Saxo bank - výhľad na prvý kvartál 2014 Ako-investovat.sk .


Výhľad na prvý štvrťrok 2014 pripravenom spoločnosťou Saxo Bank a portálom TradingFloor.com:

 

Ako veľmi posledný štvrťrok roku 2013 zahýbal trhmi? Americká centrálna banka Fed konečne oznámila začiatok konca kvantitatívneho uvoľňovania, čím nastúpila na dlhú cestu vedúcu k normalizácii menovej politiky a finančných trhov. Nepodarilo sa však previesť žiadny posun vo veci európskej dlhovej krízy, pretože nemecká kanclérka Angela Merkelová mala veľa práce so zostavovaním veľkej koalície.

 

Samozrejme predsa len vo štvrtom kvartále došlo k menším a hlavne nezadržatelným zmenám. Medzitým čo sa Európa a Spojené štáty zadrhávali kvôli kríze svojich mien a dlhom, v Ázii, ktorá niekoľko posledných rokov držala svetovú ekonomiku nad vodou, to začalo škrípať. A v roku 2014 sa to bude zrejme ešte zhoršovať.

 

Ázia aktívne usiluje o to, aby boli jej ekonomiky riadené nielen investíciami, ale tiež kvalitou. Napríklad Čína musela šľapnúť na brzdu ekonomickému rastu a prebodnúť úverovú bublinu ešte predtým, ako by dorástla do katastrofických rozmerov. Ríša stredu tým chce dokázať, že zvládne vytvárať dopyt po prebytočných kapacitách, za ktorými stál na investíciách založený ekonomický model.

 

 Je však treba pamätať na to, že sa teraz ázijské ekonomiky pohybujú na tenkom ľade. A než dôjde k ich zmene, vyžiada si to svoje obete. To sa však nakoniec dotkne celého sveta.

 

Premena Ázie síce bude nejakú dobu trvať, ale je nevyhnutne nutná. Na jednej strane je pravda, že slabší rast bude bolieť. Ale prechod k vyrovnanejším ekonomickým modelom by nás mal nasmerovať k začiatku konca súčasnej krízy.

 

Tento rok síce bude drsný, ale nebude to pre nič za nič.

 

Kim Fournais a Lars Seier Christensen, spoluzakladatelia Saxo Bank

 

Prechodná fáza, apatia a deflácia

 
„Rozvíjajúce sa ázijské ekonomiky, Niekdajší ťahúni rastu v priebehu  svetovej finančnej krízy, budú v roku 2014 prudko klesať. Ide však o nevyhnutný krok, ktorý  predpovedá začiatok konca krízy.“
 

STEEN JAKOBSEN, hlavný ekonóm Saxo Bank

 

Z ázijskej mašiny, ktorá sa behom súčasnej krízy podarilo zachovať rast svetovej ekonomiky na prijatelnej úrovni, sa behom roku 2014 stane najslabší článok. Rozvíjajúce sa ázijské štáty totiž prešlapujú na mieste, a teda i na Európu dopadnú problémy jeho najlepšieho exportného partnera. Pre Áziu to však nutne nemusí znamenať zlú správu, pretože jej spomalenie len prospeje a bude mať čas na to si svoj ekonomický model poriadne premyslieť.

 

Blížiace sa zmeny v rozvojových štátoch Ázie sa dajú najlepšie popísať pomocou vývoja investícií v pomere k HDP. Toto merítko nám totiž ukazuje, ako sa ekonomike darí posilňovať nové kapacity a produkciu. V prípade vyrovnanej ekonomiky a normálneho hospodárskeho cyklu práve investície vyjadrené ako percento HDP slúži k sledovaniu celkového rastu HDP.

 

Lenže s vyrovnanou svetovou ekonomikou počítať nemôžeme. Pomer investícií k HDP na vyspelých trhoch poklesol a teraz sa pomaly pokúša vrátiť k normálnym hodnotám. Čo nie je žiadnym prekvapením.

 

Zaujímavejšie však je, že rozvojová Ázia – čo sa týka investícií – vykazuje od roku 2008 výrazný nárast. Zatiaľ čo reálny rast HDP bol 10 percent, pomer investícií k HDP dosiahol 37 percent.

 

Keď sa rýchlo presunieme k dnešným úrovniam rozvojovej Ázii, investície tam teraz predstavujú ohromujúcich 43 percent celkového HDP. Pritom rast sa sotva vyšplhá na 6 percent. Naproti tomu vyspelé trhy sa držali pozadu s pomerom investícií v hodnote 19 až 20 percent k HDP. Ešte v roku 2008 investície klesli až na minimum vo výške 15 percent a v dlhodobom horizonte to potom vypadá, že by sa mali voči HDP priemerne dostať na 23 až 24 percent.

 

Práve tento ukazovateľ je v rámci nášho veľmi negatívneho výhľadu na svetový rast jediným jasným faktorom. A to hlavne pre rozvíjajúce sa ázijské štáty (Európa ma totiž za sebou stratu kolaterálu). Samozrejme okrem spomalenia rastu bude mať na ekonomiku najväčší dopad klesajúca inflácia alebo dokonca deflácia. Ale prečo?

