Dlhopisy a zmenky malých finančných skupiniek - riziko je vyššie ako si myslíte Ako-investovat.sk .


Keď som písal článok o investovaní s finančnými žralokmi, tak som sa dotkol aj rizikovosti dlhopisov a zmeniek od finančných skupín. Z článku by si niekto mohol myslieť, že kúpiť dlhopis od J&T alebo Penty je to najhoršie čo na Slovensku môže urobiť, ale nie je to tak. Kto čítal článok pozorne tak mu neušlo, že som upozorňoval len na to, že finančný žralok nastavuje štruktúru skupiny a emitenta dlhopisov tak, aby si v prípade problémov dokázal zachrániť holý zadok. Na veriteľov (majiteľov dlhopisov a zmeniek) sa vykašle až keď bude veľmi zle. 

 

Za normálnych okolností, ak jeden projekt financovaný dlhopismi žralokom nevyjde, tak sa žraloci budú snažiť dlhopisy vyplatiť z cash flow z iných projektov. Prípadne vyplatia veriteľov z nejakej novej emisie nového projektu. Penta aj J&T sa už niekoľko rokov spolieha na financovanie projektov aj s pomocou verejnosti a malých investorov. Ak by sa v neúspešnom projekte vykašľali na drobných veriteľov, tak by mali v budúcnosti veľký problém presvedčiť verejnosť, aby im opäť požičala (nakúpila dlhopisy a zmenky). Investor - veriteľ sa teda spolieha na to, že v prípade problémov pri jednej emisii, sa finančná skupina bude snažiť vyplatiť ich z iných zdrojov, lebo si nemôže dovoliť stratu reputácie. Za to je investor odmenený fixným výnosom 5-6% ročne z držaných dlhopisov.

 

Oveľa riskantnejšie ako dlhové papiere od veľkých žralokov sú dlhopisy a zmenky od malých private equity spoločností. Investor - veriteľ od nich síce dostáva kupón vo výške 7-9%, ale riziko je pri nich oveľa vyššie. Malé finančné skupinky totiž nemajú čo stratiť. V prípade problémov nemajú dôvod skúsiť zachrániť si reputáciu. Žiadnu totiž nemajú - nikto ich nepozná. Tiež nemajú tak veľké aktíva, z ktorých by mohli pohodlne vyplatiť veriteľov problémovej emisie. Ich záchranou je zväčša vyplatenie starých záväzkov novou emisiou. Na to aby vám mohli vrátiť peniaze si opäť musia požičať. Ak sa im to nepodarí, tak slabších veriteľov pustia k vode.

 

Malé finančné skupinky sa radi označujú ako private equity, lebo to dobre znie a  z časti to charakterizuje ich činnosť - dlhom financujú podnikateľské projekty a využívajú leverage. Ich spektrum je od úplne neznámych firmičiek, ktoré sa vám cez telefón snažia predať dlhopisy s kupónom 7% (no nie je to úžasné?) na financovanie projektu výstavby bytoviek v Tešedíkove, až po známejšie firmy s aktívami okolo 100 miliónov eur, ktoré sa venujú energetike, stredne veľkým realitným projektom a menším leverage buyoutom výrobných firiem.

 

Predaj dlhopisov a zmeniek sa snažia podporiť argumentom, že ide predsa o garantovaný výnos. Výnos zmenky alebo dlhopisu je síce fixný, ale garantovaný je len dovtedy, dokedy má emitent prostriedky na to, aby kupóny a istinu vyplatil. Investor je v úlohe veriteľa - požičiava peniaze emitentovi a verí, že emitent bude mať na to aby plnil svoje záväzky. Či na to naozaj bude mať závisí od toho ako sa bude dariť jeho podnikateľským projektom.

