Koľko štát vybral v podobe spotrebnej dane na cene paliva? Ako-investovat.sk .


           Palivá (respektíve minerálne oleje) sú zdanené prostredníctvom dvoch nepriamych daní a to dane z pridanej a spotrebnej dane z minerálnych olejov. DPH je priamo závislá od ceny palív (minerálnych olejov). Daň z minerálnych olejov je vyrubovaná na objem (€/1000 l)  minerálneho oleja, takže nárast alebo pokles predajnej ceny neovplyvní daňový výnos. Daňový výnos je teda ovplyvňovaný objemom spotreby minerálnych olejov a daňovou sadzbou.

 

           Miera zdanenia minerálnych olejov sa prostredníctvom nevylúčiteľnosti pohonných látok zo súčasnej spotreby a naša hospodárska závislosť na ropných produktoch premieta aj do cien väčšiny výrobkov a služieb. Preto už určite neplatí konštatovanie, ak niekto povie „...ja veľa nejazdím nech tí čo sa vozia na drahých autách platia...“, nakoľko do mnohých konečných cien tovarov a služieb sa započítavajú aj náklady prepravcov, ktoré zohľadňujú práve aj ceny pohonných látok. Z tohto dôvodu môžeme konštatovať, že zdanenie minerálnych olejov má z národohospodárskeho hľadiska oveľa širší záber a dosah ako iba na samotný parciálny trh pohonných látok (minerálnych olejov).

 

           Zo všeobecného hľadiska zvoliť optimálnu mieru zdanenia nie je dôležité iba pre štát, aby maximalizoval hodnotu efektívne vybraných daní, ale aj pre samotné obyvateľstvo, aby dane nespôsobovali prílišné daňové kliny a distorzie. Môžeme povedať, tak ako uvidíme aj ďalej, že spotrebné dane predstavujú významný stabilný a pomerne dobre odhadnuteľný príjem štátneho rozpočtu SR,  nakoľko spotrebné dane postihujú výrobky, pri ktorých je pomerne nízka dôchodková a cenová elasticita dopytu, z fiškálneho pohľadu patria medzi najvýznamnejšie príjmy štátnych rozpočtov u nás aj v krajinách EÚ.

 

           Medzi dva hlavné dôvody pre zdanenie vybraných druhov tovarov a služieb prostredníctvom spotrebných daní (kde patrí aj daň z minerálnych olejov) patrí:

  • odradenie ľudí od „škodlivej spotreby“,
  • prílev peňazí do štátnej pokladnice.

K prvému z týchto bodov sa vrátime ešte na konci článku. V princípe sa však tieto dva body vylučujú, nakoľko ak má daň odrádzať od spotreby zdaňovaného tovaru, nie je možné, aby bola v absolútnej miere výnosovo stabilná (pri minerálnych olejoch je však nízka elasticita dopytu). Pozrime sa teda ako to je s prílevom peňazí do štátnej pokladnice Slovenskej republiky pri spotrebnej dani z minerálnych olejov.

 

            Ako môžeme vidieť na nasledujúcom grafe 1 (aj z údajov z tabuľky 1), kde modrá plocha predstavuje vývoj HDP v rokoch 1995-2012 v absolútnych hodnotách (pravá os), zelená krivka predstavuje celkový vývoj daňových príjmov verejnej správy pre porovnanie, ale ako percento na HDP Slovenskej republiky. Červená krivka predstavuje vývoj daňových príjmov spotrebnej dane z minerálnych olejov vyjadrených ako percento na HDP Slovenskej republiky. S rastom HDP Slovenska celkové daňové príjmy vyjadrené ako percento HDP permanentne klesali z úrovne takmer 25 % v roku 1995 až po 15,3 % HDP. Pri dani z minerálnych olejov jej výnos, vyjadrený pomerom ako percento HDP, bol oveľa stabilnejší a pohyboval sa medzi rokmi 1995 až 2003 v intervale 1,7 – 2,1 % HDP. Od roku 2004 dochádza k poklesu z úrovne 2,2 na 1,5 % HDP.

 

Graf 1

HDP a daňové príjmy na Slovensku

Prameň: Ministerstvo financií SR, vlastné spracovanie

 

Daňové príjmy z dane z minerálnych olejov

 

 

 

 

 





Prameň: Ministerstvo financií SR, vlastné spracovanie

 

            Ďalší graf 2 (a priložená tabuľka 2) ukazuje vývoj rastu daňový príjmov z dane z minerálnych olejov v období rokov 1995-2012 v SR (roky 2013-2016 predstavujú prognózu MF SR) . Z pozorovaných dát môžeme vysloviť názor, že dane z minerálnych olejov sú veľmi stabilný zdroj príjmov štátneho rozpočtu. Pričom hodnota na celkových daňových príjmoch Slovenskej republiky kulminuje okolo úrovne 10 %, v absolútnych hodnotách je to v uplynulých 9 rokoch čiastka presahujúca 1 miliardu eur, čo je veľmi významná hodnota! Stabilitu výnosovosti dane z minerálnych olejov najlepšie ukazuje červená línia v grafe, ktorá aj napriek celkovému poklesu daňových príjmov vplyvom krízy si udržiava výraznú stabilitu, čo potvrdzuje neelastický charakter tejto dane. Hlavne je potrebné si uvedomiť, že zdanenie jediného druhu tovaru vytvára až 10 % celkových daňových príjmov rozpočtu.

 

Graf 2

Daňové príjmy na Slovensku



Prameň: Ministerstvo financií SR, vlastné spracovanie

 

Daňové príjmy na Slovensku

 

 

 

 

 

Prameň: Ministerstvo financií SR, vlastné spracovanie

 

           Teraz sa pozrime prakticky na vývoj daňových sadzieb v rámci dane z minerálnych olejov, ktoré zobrazuje nasledujúci graf 3 za obdobie rokov 1994 – 2013 (rok 2013 je predpoklad MF SR a hodnoty z SKK boli prepočítané kurzom 1€=30,126 SKK), môžeme konštatovať, že za toto obdobie došlo k dvom výrazným „vlnám“ zvýšenia daňových sadzieb na minerálne oleje a to v období  rokov 1998-1999 a v rokoch 2002-2004. Napr. u najpoužívanejšieho bezolovnatého benzínu došlo k zvýšeniu jednotkovej sadzby z úrovne cca 255,57 €/1000 l v roku 1998 na úroveň cca 382,11 €/1000 l v roku 2000, čo sú dosť výrazné kvantitatívne rozdiely v podobe cca 50 % nárastu v priebehu dvoch rokov z hľadiska daňového bremena.  Daňové sadzby pri olovnatom benzíne a nafte tento vývoj prakticky kopírujú. Vývoj nárastu daňových sadzieb korešponduje aj s nárastom daňových príjmov z dane z minerálnych olejov, ktoré však kopírujú aj celkový pozitívny vývoj v ekonomike a nárast HDP v ekonomike Slovenskej republiky.

 

Graf 3Graf dane z príjmu z minerálnych olejov



Zdroj: Ministerstvo financií SR, vlastné spracovanie;  LPG - Liquified Petroleum Gas, kvapalný propán-bután - získava sa pri spracovaní ropy. CNG - Compressed Natural Gas, zemný plyn stlačený kompresorom plniacej stanice; Kerozín - letecký benzín Pozn.: Ak došlo k zmene sadzby počas roka,uvádzaná sadzba je výsledkom váženého priemeru

           Nakoľko Štatistický úrad SR uskutočňuje zisťovania priemerných cien palív od roku 2006, v nasledujúcich grafoch 4 a 5 sa zameriame iba na toto obdobie. Ako môžeme vidieť, daňové sadby pre najpoužívanejší bezolovnatý benzín zostali v tomto období nezmenené, pre olovnatý benzín sa iba mierne znížili medzi rokmi 2010 a 2011. Tak isto došlo k miernemu poklesu aj pri sadzbe nafty.

 

Graf 4

Graf dane z príjmu z minerálnych olejov



Zdroj: Ministerstvo financií SR, vlastné spracovanie

V prípade daňového výnosu, ktorý predstavuje na grafe modrá plocha, však tento vývoj už taký nemenný nie je. Najvýraznejší pokles bol medzi rokmi 2008 – 2009, kedy došlo k poklesu takmer o 140 miliónov euro. Dôvod tohto poklesu môžeme pravdepodobne nájsť hlavne v poklese celej ekonomiky vplyvom krízy, čo môžeme najlepšie vidieť v grafe 1.

 

           V ďalšom grafe 5, pre lepšie porovnanie, vidíme opäť výnos z dane z minerálnych olejov, ktorý predstavuje modrá plocha a vývoj priemerných cien pohonných látok na mesačnej báze. Daň z minerálnych olejov je odvodzovaná od množstva nie od ceny ako to je pri DPH, preto cena síce nemá priamy vplyv na daňový výnos, ale cena priamo ovplyvňuje spotrebu a predaný objem palív, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje aj výnos dane z minerálnych olejov. Najvyšší daňový výnos bol v roku 2008 a mohol byť pozitívne ovplyvnený aj celkovým poklesom cien palív v druhej polovici roka. Rok 2009 však napriek najnižším priemerným cenám palív v sledovanom období bol výrazne nižší, z hľadiska vybranej dane z minerálnych olejov (medziročný pokles takmer 140 miliónov eur), tento efekt bol spôsobený pravdepodobne predovšetkým celkovým vývojom v hospodárstve. V roku 2010 sa HDP dostalo takmer až na úroveň roku 2008, daňový výber bol však opäť o ďalších 14 miliónov eur nižší, čo bolo určite ovplyvnené aj rastom cien palív. V rokoch 2011 a 2012 pokračoval rast HDP Slovenskej republiky tak, ako sme to môžeme vidieť na grafe 1 a prekonal aj úrovne HDP v roku 2008, zároveň však kontinuálne dochádza aj k rastu cien palív. V roku 2011 bol výber dane síce vyšší oproti roku 2010 takmer o 40 miliónov eur, v roku 2012 však opäť dochádza k poklesu o vyše 33 miliónov eur. Pre rok 2013 je opäť plánovaný pokles o 1,7 milióna eur.           

