo sa zmenia podmienky na trhu.

No a „finančné aktíva držané do splatnosti“ sú investície banky do cenných papierov, ktoré banka bude držať až do splatnosti. Patria sem hlavne tuzemské a zahraničné dlhopisy.

 

Najlepšie by bolo, ak by som mohol uviesť aj konkrétnu štruktúru všetkých tých dlhopisov a iných cenných papierov. No problém je v tom, že banky asi toto nemusia zverejňovať, keďže som konkrétne členenie cenných papierov našiel iba v niektorých predbežných závierkach. Je to škoda, pretože v súčasnosti má stále viac štátov problémy splácať svoje záväzky a tak nemožno určiť, v akom rozsahu by banku poznačili prípadné zlyhané dlhopisové investície.

Ale napríklad Poštová banka evidovala k 31.3.2013, okrem iných, štátne dlhopisy Grécka vo výške 41 232 tis. EUR a štátne dlhopisy Cypru vo výške 48 861 tis. EUR. Najväčší podiel na celkových zahraničných dlhopisoch mali štátne dlhopisy Maďarska vo výške 130 955 tis. EUR. Práve rizikové grécke dlhopisy spôsobili tejto banke obrovské problémy v roku 2011, kedy banka musela odpísať dve tretiny z týchto dlhopisov.

 

Medzi všetkými tými úvermi, ktoré banky poskytujú, sú aj také úvery, pri ktorých dlžníci prestali splácať svoj dlh.  Banky potom tieto úvery evidujú ako zlyhané. Vysoký objem zlyhaných úverov svedčí o neschopnosti banky posudzovať bonitu svojich klientov. U zdravých bánk by mal byť pomer zlyhaných úverov k celkovým poskytnutým úverom čo najnižší.

 

Objem poskytnutých úverov, stav zlyhaných úverov a ukazovateľ pomer úverov ku vkladom:

 



 

V tabuľke je uvedený stav úverov k 31.3.2013 a stav zlyhaných úverov k tomu istému dátumu. V tabuľke je aj uvedený percentuálny podiel zlyhaných úverov z celkových. Najviac zlyhaných úverov eviduje k uvedenému dátumu Privatbanka, OTP banka a SLSP. U Sberbank nebolo možné zistiť objem zlyhaných úverov k 31.3.2013, no ku koncu minulého roka predstavovali zlyhané úvery z celkových 8,77%.

 

Ďalej je v tabuľke uvedený aj ukazovateľ pomer úverov ku vkladov, ktorý možno charakterizovať v tom zmysle, v akom rozsahu sú vklady realizované v úveroch. Ukazovateľ by nemal presiahnuť 110%, no zároveň nie je správne, ak je jeho hodnota nízka.

 

Pre nás, ako veriteľov, je najväčším rizikom asi riziko likvidity. Banka si svoju likviditu dôkladne monitoruje a riadi. No to, ako ju riadi a či je všetko v poriadku sa takýmto spôsobom zistiť nedá.

 

My sa môžeme napríklad pozrieť na najskoršiu zmluvnú splatnosť aktív a záväzkov, ktorú banky zverejňujú v rámci svojich výročných správ. Tieto splatnosti sa určujú na základe peňažných tokov v nadväznosti na ich najskoršiu zmluvnú splatnosť. V bankovníctve je prirodzené, že jednotlivé druhy aktív sú viazané na dlhšie obdobie ako ich zdroje krytia, a preto rozdiel medzi najskoršími možnými splatnými aktívami a najskoršími možnými splatnými záväzkami je tak markantný.

 

V nasledujúcej tabuľke uvádzam spomínaný rozdiel medzi splatnosťou aktív a záväzkov, ktorý sa mi podaril zistiť iba u niektorých bánk, keďže najskoršiu zmluvnú splatnosť jednotlivých aktív aj záväzkov zverejňujú iba niektoré banky.

 

Na záver ešte pohľad na najdôležitejšie výnosy banky, minuloročný výsledok hospodárenia bánk, dosiahnutý výsledok z rôznych obchodov s cennými papiermi a derivátových transakcií a ukazovatele rentability. Pri hodnotení banky je potrebné sa pozrieť na historický vývoj čistého zisku a  odsledovať, či finančné operácie nemajú nejaký výrazný podiel na celkovom zisku alebo strate, pretože to by sa pri obchodným bankách nemalo stať.

 

Najvýznamenjšie výnosy banky, minuloročný VH a ukazovatele rentability:

 

Ako som už v úvode spomenul, ľudia sa o svoje vklady do 100 000 EUR báť nemusia, no aj napriek tomu je dobré si overiť komu naše peniaze zveríme. Netvrdím, že v budúcnosti sa niektorej z týchto bánk nemôže niečo zlé prihodiť, no podľa aktuálnych údajov a výsledkov by sa tak nemalo stať. Problém by mohol nastať, ak banka začne vykazovať vysoký objem zlyhaných úverov, prípadne začne výrazne zvyšovať objem držaných CP. 


ludia sa o svoje uspory nemusia bat? Kto za ne ruci? Staty ktore su zadlzene spravidla na dvojnasobok svojho rocneho prijmu a viac?