 

 

Tak za prvé, väčšina rozvojových ázijských vlád teraz razí stratégiu, ktorú nazývam „od nominálu ku kvalite“. Konkrétne ide o snahu oslobodiť sa od investícií ako jediného ťahúňa rastu k modelu, v ktorom majú investície zaistiť dlhodobú návratnosť. Dá sa sem zahrnúť všetko od vzdelávania až po infraštruktúru (napríklad stavby železníc, mostov a elektrární) a podporu biznis modelu, v ktorom priame zahraničné investície nie sú len papierové peniaze, ale predstavujú posilnenie vyššie zmienených sektorov.

 

 Lenže veľká časť investícií končí nenávratne v systéme korupcie, ako nesprávne alokované peniaze alebo sa rozdrobí v byrokratickom aparáte. Na viac už bolo dosiahnutého stavu, kedy je kapitálová základňa príliš veľká na to, aby priniesla slušnú návratnosť. Ekonómovia radi hovoria, že sme sa dostali do bodu, kedy sa limitný úžitok jedného dolára navyše obracia do záporných hodnôt. A tohto bodu sme dosiahli v rozmedzí rokov 2011 a 2012.

 

 Jedna skvelá štúdia prevedená bankou HSBC ukázala, ako sa behom rokov 2005 až 2007 a potom v období 2011 až 2013 menil hrubý domáci produkt a pomer investícií k HDP.

Graf jasne dokazuje že Čína stratila viac než 4 percentá svojho rastu navzdory tomu, že hodnota investícií vzrástla o 6 percent. Podobne tomu bolo v Indii, ktorej ekonomika nepatrne poklesla, aj keď sa investície zvýšili o 9 percent. Aby som to zhrnul, u všetkých sledovaných krajín bol v porovnaní s rokmi 2007 až 2007 rast ekonomiky pomalší.

 

Na záver tejto témy by som rád uviedol, že tá jednoduchšia časť rastového cyklu je už dávno preč. Niektoré vlády rozvojových krajín sa dokonca sami snažia spomaliť rast svojich ekonomík, ale každá k tomu má trochu iný dôvod. Indonézia, India, Brazília, Turecko a Juhoafrická republika (súhrnne nazývané ako „krehká päťka“) sa stretávajú s vysokými schodkami svojich bežných účtov. Problémom totiž je, že priame zahraničné investície už nestačia nato, aby pokryli stále bobtnajúce deficity platobnej bilancie.

 

Číňanov potom znepokojuje hlavne úverová bublina a šedá ekonomika. A pretože je Čína pevne zviazaná s menovou politikou Spojených štátov, pokiaľ sa jej nepodarí ekonomiku spomaliť, ocitne sa v rizikovej situácii. Čína súčasne potrebuje vyriešiť problémy s obrovským znečistením životného prostredia a tiež zmierniť hroziace napätie v spoločnosti. Ríša stredu už naznačila, že by jej rast mohol zmierniť z 7.5 percenta v roku 2013 na 7 percent alebo menej v roku ďalšom. Naproti tomu  Indonézia má jediného ministra financií na svete, ktorý si podľa mňa a rovnako ako ja myslí, že menšia kríza by mohla Ázii iba prospieť.

 

Druhý dôvod je taký, že prichádzajúce spomalenie bude mať výrazný vplyv na defláciu. Niet pochýb o tom, že rozvíjajúce sa ázijské trhy uľahčovali v priebehu krízy bremeno celému svetu, a to hlavne prostredníctvom zúrivého pumpovania investícií.

 

Táto masívna podpora teraz začína ochabovať. Čiastočne je to spôsobené tým, že svetový dopyt trpí kvôli najrôznejším formám kvantitatívneho uvoľňovania. 

 

Podľa výpočtov poradenskej firmy McKinsey uvoľnená politika centrálnych bánk vytiahla z vreciek súkromného sektoru celkom 1,7 bilióna dolárov a túto čiastku následne previedla na účty jednotlivých vlád a bánk. Z rovnakého dôvodu zbohatlo aj 20 percent spoločností kótovaných na burze, zatiaľ čo 80 percent ekonomiky tvorenej malými a strednými podnikmi utrpelo straty.

 

“Rozvíjajúce sa ekonomiky v Ázii nakoniec svetovú infláciu naštartujú, ale najskôr musí dôjsť k tomu, že ich prebytočná kapacita bude buďto vyvážená novým dopytom

alebo bude potreba ju úplne odstrániť.”

 

Aby rozvojová Ázia vrátila svoju ekonomiku do udržiteľnejšieho modelu, potrebovala by znížiť investície z 43 na 32 HDP alebo ešte menej. Ďalšia možnosť by bola nejakým spôsobom podporiť vnútorný dopyt.

 

Rozvíjajúce sa ázijské štáty prišli sami na to, že začnú „infláciu vyvážať“. Tieto rýchlo rastúce ekonomiky sa za poslednú dobu stretli s rapídnym nárastom životnej úrovne a tzv. pozitívnou demografickou dividendou. Inflácia u nich tým pádom dosahuje vrcholu, zatiaľ čo v Európe a Spojených štátoch sa prepadla až takmer k nule.

 

Tento problém je však iba dočasný. Rozvíjajúce sa ekonomiky v Ázii nakoniec svetovú infláciu naštartujú, samozrejme najskôr musí dôjsť k tomu, že ich prebytočná kapacita bude buďto vyvážená novým dopytom alebo bude treba ju úplne odstrániť. Podľa mňa dôjde k obidvom scenárom. Rok 2014 a veľká časť roku 2015 sa tak stanú prechodným obdobím, behom ktorého sa vstrebajú nerovnosti vzniknuté kvôli nadmerným investíciám.

