Investovať spolu s finančnými skupinami? Ako-investovat.sk .


Nedávno sme uverejnili článok o tom, aké návratnosti a rast kapitálu dosahujú finančné skupiny. Po zverejnení článku mi prišlo niekoľko e-mailov o tom, ako sa dá investovať do týchto firiem. Odpoveď znie - do J&T, Penty, PPF ani do Agrofertu sa investovať nedá. Všetky štyri holdingy sú súkromné spoločnosti, ktoré vlastní jedna alebo niekoľko málo súkromných osôb označovaných aj ako oligarchovia.

 

Ak sme písali o zhodnocovaní kapitálu, počítali sme zhodnotenie ich vlastného kapitálu a nie výnosy, akými zhodnocujú klientské peniaze vo svojich dcérskych spoločnostiach (bankách, správcovských spoločnostiach a podobne). Môžete spolu s finančnými žralokmi zarobiť a zbohatnúť? 

 

Agrofert vlastní jediný človek (Andrej Babiš), akcie Agrofertu kúpiť neviete a Agrofert ani nemá dcéry, ktoré by nejako pracovali s klientskými peniazmi. PPF vlastní majoritne Petr Kellner a cez svoj Home Credit vám požičia peniaze za vysoký úrok. Skôr zarobí on na vás, ako vy spolu s ním. Penta vlastní banky, ktorým požičiate peniaze ako vkladateľ, alebo vám predá dlhopisy dcérskych spoločností Penty. Pente teda požiačiavate peniaze a tiež na tom nezbohatnete. J&T vlastní banku a predá vám dlhopisy spriaznených firiem. Opäť ste v úlohe veriteľa, ktorý skupine požičiava peniaze. Prípadne si môžete kúpiť fondy, ktoré spravujú dcéry J&T. Tam zarobí skupina na poplatkoch, ktoré si účtuje za správu fondov, a k tomu si financuje projekty pomocou dlhopisov, ktoré správca kúpi do vášho fondu. Nie je žiadna cesta, ako na tom zbohatnúť, ak ste v pozícii klienta. Zbohatne niekto iný.

 

Ak si finančná skupina vybuduje mediálny obraz svojej úspešnosti, ľahšie sa jej naháňajú ovečky do košiara, kde ich ostrihajú dobre pripravení privátni bankári. V novinách si prečítame najnovšiu kauzu finančníkov, kto koho možno podplatil a kto na tom dobre zarobil. Zanadávame si, trošku finančníkom závidíme a neskôr nás napadne, že by sme spolu s nimi chceli tiež niečo zarobiť.  Veď platíme dane, a teda prispievame do spoločného koláča, z ktorého finančné skupiny niekedy čerpajú. Máme teda sväté právo podielať sa aj na výnosoch!

 

Vyberieme sa teda na najbližšiu pobočku privátnej banky a keďže sú teraz v móde podnikové dlhopisy, pár takých si kúpime. Veď majú dvakrát taký výnos ako úroky v banke a sú predsa garantované. A keby aj - žraloci predsa nemôžu skrachovať! Domov sa vrátime s dobrým pocitom, ako sme vybabrali so systémom. A ostatní, ktorí ukladajú peniaze do banky a nadávajú na korupciu, sú len ovce.

 

Prečo si vôbec títo superúspešní finančníci musia požičiavať peniaze? Celý biznis private equity je postavený na dlhovom financovaní. Finančné skupiny dosahujú vysokú návratnosť kapitálu použitím finančnej páky. Použijú malú časť vlastných peňazí, 70 % si požičajú od banky a 20 % od vás cez dlhopisy a zmenky. V projekte tak majú len zlomok vlastných peňazí, no po zaplatení úrokov všetkým veriteľom (banke a drobným držiteľom zmeniek a dlhopisov) inkasujú celý zisk. 

 

Finančná páka a dlhové financovanie nie je výmyslom domácich žralokov. Dokonca ani nepriateľské prevzatia spoločností alebo fondov (samozrejme pomocou dlhu), ktoré sme v 90. rokoch označili ako tunelovanie, nie je náš domáci vynález. Koncept private equity a metódy používané aj našimi oligarchami vznikli v USA a ich priekopníkom je americká skupina KKR. Viac o private equity, leverage buyots, korporátnych nájazdníkoch a slávnych amerických finančníkoch si prečítajte v odkazoch na naše staršie články. Dokonca aj úctivý pán bývalý kandidát na amerického prezidenta Mitt Romey je jedným z nich a ak by pôsobil u nás v 90. rokoch, zrejme by sme ho zaradili medzi tunelárov a podlých žralokov. Keďže sú títo páni z Ameriky a ich obchody sme nepocítili osobne na vlastnej kupónovej knižke alebo majetkovom účte, zdajú sa nám poctivejší a váženejší než naše domáce veľké ryby.

 

Problém finančnej páky je, že znásobuje nielen zisky, ale aj straty. Ak použijete páku 1:10 (teda máte len 10 % vlastných zdrojov), môže vám to priniesť nielen desaťnásobné zisky, ale aj desaťnásobne väčšiu stratu ako pri použití iba vlastných zdrojov. Finančníci však nie sú hlupáci. Riziká sa snažia preniesť na veriteľov, minoritných akcionárov a dodávateľov spoločnosti, ktorú ovládajú. Ak sa finančníkom nepodarí niektorý projekt, budú sa snažiť zahojiť na tom, že nezaplatia tým nejmenej dôležitým v potravinovom reťazci.

 

Ako prví zvyčajne prídu na rad dodávatelia krachujúcej spoločnosti, ktorí nedostanú zaplatené za dodaný tovar a služby. Ak to nestačí, ďalší v poradí sú minoritní akcionári a menej dôležití veritelia, od ktorých si už nabudúce neplánujeme požičať. Banka a financujúce inštitúcie sú posledné v poradí, pretože ich financovanie bude skupina potrebovať aj v ďalších projektoch. Ale ak by išlo naozaj o veľa, finančník si bude chcieť zachrániť holú kožu a vytuneluje krachujúci podnik až na kosť tak, že ani banke a inštitúciám nič nezostane.

 

Ak ste malý a bezvýznamný partner finančnej skupiny, uvedomte si, že je to partnerstvo len do dobrého počasia. Ak sa počasie rapídne zhorší, budete druhí na odstrel (prví sú zväčša ešte bezvýznamnejší dodávatelia dotknutej firmy v konkurze). Za toto riziko inkasujete 5- až 7-percentný úrok na ich zmenke alebo dlhopise. 

 

Predpokladal som, že kríza v roku 2008 a 2009 zasiahne hlavne veľmi zadlžené spoločnosti, medzi ktoré patria aj private equity a holdingové finančné skupiny. Mýlil som sa. Pár preleverageovaných skupín síce v roku 2009 skrachovalo, ale väčšina z nich vyšla z krízy ešte silnejšia (hlavne veľkí hráči). Najprv ich podržali financujúce komerčné banky a o pár mesiacov centrálne banky zachránili klasické banky a ich dlžníkov (medzi ktorých patrili aj finanční žraloci).

 

Lacné peniaze, ktoré dodali centrálne banky, spustili novú vlnu akvizícií financovaných dlhom, pričom k týmto lacným peniazom sa dostávali najmä silní a veľkí hráči. Dnes si najsilnejšie skupiny dokážu požičať v banke na nové projekty za 2 - 3 %, čo dáva pri predpokladanej návratnosti aktív nad 7 % veľmi slušný upside. Zdá sa, že nie je nič lepšie, ako brať si úvery a nakupovať aktíva. 

Problém je však v tom, že nevidíme tie mŕtve cintoríny s tisíckami skrachovaných firiem (Taleb - Čierna Labuť), ktoré to tiež skúšali s finančnou pákou a neuspeli. Vidíme pár úspešných a nevidíme masu, ktorá neuspela. Len za rok 2013 bolo na Slovensku 30 000 spoločností v konkurznom konaní. Do konkurzu sa málokedy dostane firma bez zadlženia (túto štatistiku vyplňujú skôr podnikavci, ktorí skúšali vybudovať úspech pomocou finančnej páky).

 

Čo z toho vyplýva pre malých investorov a finančných príštipkárov? Máte dve možnosti - požičať žralokom za dvojnásobný úrok, ako by ste dostali v banke, a modliť sa, že vyjde predpoveď počasia. Alebo naopak využiť finančnú páku vo svoj prospech (napožičiavať si, kde sa dá) a tiež sa modliť, aby sa počasie nezhoršilo.

 

Ale je tu aj tretia možnosť. Vykašlite sa na to a za usporené peniaze si kúpte pekný obraz. Keď sa náhodou aj nezhodnotí, zostane vám pekný kus umenia na potešenie oka. Alebo ako hovorí zberateľ Michael Třeštík, za všetky prachy si nakúpte umenie, lebo aj tak by ste ich minuli na nezmysly, ako sú jogurty, autá alebo dovolenky :-)

 

Ak by ste sa predsa len rozhodli požičať finančníkom alebo sami využiť finančnú páku, nezabudnite sa každý deň modliť za dobré počasie:

 


Děkuji Vám Filipe za hezký článek, který nutí zejména k zamyšlení. Tyhle úvahy o finanční páce si opravdu musí projít každý. A sám se musí rozhodnout, jak na tohle lákadlo rychlého zbohatnutí zareaguje. Sežeru to i s navijálkem? Nebo nechám jiné, aby si to vyzkoušeli? Ono se těžko na večírku povídá o tom, že jsem koupil akcie walmart a od minulého roku stoupla o celých 7 procent :-). PS: s některými žraloky se investovat dá, ale nejsou z čr nebo sr. Pridal: Jan Čermák dňa 12.12.2013 o 07:39

Pre ludi,ktori maju volnych niekolko stovak eur pripadne niekolko 1000....mozem odporucit sa pridat do poziciavania cez Zlty melon....niektory tam chcu prefinancovat aj uvery zo spominaneho Kellnerovho HC. :) Po veceroch par minut... nie je to nic extra hekticke. Pridal: Lewis dňa 14.12.2013 o 03:14

Neinvestovať, v posledom čase sú finančné skupiny absolútne nespolahlivé, nekompetentné a vôbec neplnia pravidlá vedené v etickom kódexe spoločnosti, čiže neprihliadajú na spokojnosť klienta ale prihliadajú iba na svoj zisk. Neodporúčam Pridal: nespokojný dňa 28.04.2014 o 13:44
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:


3 Komentáre

Súvisiace články

Ako-investovat.sk story, alebo jak blogovaním zarobiť velké lóve

saturday
25.10.2014
Podnikanie | Filip Glasa

Emisie slovenských podnikových dlhopisov - prehľad a štatistiky

friday
15.08.2014
Podnikanie | Martin Gulka

Oplatí sa investovať do dlhopisov Tatry Mountain Resorts?

tuesday
20.05.2014
Dlhopisy | Martin Gulka

Kapitálový fond Prvej Penzijnej investuje do dlhopisov J&T a Istrokapitálu

monday
19.05.2014
Fondy a ETF | Filip Glasa

Dlhopisy a zmenky malých finančných skupiniek - riziko je vyššie ako si myslíte

monday
16.12.2013
Dlhopisy | Filip Glasa

Najnovšie články

Je 'Buy and Hold' najlepšiu stratégiou pre Bitcoin?

sunday
06.08.2017
Akcie | Juraj Kišák

Najvyššia vyrubená daň všetkých čias?

thursday
03.08.2017
Akcie | Ing. Marek Šimo

3 dôležité otázky, ktoré vám o virtuálnom sídle prezradia všetko

monday
24.07.2017
Podnikanie | Redakčný článok

Tesla IPO: 7 rokov na zdroji

friday
21.07.2017
Investície | Juraj Kišák

Aké firmy boli najviac kontrolované v roku 2016 zo strany orgánov inšpekcie práce?

monday
17.07.2017
Podnikanie | Ing. Silvia Dutková




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)