 

Na to aby emitent dokázal vyplácať veriteľom úroky 7-9% ročne, musia jeho projekty dosahovať návratnosť aktív každý rok okolo 7-9% a viac. Cash flow z projektu musí byť minimálne rovnako veľký ako sú úroky, ktoré musí emitent platiť. V realite si však emitent nepožičiava len cez dlhopisy a zmenky, ale aj cez úver v banke. Na projekt výstavby kancelárskej budovy, alebo bioplynky si spoločnosť požičia 70% peňazí z banky, 20% peňazí od investorov a 10% peňazí je jej vlastný kapitál. Bankové financovanie je lacnejšie než peniaze z emisie dlhopisov. Priemerné úrokové náklady budú teda nižšie ako je kupón dlhopisu. Dajme tomu že v priemere si skupina požičiava za 5-6% pri kombinovanom financovaní banka + emisia dlhopisov. Skupine potom stačí dosahovať návratnosť 7% a viac na to, aby bola v zisku. 

 

Návratnosť aktív je pomer koľko skupina dokáže zarobiť vzhľadom na celé aktíva (záväzky + vlastný kapitál). Návratnosť kapitálu je pomer koľko skupina zarobí vzhľadom na výšku svojho vlastného kapitálu. Návratnosť kapitálu teda závisí od toho, akú veľkú finančnú páku (leverage) zvolí. Návratnosť aktív naopak ukazuje to, koľko spoločnosť zarobí bez použitia dlhu (finančnej páky). Dlh (finančná páka - leverage) dokáže znásobiť zisk (aj stratu) a zvýšiť tak aj návratnosť kapitálu. Presne to je dôvod prečo si finančné skupiny požičiavajú peniaze od bánk a investorov.

 

Príklad na porovnanie: dve najlepšie skupiny z veľkých finančných žralokov, Agrofert a PPF, dosahujú návratnosť aktív 6-7% ročne. Sú to dve najväčšie holdingové skupiny v Česku a Slovensku a tomu bude zodpovedať aj ich financovanie - úrokové náklady, ktoré bude oveľa výhodnejšie ako pri malých firmičkách. Malá firmička sa financuje v banke aj u investorov drahšie ako veľkí žraloci. Ak by dosahovala návratnosť aktív rovnakú ako veľkí žraloci, tak by z toho akurát tak zaplatila svoje úrokové náklady. Malá firma sa teda musí snažiť viac, musí ísť do vyššieho rizika, alebo sa musí uspokojiť s malým rozpätím úrokových nákladov vs. ročný cash flow z projektu. 

 

V realite však časť malých private equity skupín ani nedosahuje návratnosť potrebnú na to, aby mohli vyplatiť staré záväzky. S klesajúcimi úrokovými sadzbami sa však dokázali financovať z roka na rok lacnejšie a lacnejšie. Stačilo im teda, ak prefinancovali staré projekty za nižšie úroky a nejako to uhrali. Dôležitá otázka pre investora - veriteľa znie, čo sa stane keď začnú úroky a teda aj úrokové náklady finančným skupinkám stúpať? Dokážu tieto private equity skupinky držať tempo s rastúcimi nákladmi na obsluhu vlastného dlhu? A ak nie, tak ktorých veriteľov vyplatia a ktorých pustia k vode? Ak ste takýmto malým skupinkám požičali peniaze, tak porozmýšľajte na ktorom zozname sa v prípade problémov ocitnete.

 

Na záver ešte poznámka. Nenechajte sa oklamať drahým dojmom, ktorým na vás človek zo skupinky pôsobí. Podnikateľa, ktorí sú zadlžení až po uši sa musia ukazovať v drahých oblekoch s drahými hodinkami a v drahých autách. To práve preto, aby ste im uverili, že sú bohatí a úspešní. A z rovnakého dôvodu dávajú do novín rozhovory o tom, ako ich kríza posilnila, ako po kríze narástli a ako s po kríze robili dobré akvizície. Zadlžený podnikateľ totiž musí vždy a všade pôsobiť úspešne, musí si budovať svoj mediálny obraz, aby si od vás mohol požičať na splatenia starých záväzkov. Tvrdšie povedané, musí sa predvádzať v novinách, aby našiel ďalších blbcov, ktorí mu dajú peniaze (alebo aspoň takých, ktorí mu dodajú na faktúru).


Nesuhlasim uplne s tym, ze uver v banke by mal byt vzdy lacnejsi nez emisia bondov. Je tam urcita kriticka masa /povedzme 500 mil. alebo 1 miliarda eur,/, od ktorej zvykne byt vynos na bondoch nizsi nez financovanie, co da banka, ale to zavisi dost aj od ratingu firmy.

Pre tieto male firmicky je skor problemom to, ze ich bonita je prilis nizka na to, aby dostali nejaky bank financing, tak tie prachy musia vyberat takto pokutne od retailu /co je samozrejme drahsie, lebo retail nevezme urok euribor + 200 bodov/.

A ten priklad investicie s 10% equity je po krize uz trosku sci-fi -- to sa dalo volakedy napr. pri solarnych elektrarnach, kde stat garantoval vykupne ceny na x rokov dopredu. Dnes mas v kazdej uverovej zmluve covenant, ze equity nemoze klesnut pod 30% /resp. velmi ojedinele 20%/, inak sa to povazuje za default. Taktiez akukolvek emisiu bondov alebo prijatie noveho dlhu nad nejaky objem ti musi veritel pisomne povolit. Cize uz to nie je take simple... Pridal: Lobista dňa 24.12.2013 o 10:19

Penta napriklad emituje bondy s kuponom cca 5-6%. Velmi pochybujem ze si z banky poziciava za viac. Aj male firmy si poziviacaju na rozumne projekty za menej nej 5%.
Equita - ty pred bankou sice ukazes, ze mas 30% vlastu equity, lebo tu si dodal z emisie bondov sesterskej firmy napriklad. Ale mnohymi dalsimi sposobmi mozs banke ukazat vlastnu equitu napriek tomu, ze v skutocnosti su to cudzie zdroje.
Keby financnym skupinam stacilo 70% financovania z banky, tak by vobec nevydavali tie dlhopisy s kupnmi 5-7% ked uver z banky maju aktualne o dost lacnejsi. Pridal: filip glasa dňa 25.12.2013 o 09:54

Ma niekto skusenosti so spolocnostou SKYSIDE private equity, t.j. kto uz investoval cez spolocnost? Pridal: TH dňa 25.02.2014 o 19:28

Investoval cez SKYSIDE? Co viem, tak predavaju dlhopisy a vypisuju zmenky. To nie je investovanie cez nich. Investor cez dlhopis/zmenku SKYSIDEu poziciava peniaze.
Osobne by som pri tak malych urokoch takejto firme nepozical. Pridal: filip glasa dňa 25.02.2014 o 20:02

O problemoch SKYSIDE: http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-13/kosicka-stuka-pohorela-na-solare.html Pridal: filip glasa dňa 06.04.2014 o 10:21
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:


5 Komentáre

Súvisiace články

Emisie slovenských podnikových dlhopisov - prehľad a štatistiky

friday
15.08.2014
Podnikanie | Martin Gulka

Kapitálový fond Prvej Penzijnej investuje do dlhopisov J&T a Istrokapitálu

monday
19.05.2014
Fondy a ETF | Filip Glasa

Slovenské podnikové dlhopisy - 50 emisií známych aj neznámych spoločností

wednesday
05.02.2014
Dlhopisy | Martin Gulka

Slovenské podnikové dlhopisy a HZL

friday
31.01.2014
Dlhopisy | Martin Gulka

Investovať spolu s finančnými skupinami?

saturday
07.12.2013
Investície | Filip Glasa

Najnovšie články

Trump očakáva, že Veľkú Britániu budú nasledovať ďalšie krajiny

monday
16.01.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo

TOP ETF v roku 2016

sunday
15.01.2017
Fondy a ETF | Juraj Kišák

Nemci varujú ECB pred zvyšujúcou sa infláciou

thursday
12.01.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo

Screening a čo ďalej?

monday
02.01.2017
Akcie | Dávid Súkeník

Prečo Berkshire Hathaway nevypláca dividendy

thursday
22.12.2016
Akcie | Juraj Kišák




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)