 

Behom prechodného obdobia budú rozvojové ekonomiky v Ázii aj inde vo svete rásť oveľa pomalšie. Tieto ekonomiky sa totiž potrebujú dostať naspäť do rovnováhy. Ich meny pritom oslabia, lebo vládam iný nástroj ani neostane. Nižšie kurzy na menových trhoch zasa zdražia dovozy a exporty sa naopak stanú konkurencieschopnejšími. Ešte je však predčasné o týchto krokoch hovoriť ako o skutočných reformách a otvárajúcich sa trhoch. (To príde až v rokoch 2016 až 2018.)

 

Pravidlo návratu k stredným hodnotám medzitým pošle infláciu v Európe a Spojených štátoch až k nule. Z globálneho hľadiska totiž u nich je možné pozorovať ako prebytočnú kapacitu (ktorá štrukturálne znižuje rozpätie cien), tak negatívnu demografickú dividendu (hlavne potom v Európe) spojenú so starnutím populácie.

 

Už je tomu dávno, čo sa jednotlivé makroekonomické indikátory krásne podobali. Dobrou správou však je, že sme sa ocitli na začiatku konca súčasnej krízy. V rokoch 2014 a 2015 dôjde k odklonu od kvantitatívneho uvoľňovania a lacných peňazí ku kvalitnejšiemu rastu a možno i mandátu pre skutočnú zmenu. Svet sa z rovnováhy vychýlil natoľko, že odteraz už sa všetko môže iba zlepšovať.

 

Cesta nahor

 

„Nevenujte žiadnou pozornosť tým, ktorý vravia, že sa na akciových trhoch nafúkla bublina. Pokiaľ naozaj chcete v roku 2014 zo svojho portfólia dostať čo najviac, najrizikovejšie pre vás bude vyhýbať sa rizikovým aktívam.“

 

PETER GARNRY, hlavný akciový stratég Saxo Bank

 

Minulý rok sme predpovedali, že rok 2013 bude pre akciové trhy pozitívny. Vychádzali sme pritom z predpokladu, že musíte vlastniť akcie. Ich ocenenie sa totiž pohybovalo o jednu smerodatnú odchýlku nižšie, než bol priemer od roku 1996. Písali sme tiež, že ťahúňom tohto rastu nebudú tvrdé ekonomické dáta, ale prieskum, ktoré budú predpovedať rast v roku 2014. A náš výhľad sa ukázal ako správny. Teraz na začiatku roku 2014 musíme minuloročné očakávania len zdôrazniť. Pokiaľ vo vašom portfóliu budú chýbať akcie, môžete byť z vašich kapitálových výnosov sklamaný. Relatívne prenastavenie pomerov cien medzi akciami a dlhopismi bude pokračovať aj v tomto roku. Aj naďalej bude celkový výnos z akcií v pomere k dlhopisom zostávať pod líniou rizikovej prémie od roku 1995. Najväčším rizikom v roku 2014 je nebyť dostatočne pozitívny v prípade rizikových aktív.

 

Keď americká centrálna banka oznámila 18. Decembra postupné ukončovanie svojho programu kvantitatívneho uvoľňovania, prišlo to o dve zasadania Fedu skôr, ako sa čakalo. Tento krok bol pritom očakávateľný – hlavne kvôli pokračujúcemu posilňovaniu trhu práce a ekonomickej aktivity. Navyše Federálny výbor pre voľný trh (FOMC) naznačil dlhodobejšiu holubičiu stratégiu – sadzby by preto mali zostať dole až do doby, než miera nezamestnanosti klesne pod 6,5 percenta. Reakcia trhu na oznámenie bola pritom jednoznačne pozitívna, čo naznačuje že trh počíta pre rok 2014 s lepšími výsledkami.

 

Spojené štáty odštartovali proces normalizácie

 

S ukončovaním kvantitatívneho uvoľňovania (QE) prišla aj dlhá cesta vedúca k normalizácii menovej politiky a finančných trhov. Podľa našej predpovedi by celý program QE mal skončiť niekedy v druhej polovici roku 2014, lebo americká ekonomika aj naďalej naberá na sile. Na trhoch sa pritom už dlho špekulovalo o tom, že koniec QE prinesie pre akciové trhy prepad, keďže dôjde k odstráneniu veľkej zásoby likvidity. Ale tento scenár sa nakoniec ukázal ako nesprávny, pretože medzi QE a cenami akcií neexistuje žiadna priama súvislosť. Stlmenie uvoľnenej menovej politiky je závislé len na dátach, a preto sa akékoľvek znižovanie QE deje na pozadí vyššej ekonomickej aktivity. A práve táto aktivita akciám jen prospieva. V nadchádzajúcom roku sa dočkáme väčšej normalizácie v oblasti oceňovania akcií (oceňovanie porastie), vyšších reálnych úrokových sadzieb i takéhoto vývoja HDP, ktorý bude zodpovedať historickým trendom. Celkovo očakávame, že svetové akcie porastú o 10 percent.