Zaruky statu sa velmi rychlo rozplynu, v pripade ze by situacia zacala ist tym spravnym smerom. Historia ma prikladov habadej. Pridal: 100K poisteny clovek dňa 17.06.2013 o 08:51

Pod druhou tabuľkou by namiesto „finančné aktíva na predaj“ malo byť "finančné aktíva na obchodovanie,"
ináč v pohode článok. Pridal: Matej1992 dňa 17.06.2013 o 09:44

Dnes ak by skrachovala väčšia banka bol by to dosť problém v bankách na SR leží 27mld.€ a fond na ochranu vkladov má niekde okolo 2,5mld.€, takže moje peniaze by sa vyplácali v dlhopisoch ešte mojim pra pra vnúčatám. Dnes máme istotu v daniach a smrti :) Pridal: Stano dňa 17.06.2013 o 09:56

kapitalova primeranost - ano, je fajn, ak je to vysoke cislo; ak je vsak privelke, tak to znaci nie prilis efektivne vyuzivanie kapitalu Pridal: mojson dňa 17.06.2013 o 10:57

Rucenie statom - ak by padla nejaka banka a fond ochrany by nemal dost penazi na vyplatenie poistenych vkladov, tak zaruku prebera stat.
Ako by to v praxi vyzeralo ukazuje Irsko. Tam stat prebral zaruky, poistene vklady uhradil stat. Ten sa tym vsak tak zadlzil, ze sa Irsko dostalo do PIIGS.
Jednotlivec je teda naozaj chraneny. V pripade vacsieho krachu banky si to vsak odnesie cela spolocnost (stat). Pridal: filip glasa dňa 17.06.2013 o 15:24

Dovoľujeme si Vás upozorniť na zverejňované informácie podľa opatrenia NBS, ktoré sú dostupné aj na webstránke banky, kde k 31.3.2013 vykazujeme zlyhané pohľadávky v objeme 892 tis. € (viď tab. nižšie alebo priložený pdf súbor).

15 578 tis. € predstavujú znehodnotené pohľadávky, v rámci ktorých sú vykazované aj zlyhané pohľadávky.



http://www.privatbanka.sk/sk/dokumenty/zakonne-zverejnovanie

Pridal: Hojer Mojmir dňa 18.06.2013 o 08:25

dakuejme za upozornenie, udaj sme opravili. Pridal: filip glasa dňa 19.06.2013 o 07:24

Jeden pohľad je, že aké riziko znášam, keď som veriteľ, tj. v banke mám uložené financie.
A druhý pohľad je, ak som dĺžnik, tj. banka požičala mne.

Ake riziko by som znášal, ak som dlžník, a banka by krachla? Pridal: Juraj Lonc dňa 27.07.2013 o 17:00

Pod tým rizikom myslíte niečo také, že by ste museli predčasne splatiť úver ?

100%ne som si neni istý, ale myslím si, že toto by sa nemalo stať. Ak by bol vyhlásený konkurz na banku, tak by konkurzné konanie nemalo skončiť skôr ako kým dlžníci nesplatia svoje úvery riadne podľa svojich splátkových kalendárov (ak to berieme z pohľadu úverovania). Pridal: martin gulka dňa 27.07.2013 o 18:48

Nie som expert, ale dosť vážne pochybujem, že by konkurzné konanie mohlo trvať 30 rokov... Pridal: Juraj Lonc dňa 27.07.2013 o 19:53

altiva banky, teda aj uvery, by prebrala ina banka a dlznik by splacal uver tejto novej banke. Pridal: filip glasa dňa 27.07.2013 o 21:24
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



11 Komentáre Galéria (5)

Súvisiace články

Slovenské banky - ako sa im darilo v roku 2014?

monday
11.05.2015
Podnikanie | Martin Gulka

Koľko zarobili slovenské banky od krízy?

sunday
21.09.2014
Financie a poistenie | Martin Gulka

Slovenské banky zverejnili výsledky za rok 2013. Ktoré z nich sú silné a bezpečné?

wednesday
07.05.2014
Financie a poistenie | Martin Gulka

Ktorý podnikateľský účet je najlepší?

friday
06.12.2013
Financie a poistenie | Martin Gulka

Porovnanie poplatkov slovenských bánk

monday
28.10.2013
Financie a poistenie | Martin Gulka

Najnovšie články

Videorozhovor s Petrom Bálintom o fonde IC Enhanced Equity Fund

monday
27.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

Koniec WSM robotov? Kubíčka si odviedli policajti. Pred podvodom sme varovali.

friday
24.03.2017
Investície | Redakčný článok

Rozhovor o fonde Infinity Enhanced Equity

thursday
23.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

To najlepšie z rozhovoru s Petrom Bálintom

sunday
19.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

FED zvýšil sadzby

wednesday
15.03.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo