Dolovanie bitcoinov ฿ Ako-investovat.sk .


V minulých článkoch o bitcoine sme spomenuli bitcoin mining - dolovanie bitcoinov, túto činnosť sme však bližšie nevysvetlili. Sám som nevedel, čo si predstaviť pod „ťažbou“ virtuálnej meny. Zložitosťou a zaujímavosťou je táto problematika hodná samostatného článku, v ktorom sa pokúsime pre laikov priblížiť o čo ide, ako proces funguje, prečo je na svete stále viac minerov a tiež na ekologickú katastrofu, ktorú ťažba bitcoinov môže spôsobiť! Poprieme tiež trocha moje predošlé vyjadrenie, že bežný užívateľ nemá šancu žiaden bitcoin vyťažiť. Pozrieme sa totiž na Vaše možnosti zapojiť sa do novodobej „zlatej horúčky“.

 

Aby sme začali pekne od začiatku, uveďme, že každý obchod s bitcoinom má svoj vstup a výstup. Niekoľkonásobné overovanie viacerými kľúčmi zaručuje, že sa obchoduje s „reálnymi“ bitconami, teda vstupom do obchodu sú vždy peniaze, ktoré už niekedy boli výstupom. Zmyslom je samozrejme zabrániť vytváraniu nových „falošných“ bitcoinov, alebo ich opätovnému použitiu rovnakým majiteľom, tzv. double spending. Na začiatku, keď bolo presunov bitcoinov menej ako dnes, boli transakcie kontrolované každým v bitcoin-sieti. To už v súčasnosti nie je možné, keďže operácií je podstatne viac.

 

Všetky transakcie, ktoré boli vykonané, sú zálohované a kompletná história je uložená v tzv. block chain, reťazi, ktorá sa skladá s blokov – blocks. Tie obsahujú potvrdené transakcie s bitcoinom. Celá reťaz slúži pre kontrolu, zabraňuje vyššie spomenutým podvodom. Transakcie však stále pribúdajú, tvoria sa nové bloky, reťaz sa rozširuje. Na tomto mieste sa dostávame k podstate bitcoin mining – ide o pridávanie nových blokov do bitcoin chain.

 

O čo vlastne ide? Predstavte si množstvo nových transakcií, kde každá z nich nesie niekoľko informácií, napríklad sumu, platcu, príjemcu, potvrdzujúce kľúče, atď. Úlohou minerov je z transakcií, ktoré doposiaľ neboli v žiadnom bloku, vytvoriť nový blok. Nové bloky vznikajú pomocou hashovania. Všeobecne ide o metódu, kedy sa rôzne dáta s akoukoľvek dĺžkou (napríklad tie z uskutočnených transakcií) „prekódujú“ pomocou hashovacej funkcie do dát s fixnou, požadovanou dĺžkou, tzv. hashes. Vytvoriť akýkoľvek hash z akýchkoľvek dát pomocou akejkoľvek funkcie by bolo jednoduché. Zložitosť miningu spočíva v tom, je že stále stanovený target – cieľ, ktorý potrebuje miner dosiahnuť. Znamená to prekódovať dáta z nových transakcií do takého hashu, ktorý je menší ako momentálny target. A to už také jednoduché nie je.

 

Dosiahnuť určitú hodnotu konkrétnu hodnotu hashu nie je jednoduché najmä preto, že stačí minimálna zmena v pôvodnej informácii, a hash value sa úplne zmení. Skôr ako hľadanie algoritmu je teda mining záležitosťou systému pokus-omyl. Aby boli bloky vytvárané pravidelne (ideálne každých 10 minút), a tým transakcie ukladané bez veľkého omeškania, náročnosť cieľa sa každých 2016 blokov (každých 14 dní) upravuje. Aby sme však nezavádzali, nestačí že sa nová transakcia objaví v novom bloku, ktorý sa stane súčasťou reťazca. Keďže každý blok obsahuje tiež informáciu o všetkých predchádzajúcich, pre potvrdenie transakcie je obvykle požadovaných ďalších 6 blokov v block chain. Obvykle po 60 minútach tak považujeme transakciu za platnú.

 

Prečo to mineri vôbec robia? Stojí to predsa peniaze za hardware, elektrickú energiu, čas, atď. Odmenou za pridanie nového bloku do block chain je totiž slušný obnos bitcoinov. Začínalo sa s 50 bitcoinami za blok, po každých 210 000 vyťažených blokoch sa tento počet znižuje o polovicu. Nastáva to každé 4 roky a presne tento rok, 2013, sa odmena znížila na 25 bitcoinu za blok. Tento počet bude neustále klesať až ku konečnému cieľu 21 miliónov vyťažených bitcoinov. Čo potom? Bude niekto mining robiť, aby tak zabezpečoval a potvrdzoval ďalšie transakcie? Ak sa nevymyslí nič iné, tak pravdepodobne áno, nakoľko mineri okrem odmeny dostávajú aj poplatky, ktoré sú pri niektorých obchodoch strhávané. Očakáva sa, že v dobe, keď bude počet bitcoinov takmer maximálny, bude také množstvo transakcií, že sa z poplatkov mineri uživia.

 

Povedzme si teraz niečo o možnosti ako bitcoiny ťažiť. Keď si totiž predstavíte jednoduchú rovnicu 25 bitcoinov pri kurze cca 75€/BTC = 1875 € za 10 min, ide o viac ako slušný zárobok. Preto je v bitcoin sieti každým dňom viac a viac minerov, ktorí sa snažia niečo vyťažiť. A tu nastáva problém, Vaše šance vyťažiť blok sú totiž mizivé. Navyše, málokto vlastní alebo je ochotný investovať do najvýkonnejších hardware-ov. Spomínaný pokus-omyl totiž vyžaduje množstvo hashov, výkon hardware sa meria v MegaHash za sekundu. S bežnými procesormi, ktoré sa používali v počiatkoch, už v súčasnosti nič nevyťažíte.

 

Zakrátko sa prišlo na to, že oveľa efektívnejšie (vďaka svojej technológii) je použitie grafických kariet. Tie pracujú 50 až 100x efektívnejšie. Keďže vývoj napredoval, ďalším zlepšením bola technológia FPGA. Porovnanie mining hardvéru si môžete pozrieť tu. Aby sme nezachádzali príliš do technických detailov, ide jednoducho o ďalšie vylepšenie výkonu, približne 10x efektívnejšie zariadenia ako grafické karty, najmä vďaka omnoho nižšej spotrebe elektrickej energie. Zatiaľ posledným riešením je ASIC – application-specific integrated circuit. Ide o špecializované čipy, ktoré sú spomedzi spomenutých možností najvýkonnejšie a spotrebujú najmenej energie. Ich zásadný problém spočíva v tom, že sa nedajú použiť na žiadnu inú činnosť, a pri vyšších cenách do nich preto mnoho ľudí neinvestuje.

 

Ak si odmyslíme špecialistov používajúcich najvýkonnejší hardware, každý z vás má v PC grafickú kartu. Pokiaľ máte notebooky určené pre hry, určite je vysoko výkonná, veľmi kvalitná. Máte teda možnosť niečo vyťažiť? Ako som písal, samostatne nevyťažíte prakticky nič. Ani špeciálny hardware nemá zaručený úspech každých 10 min, v sieti je množstvo konkurentov. Existuje však takzvaná možnosť ťažby v poole, kde jednotlivci dostávajú čiastkové úlohy, resp. software nainštalovaný vo Vašom PC zadáva Vášmu PC čiastkové výpočty. Ak sa poolu podarí blok vyťažiť, zárobok sa rozdelí medzi členov poolu. Takýchto ponúk nájdete na webových stránkach veľké množstvo. Priznávam, že sám som to neskúšal, ale to bude aj tým, že môj notebook nemá dostatočne kvalitnú grafickú kartu. Ak by ste mali záujem kúpiť nejaký lepší hardware, na webe je množstvo kalkulačiek, ktoré Vám pomôžu odhadnúť Vaše budúce zisky / straty, napríklad http://mining.thegenesisblock.com/.

 

Na záver sa pozrime na spomínanú ekologickú katastrofu. Znie to neuveriteľne, ale ak sa zamyslíme, každá ťažba spôsobuje znečistenie, ohrozuje ekológiu. Kde však vzniká pri virtuálnej mene? Problémom je elektrina. Objavili sa názory, že bitcoin mining spotrebuje obrovské množstvo elektrickej energie, často zbytočne. Môže to síce znieť neuveriteľne, ale dohady sa skutočne objavujú. Kedže počet vyťažených bitcoinov rastie a rastie tiež výpočtová kapacita minerov, pre udržanie konštantného prírastku blokov (spomínaných 10 min na nový blok) sa target upravuje, mining sa stáva ťažším. Pre vyťaženie nového bloku je potrebný stále vyšší výkon a s ním elektrina.

 

Podľa informácie z článku na portáli bloomberg.com je denná spotreba elektriny na ťažbu bitcoinu približne 982 megawatt hodiny. To je množstvo, ktoré uspokojí 31 000 domácností v USA. Hoci to vyzerá hrozivo, ťažko to označiť za prírodnú katastrofu. Oponenti ukazujú iné čísla, napríklad spomínaný počet domácností tvorí len 0,025 % zo všetkých amerických domácností. Ďalej, napríklad spoločnosť Google použije 6x viac energie ako je globálna potreba na bitcoin mining. Nakoniec, keďže počet bitcoinov je konečný, je možné, že aj bitcoin mining bude mať svoj koniec podobne, a bude po katastrofe. Podobne predsa skončila aj zlatá horúčka. Ako to však dopadne s týmto „problémom“, miningom a možno celým bitcoinom ukáže až čas.

 

Takto sa môže zmeniť vaša izba, keď začnete dolovať Bitcoiny:

Bitcoin mining

Zdroje:

http://www.bloomberg.com/news/2013-04-12/virtual-bitcoin-mining-is-a-real-world-environmental-disaster.html

http://mining.thegenesisblock.com/

https://en.bitcoin.it/wiki/Mining

https://en.bitcoin.it/wiki/Mining_Hardware_Comparison

http://www.economist.com/blogs/babbage/2011/06/virtual-currency

http://pc.zoznam.sk/bitcoin-pod-lupou-cast-12?page=3

http://pc.zoznam.sk/bitcoin-pod-lupou-cast-22?page=0

http://blockchain.info/stats

Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



Okomentuj článok Galéria (5)

Súvisiace články

Podvody a krádeže na bitcoinových burzách

tuesday
18.02.2014
Investície | Jakub Straka

Bitcoin čelí veľkým výzvam, v hre sú však aj ďalšie digitálne meny

thursday
13.02.2014
Investície | Saxo Bank

฿ - najdôležitejšie udalosti Bitcoin sveta v roku 2013

tuesday
07.01.2014
Investície | Jakub Straka

Je bitcoin dlhodobo životaschopný?

thursday
25.07.2013
Investície | Silvester Dulák

Čo je to Bitcoin?

wednesday
24.07.2013
Investície | Silvester Dulák

Najnovšie články

Videorozhovor s Petrom Bálintom o fonde IC Enhanced Equity Fund

monday
27.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

Koniec WSM robotov? Kubíčka si odviedli policajti. Pred podvodom sme varovali.

friday
24.03.2017
Investície | Redakčný článok

Rozhovor o fonde Infinity Enhanced Equity

thursday
23.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

To najlepšie z rozhovoru s Petrom Bálintom

sunday
19.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

FED zvýšil sadzby

wednesday
15.03.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)