 

Luxusný tovar z Francúzka utrpí straty

 

Zatiaľ čo svetovým akciám predpovedáme v roku 2014 rast, nájde sa niekoľko titulov, ktorým sa príliš dariť nebude. K Nim počítame aj francúzsky sektor s luxusným tovarom. Rovnomerne vážené portfólio piatich popredných luxusných francúzskych spoločností – konkrétne ide o L’Oréal, LVMH, Hermès, Christian Dior a Kering

(predtým PPR) – si od svojich miním v roku 2009 pripísalo takmer 300 percent. Pomohla mu k tomu hlavne mohutný dopyt zo strany rastúcej čínskej vyššej triedy. Relatívna výkonnosť tohto portfólia k indexu MSCI Europe na kĺzavej 12 mesačnej báze bola však v poslednej dobe slabá, čo súvisí s ekonomickým spomalením v Číne.

Všetky veľké luxusné domy tak hlásia nižšie predaje a prebytočné zásoby, práve kvôli nižšiemu čínskemu záujmu. Všetkých päť luxusných francúzskych akcií sa obchoduje zhruba na pomere 11,6 budúcich EV/EBITDA, zatiaľ čo u svetových akcií je toto číslo 9,6. Skupina týchto francúzskych akcií teda nie je úplne drahá. Keď sa však zameriame na jednotlivé tituly L’Oréal a Hermès, ktoré sa obchodujú na hodnotách 15,3, respektíve 17,4 pomeru budúcich ocenení a EBITDA, dôjde vám, aké vysoké tieto čísla sú, keď započítate spomaľujúcu požiadavku z Číny. Pokiaľ teda o francúzskom luxuse prehlásime, že „párty už skončila“, neznamená to ani toľko v číslach absolútnych, ako skôr tých relatívnych. Čína bude aj naďalej patriť medzi jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík na svete. Neporastie samozrejme dosť rýchlo na to, aby sa aj francúzskym luxusným značkám darilo posilňovať tempom, na ktoré sme boli zvyknutý.

 

Akciová bublina je mýtus

 

Množstvo manažérov fondov ešte vo štvrtom kvartáli minulého roku tvrdila, že vývoj akcií začína pripomínať nafukovanie bubliny. A zatiaľ čo býči trh ukázal naozaj dych berúci výkon, došlo k tomu na pozadí rastu cash flow a tiež svetovej ekonomiky.

 

Keď vezmeme v úvahu šesť metód k meraniu ocenenia, zostávajú svetové akcie mínus 0,3 smerodatnej odchýlky pod priemerným ocenením počítaným od roku 1996. Dividendový výnos je teraz 2,5 percenta v porovnaní s vrcholom dotcom bubliny, kedy to bolo len 1,2 percenta. Navyše stratégovia z Wall Street zostávajú z historického pohľadu stále negatívny, čo práve nesvedčí o bubline. Svetové akcie podľa nášho názoru v bubline rozhodne nie sú.

 

Šesť tipov na rok 2014

 

A aké sú teda horúce tipy medzi akciami pre rok 2014? No, každá predpoveď, čo za niečo stojí, by mala vychádzať z predpokladu, že každý výhľad by mal obsahovať viac informácií než len povrchnú odbočku k makroekonomike a jej vplyvu na akciové indexy. Podľa hĺbkovej analýzy, ktorú na týždennej báze obstaráva náš modelovací systém s názvom Quant Corner, sa pozrieme na najlikvidnejšie akcie zo Spojených štátov a Európy. Akciové trhy sa skladajú z tisícov jednotlivých akcií a pomocou programu Quant Corner sme vybrali tri na každej strane Atlantiku, ktorým by sa malo v budúcom roku dariť.

 

General Electric (GE:xnys)

 

Najväčší priemyslový konglomerát v Spojených štátoch by mal behom nasledujúcich 12 mesiacov svojim investorom podľa odhadov zarobiť 14,1 percenta na akciu. A to je vzhľadom k tomu, aká je teraz cena ostatných akcií, relatívne slušná hodnota. Podľa nášho modelu je táto akcia podhodnotená. Pokiaľ sa však objaví obstojné momentum a lepší ekonomický výhľad, mohla by táto akcia prekvapiť a začať rásť. Navyše nedávne správy o vyčlenení maloobchodnej finančnej jednotky z GE Capital Services by malo zjednodušiť podnikanie firmy a odstrániť kapitálové obmedzenia. Tzv. sell-side analytici sú podľa nás ohľadne GE príliš pesimistický, hlavne keď sa pozrieme na potenciál k rastu ekonomiky v budúcom roku.

 

Qualcomm (QCOM :xnas)

 

Táto spoločnosť sa špecializuje na technológiu tzv. viacnásobného prístupu s kódovým delením (code division multiple access - CDMA), ktorá využíva pre rádiovú komunikáciu a medzi výrobcami čipov pre chytré telefóny a tablety. CDMA pritom zažíva veľmi rýchly rast. Vďaka pokročilým technológiám a množstvom patentov pre mobilné zariadenia je očakávaná návratnosť investovaného kapitálu naozaj extrémne vysoká a dosahuje 36,8 percenta. Táto akcia bola trochu zanedbávaná, pretože kvôli spomaľujúcemu rastu v oblasti prenosných zariadení sa Qualcommu darilo oproti predpokladom horšie. Napriek tomu sme presvedčený o tom, že si Qualcomm zlé časy už užil a v nasledujúcich rokoch aj naďalej porastie. Pokiaľ sa zameriame na výhľad rastu a návratnosti vloženého kapitálu, je táto akcia určite atraktívna.

 

 

Microsoft (MSFT:xnas)

 

Microsoft je čo sa týka tržnej kapitalizácie tretia najväčšia spoločnosť v Spojených štátoch. Firma je známa predovšetkým vďaka svojmu operačnému systému Windows a balíku kancelárskych aplikácií s názvom Office. Očakáva sa, že návratnosť investovaného kapitálu behom nasledujúcich 12 mesiacov dosiahne 28,9 percenta. Aj keď v uplynulom roku akcia výrazne rástla, nízke ocenenie stále ponúka potenciál k rastu. Rozhodnutie šéfa Steva Ballmera odstúpiť otvára cestu k novým víziám a vývoj produktovej ponuky vypadá silnejší, než tomu bolo pred piatimi rokmi. Podľa nášho názoru je Wall Street k Microsoftu až príliš pesimistická, nedokáže vidieť veci v širších súvislostiach, a prehnane sa sústredí na klesajúci trh s osobnými počítačmi.

 

EA DS (EA D:xpar)

 

EADS je paneurópsky koncern leteckého priemyslu a obrany známy hlavne svojou divíziou Airbus. Firmatvrdo súperí hlavne s americkým rivalom Boeing na poli výroby komerčných lietadiel. Očakáva sa, že návratnosť investovaného kapitálu behom nasledujúcich 12 mesiacov dosiahne u tejto akcie 7,3 percenta. Aj keď nejde o veľmi impozantné číslo, súčasná valuácia odráža ďaleko pesimistickejší pohľad. Na leteckej prehliadke v Dubaji však firma pozbierala množstvo objednávok. Spolu s rastúcou ekonomikou ta tu máme predpoklad, že firma bude schopná generovať vyššie marže a ďalšie objednávky. Podľa nášho modelu by tak malo ísť o úspešnú akciu.

 

Roche (RO G:xvtx)

 

Švajčiarska farmaceutická spoločnosť patrí medzi naše silné tipy. Návratnosť kapitálu u tejto akcie by mala dosiahnuť 22,9 percenta a očakáva sa veľmi stabilný rast. Hospodárske výsledky za tretí kvartál boli veľmi dobré a podobne by tomu malo byť aj v nasledujúcich kvartáloch. Podľa nášho modelu tak veríme, že za prémiovým ocenením tejto akcie nestojí len stabilné a očakávateľné cash flow, ale aj solídna zásoba patentov.

 

BNP Paribas (BNP:xpar)

 

Aj keď náš model očakáva negatívny vývoj u francúzskych luxusných značiek, v prípade tamojších bánk je to celkom naopak. BNP Pairbas medzi našimi tipmi výrazne vyčnieva, a od akcií tohto finančného domu sa očakáva posilnenie o 8,3 percenta. To je ale vzhľadom k cene tejto akcie veľmi nesmelý odhad. Existujúci odkup 25 percentného podielu v BNPP Fortis od belgickej vlády sa síce negatívne premietne do ukazateľa kapitálovej primeranosti Tier 1, z pohľadu ziskov však pôjde o dobrú kúpu. BNP Pairbas navyše bude silne ťažiť z pokračujúceho oživenia ekonomiky eurozóny.

 

“Najväčším rizikom v roku 2014 je nebyť dostatočne pozitívni v prípade rizikových aktív.”

 

Plnou parou vpred

 

Decembrové zasadanie Federálneho výboru pre voľný trh (FOMC) nastavilo stlmenie programu kvantitatívneho uvoľňovania na začiatok nového roku. V prvom štvrťroku tak budeme svedkami toho, ako z menových trhov bude miznúť vplyv kvantitatívneho uvoľňovania. Viac pravdepodobnejšie ohnisko problémov leží v eurozóne, kde sú periférne ekonomiky pripravené k vzbure, pokiaľ Európska centrálna bank (ECB) nepristúpi na rozšírenie svojej rozvahy.

John Hardy, hlavný stratég pre menové trhy Saxo Bank

 

S koncom roku 2013 opustili trh aj starosti o osud kvantitatívneho uvoľňovania (QE) v Spojených štátoch. Pokiaľ bude americká ekonomika tohto roku ďalej rásť, aj keď nie príliš rýchlo, bude mať koniec programu nákupu aktív na trhy a chuˇť investorov riskovať omnoho menší vplyv, než sa skôr čakalo.

 

Posilňovanie amerického doláru by sa aj v prvom štvrťroku malo točiť okolo konca QE a forexové trhy zrejme ani nepocítia, že do čela Fedu usadne Yellenová. S postupom mesiacov by sa však mohol na trhoch s aktívami dostaviť drobný zádrheľ alebo niečo závažnejšieho a dôvera v oživenie americkej ekonomiky by mohla dostať trhliny. To by mohlo znamenať ďalší bod zvratu, ku ktorému by síce mohlo dôjsť v tomto kalendárnom roku, ale skôr až ďaleko za prvým štvrťrokom.

 

USD - Ukončenie QE prichádza s Yellenovou

 

Úradujúca šéfka Fedu Janet Yellenová bude pokračovať v pomalom prístupe a postupne sa znižujúcich nákupoch aktív. Tím sa vyhne skokovému efektu, ktorý by mohol na trh s aktívami negatívne dopadnúť. Navyše ani nemusí sa toľko ponáhľať, pretože inflácia je pozoruhodne nízka. To bezpochyby privítajú aj rozvíjajúce sa trhy – potom, ako ich nemilo zaskočila Bernakeho slová z minulého mája.

 

Americký dolár by na to mohol reagovať slabším rastom, než sa pôvodne čakalo, zatiaľ čo menový pár USDJPY by mohol oproti očakávaniam isť hore rýchlejšie. Japonský jen je pritom jasnou voľbou ako mena pre financovanie tzv. carry trade obchodov – zatiaľ v časoch súčasného rizika spojeného s krokmi Fedu. Aj tu je však potrebné pristupovať obozretne – Japonská centrálna banka (Bank of Japan) a vláda totiž chcú za každú cenu devalvovať a tento zámer ich zrejme len tak nepustí. Podľa toho som aj upravil našu predpoveď pre JPY (viz tabuľka nižšie).

 

Všetko bude záležať na tom, ako menové, akciové a dlhopisové trhy zareagujú na správy Fedu o postupnom pomalom ukončovaní programu nákupu aktív. Za predpokladu, že bude naozaj pomalé a stabilné, čo trhy v podstate čakajú, dá sa predpovedať americkému doláru rast. Samozrejme pokiaľ sa koniec QE bude predlžovať, trhy s aktívami stratia nervy a dolár by mohol posilňovať hlavne voči menej likvidným menám z zoskupenia G10 a eurozóny než voči jenu a ostatným hlavným menám.

 

“Južanské štáty Európy budú rebelovať a požadovať od svojich bohatších partnerov záruky. Väčšina ekonomík na periférii totiž nie je schopná konkurovať ostatným štátom, keď je menový pár EURUSD na hodnote 1,30, teda ďaleko pod hranicou 1,40.”

 

EUR - Prvý kvartál bude pre euro prvým pivotným bodom

 

Decembrové zasadnutie Európskej centrálnej banky (ECB) predstavovalo – čo sa týka menovej politiky – ďalšie sklamanie roku 2013. ECB totiž v podstate len pokrčila ramenami a nepovedala nič k tomu, či sa vôbec pripojí k celosvetovému trendu devalvácie (a zvyšovaniu konkurencieschopnosti) a k menovým vojnám. Hlavný ekonóm ECB Peter Praet v novembri len naznačil, že by nákup aktív bol jedným z možných riešení. A keďže ECB zbytočne často hýbe so symbolicky nízkymi sadzbami, aj keby nakoniec depozitné sadzby skĺzli do ľahšie negatívneho teritória, euro prežije ťažké časy a oproti svojim hlavným konkurentom bude citeľne oslabovať.

 

Ničmenej súčasne hrozí, že južanské štáty Európy budú rebelovať a požadovať od svojich bohatších partnerov záruky. Väčšina ekonomík na periférii totiž nie je schopná konkurovať ostatným štátom, keď je menový pár EURUSD na hodnote 1,30, medzi perifériou a jadrom EU. ECB svoju politiku nakoniec opäť uvoľní a keď k tomu pripočítame koniec amerického QE a silnejšie fundamenty pre americký rast, menový pár EURUSD zrejme v prvom kvartáli oslabí. A to hlavne kvôli výpredajom, ktoré potrvajú po celý rok. Euro pritom ešte vlani niekoľkým pokusom o oslabenie úspešne odolávalo.

 

 JPY - Márny boj proti Japonskej centrálnej banke

 

Japonský jen sa v priebehu posledných troch mesiacov minulého roku začal znova vypredávať. Predtým sa menový pár USDJPY niekoľko mesiacov neisto potácal kvôli aprílovému enormnému uvoľňovaniu z pera tamojšej centrálnej banky. JPY však na pozadí rastu akciových trhov a obnoveného rastu výnosov z dlhopisov musel oslabiť.

 

Slabé chvíľky by si len mohol vybrať aj v prvom štvrťroku tohto roku konkrétne by mal padať spolu s pokračujúcim ukončovaním QE. Mena by mohla oslabiť ešte viac vtedy, pokiaľ z konca QE začnú ťažiť aj rizikové aktíva. Pokiaľ nie, pozičné riziko by mohlo priniesť príležitostné prudké výpredaje u párov obsahujúcich JPY, ktorý by oslaboval s vyššou chuťou investorov riskovať. Neskôr v roku 2014 by sa potom k jenu mohla vrátiť volatilita. Podľa môjho predpokladu by však na začiatku roku mal u JPY prevažovať slabší výkon.

 

Proti jenu hrajú aj ďalšie faktory – napríklad keď sa bežný účet Japonska spolu s obchodnou bilanciou vydal behom tretieho kvartálu 2013 do negatívneho teritória a tamojšia vláda oznámila masívny stimulus na podporu ekonomiky, aby tak odčinila rast dane z obratu v druhom kvartáli (čo malo negatívny vplyv na dôveryhodnosť fiškálnej politiky japonska). Bank of japan a japonská vláda sa totiž radikalizovali, tlačia na slabší jen a v žiadnom prípade si nepriznajú porážku.

 

GBP - Rast britskej ekonomiky je síce dobré znamenie, ale tá sa vydala nesprávnym smerom

 

Ekonomika vo veľkej Británii už päťdesiat rokov po sebe prináša pôsobivé ekonomické dáta, na čo zareagovala aj britská libra. Navyše Britská centrálna banka (Bank of England – BoE) prišla v poslednom štvrťroku s novým prístupom, keď začala obmedzovať podporu hypoték a naopak sa svoj program s názvom Funding

for Lending Scheme (FLS) rozhodla prepracovať v podporu pre malé a stredné firmy.

 

Britská centrálna banka súčasne zdôrazňuje, že ba sadzby mali v dlhodobom horizonte zostať nízko. A jej guvernér Mark Carney si dokonca dovolil povedať, že ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu cíti odpor. Banka pritom oznámila (oveľa skôr ako Fed), že pre svoju rozvahu určite počíta s neutrálnym teritóriom. Britská libra by tak mala zostať pevná.

 

Otázkou však je, nakoľko je oživenie britskej ekonomiky silné. Objavujú sa totiž obavy, že ide maximálne o „miniboom“ poháňaný spotrebou (spojenou s extrémne dostupnými úvermi) a že vláda ľudí nahovára, aby si zaobstarali vlastné bývanie. Lenže desivý schodok britského rozpočtu sa behom druhej polovici roku 2013 ešte viac navýšil a robí nám stále väčšie starosti. Napriek tomu by dobré výkony libry mohli pokračovať aj v roku 2014, pokiaľ teda ekonomika bude mať stále zaradenú aspoň minimálnu rýchlosť. Čo sa však obchodovania vo Veľkej Británii týka, skôr sa objavujú starosti dlhodobého rázu.

 

CHF - Pád až na podlahu Švajčiarskej národnej banky

 

Švajčiarskej ekonomike sa zatiaľ aj cez silný frank podarilo podať relatívne slušný výkon, ale každý pohyb franku o jeden tick hore znamenal(pri tesnom prepojení so silným eurom) riziko pre švajčiarsku konkurencieschopnosť. A to napriek tomu, že krajina v súčasnosti nijako nestráda.

 

Pokiaľ ECB nakoniec rozhodne o uvoľňovaní, mohli by sme pri franku pozorovať slabšie výsledky. Došlo by totiž k odklonu financií smerom k dlhopisom periférnych štátov a akciovým trhom. Samozrejme v páre môže švajčiarska mena spadnúť ešte nižšie, konkrétne u EURCHF až na minimálnu hodnotu 1,20. Marcové zasadnutie Švajčiarskej národnej banky možno ukáže, že sa kľúčový pivotný bod pre menový pár EURCHF znovu ocitne na dne.

 

AUD, CAD a NZD – Kiwi si overí platnosť gravitačného zákona

 

Všetky tri tzv. komoditné doláre sa čo do výkonnosti behom tretieho kvartálu 2013 výrazne líšili. Napríklad menový pár AUDNZD klesol až na päťročné minimum, keď Austrálska rezervná banka (Reserve Bank of Australia –RBA) poslala aussie (tamojší dolár) dole. Naproti tomu na Novom Zélande silný apetít k riziku a fundamenty pomohli kiwi (novozélandský dolár) k rastu. Nepoškodilo ho ani to, že sa Novozélandská rezervná banka (RBNZ) podľa očakávania trhov stane prvou bankou v rámci krajín skupiny G10, ktorá v roku 2014 začne svoje úrokové sadzby zvyšovať. Dokonca to vypadá na neuveriteľné sprísnenie politiky a rast sadzieb až o 100 bázických bodov.

Pre rok 2014 očakávam, že sa úloha obráti. Napriek tomu austrálsky dolár možno bude aj naďalej slabý, jeho novozélandský náprotivok kiwi oslabí ešte viac kvôli neuspokojivému rastu svetovej ekonomiky, návratu ku strednej hodnote a nadmerným očakávaniam okolo krokov RBNZ. Samozrejme ak by zostala chuť riskovať na zdravej úrovni, možno sa v priebehu prvého kvartálu dočkáme iba toho, že pár AUDNZD otestuje svoje desiatky rokov staré minimum okolo 1.0500. Potom by však mal zamieriť vyššie.

 

Kanadský dolár (CAD) má voči tomu americkému nastúpené k nižším hodnotám. Zadlžený kanadský súkromný sektor ja na tom totiž najskôr ešte horšie než ten americký. Navyše Kanade sa nepodarí udržať ani boom na trhu s bývaním, čo stavu tamojšej ekonomiky len priťaží. Kanadský dolár alias loonie by ale mohol zostať pevný voči tomu austrálskemu, keďže rast americkej ekonomiky zrejme pomôže ak Kanade. Austrálska centrálna banka naopak bude pokračovať v oslabovaní svojho nadhodnoteného aussie.