 

Graf 5

Graf dane z príjmu z minerálnych olejov







Zdroj: Štatistický úrad SR, Ministerstvo financií SR, vlastné spracovanie

 

Graf nám poskytuje informácie o vývoji cien benzínov, nafty a LPG. Štatistický úrad SR vedie túto štatistiku od roku 2006. Na hodnoty uvádzané v slovenských korunách ŠÚ SR ponúkal na prepočet iba statický kurz 30,126. Vhodnejšie a presnejšie by však určite bolo použiť priemerné mesačné kurzy SKK/EUR v danom období, nakoľko vývoj SKK bol v danom období premenlivý a uvedený graf nemusí v absolútnej miere zodpovedať presne realite.

 

            Pokiaľ sa teraz vrátime k prvému dôvodu pre uvalenie spotrebných daní z úvodu článku, ktorým je odradenie od „škodlivej“ spotreby, mohli by sme pozitívny efekt dane z minerálnych olejov nájsť skôr v odstránení „škodlivej“ nadspotreby palív (minerálnych olejov). Z krátkodobého hľadiska vyššia spotrebná daň z minerálnych olejov nemá priamo pozitívny vplyv na hospodárstvo, keďže z neho odčerpáva disponibilné zdroje v podobe vyšších cien palív. Z dlhodobejšieho hľadiska však tlačí na výrobcov automobilov, aby vyrábali úspornejšie automobily. Obyvateľstvo a firmy teda v dlhodobejšom období môžu z tohto efektu profitovať v podobe ušetrených zdrojov. Navyše, cena ropy v posledných rokoch bola značne volatilná, čo rovnako podporuje pozitívny trend znižovania spotreby automobilov a aspoň čiastočne nižšej závislosti na ropných produktoch. V neposlednom rade tu môžeme vidieť aj pozitívny efekt pre životné prostredie.

 

           Ako sme popísali a preukázali na štatistických dátach daň z minerálnych olejov patrí v rámci daňových príjmov Slovenskej republiky k mimoriadne stabilným položkám nepodliehajúcim do takej miery výkyvom hospodárskych cyklov. Z tohto dôvodu by sme z hľadiska efektívnosti výberu daní mohli považovať za správne zvýšiť daňové zaťaženie prostredníctvom dane z minerálnych olejov. Daný fakt má však aj druhý rozmer a to sociálnu spravodlivosť, nakoľko pri pohonných látkach zvýšenie cien vplyvom ich nevylúčiteľnosti z väčšiny poskytovaných služieb a produkovaných výrobkov, sa premietne aj do cien základných potravín, čo postihne vo väčšej miere nižšie príjmové skupiny, aj ich disponibilný príjem a v konečnom dôsledku môže vo výraznej miere nie len priamo, ale aj nepriamo prostredníctvom iných tovarov a služieb zmeniť ich nákupné správanie a vytvárať určité neželané distorzie.

           Keď budete teda najbližšie stáť na čerpacej stanici skúste si uvedomiť, že približne 10 % na celkových daňový príjmoch štátu tvorí iba spotrebná daň z jediného druhu tovaru. Pričom zo samotnej ceny paliva okrem dane z minerálnych olejov platíte navyše aj 20 % DPH. Cieľom článku však bolo poukázať hlavne na relatívne vysoké daňové zaťaženie minerálnych olejov prostredníctvom spotrebnej dane a veľký podiel tejto dane na celkových daňových príjmoch štátu, čo z krátkodobého hľadiska nemusí mať pozitívny efekt na ekonomiku. Z dlhodobého hľadiska ako sme uviedli však pri rastúcich cenách ropy sa môže preukázať aj pozitívny efekt tejto dane.

Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



Okomentuj článok Galéria (7)

Najnovšie články

Trump očakáva, že Veľkú Britániu budú nasledovať ďalšie krajiny

monday
16.01.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo

TOP ETF v roku 2016

sunday
15.01.2017
Fondy a ETF | Juraj Kišák

Nemci varujú ECB pred zvyšujúcou sa infláciou

thursday
12.01.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo

Screening a čo ďalej?

monday
02.01.2017
Akcie | Dávid Súkeník

Prečo Berkshire Hathaway nevypláca dividendy

thursday
22.12.2016
Akcie | Juraj Kišák