 

Škandinávske meny - Predaje NOKu sa presunú na SEK

 

Trh sa viacmenej vyhýbal komoditným a menej likvidným menám (s výnimkou NZD, ktorý potvrdzoval pravidlo). Napríklad nórska koruna sa prepadla ešte viac ako sa čakalo. Trh si všimol radosti Nórskej centrálnej banky (Norges Bank) zo slabšej meny, pretože pokiaľ sa menový pár EURNOK pohybuje okolo hodnoty 8,00, nie je Nórsko konkurencieschopné. V priebehu minuloročného posledného kvartála navyše Norges Bank urobila prietrž všetkým špekuláciám o sprísňovaní politiky a zvyšovaniu sadzieb. Švédska národná banka (the Riksbank) samozrejme podobnú holubičiu stratégiu nezdieľa, pretože ju ťaží riziko bubliny v oblasti dlhu súkromného sektoru a otázka finančnej stability. Tu je môj názor: Toho si mali predstavitelia Riksbank všimnúť už dávno! NOK sa teraz dostal na omnoho rozumnejšiu úroveň ocenenia a možnosť jeho ďalšieho poklesu je obmedzená. Naopak SEK je vysoko nadhodnotený. Menový pár EURSEK by mohol pri zmene rétoriky Riksbank zamieriť nad 9,20. Najväčšie riziká pritom predstavujú švédsky domáci dlh a nedostatočná výkonnosť európskej ekonomiky. Pár USDSEK by potom mohol v roku 2014 zažiariť a vykročiť k vzostupu.

 

Tipy na obchodovanie v prvnom kvartáli roku 2014

 

Long USDCAD: Trh potešil jeho náhly rast vo štvrtom kvartáli 2013 a po Novom roku by sme sa mohli dočkať ešte lepších výsledkov.

 

Long NO KSEK a EURSEK: Švédska koruna je tu pritom nadhodnotená – rozumná hodnota je u NOKSEK vysoko nad 1,10

 

Long USDJPY: Japonská centrálna banka urobí čokoľvek, aby jen udržala na uzde a neposilňoval. Aj keby to pre ňu malo znamenať riziko v prípade oddiaľovania konca QE alebo nepríjemného poklesu chuti investorov riskovať.

 

Long GBPNZD: Novozélandský dolár sa bude prekonávať. Britská libra potom bude nasledovať vychodenú cestičku medzi menami krajín skupiny G10.

 

Stav pacienta se stabilizoval

 

V roku 2014 bude mať najlepšie výsledky na rast americká ekonomika, ktorú poháňa vpred navyšovanie čistého imania tamojších domácností. Samozrejme pokiaľ si myslíte, že sa býčia nálada prenesie aj do Francúzka, miernite svoje nadšenie. Nevypadá to totiž vôbec dobre.

 

 

Mads Koefoed, hlavný makroekonomický stratég Saxo Bank

 

“Hádky o rozpočet v Spojených štátoch budú mať na tamojšiu ekonomiku omnoho nižšie dopady, ako sa pôvodne čakalo. Preto predpokladám, že by rast americkej ekonomiky mohol zrýchliť takmer na tri percentá.”

 

Svetové hospodárstvo v posledných niekoľkých rokoch rástlo dosť podpriemerne, konkrétne zhrubao dve percentá. Vyspelé ale aj rozvíjajúce sa ekonomiky sa pritom museli vysporiadať s mnohými komplikáciami – od úsporných opatrení vlád a štrukturálnych reforiem až po volatilitu v devízových kurzoch. Ak keď Spojené štáty budú v tomto roku opäť čeliť rozpočtovým problémom, nakoniec by mali poľaviť a najväčšej svetovej ekonomike umožniť, aby sa stala ťahúňom globálneho rastu. Očakávam, že svetová ekonomika tento rok zrýchli až o 2,8 percenta – dvoch percent v roku 2013.

 

Nová doba

 

Americká ekonomika behom roku 2013 robila čo mohla, aby sa jej darilo. Spory o rozpočet sa totiž odrazili ako na vládnych, tak aj súkromných výdajoch. Nakoniec sa v roku 2013 dostavil zhruba dvojpercentný nárast. Došlo k tomu vďaka odolnosti amerických domácností, ktoré pritom zasiahlo prudké zvyšovanie daní – vrátane tých zo mzdy. Spotreba súkromného sektoru bola v skutočnosti masívna a predznaménavala silnejší rast v roku 2014.

 

V minulom roku pokračoval pokles spotreby verejného sektoru, ktorý sa v prvých troch kvartáloch prepadol takmer o 1,9 percenta. Od svojho maxima z tretieho štvrťroku 2009 ja však teraz nižšie až o 6,6 percenta. K tak razantnému pádu pritom nedošlo napríklad v krajinách ako je Veľká Británia alebo Francúzsko, ktoré podľa slov svojich politických vodcov urobili úsporné opatrenia. V Británii dokonca výdaje verejnej sféry narástli o 2,8 percenta od chvíle, čo sa krajina vymanila z recesie roku 2009 (HDP narástol až o päť percent). Vo Francúzku si potom štátny sektor pripísal 5,3 percenta. Trhu s bývaním sa v minulom roku darilo – a to aj napriek tomu, že v polovici roku došlo k veľkému rozruchu okolo prudkého zvyšovania úrokových sadzieb u hypoték. Vtedy sa totiž federálny výbor pre voľný trh (FOMC) začal pripravovať na ukončenie tretieho kola kvantitatívneho uvoľňovania (quantitative easing – QE). Napríklad 30ročná fixná sadzba poskočila hore o viac ako jeden percentný bod, a to v období kratšom než dva mesiace. Od tej doby sa však ustálila v rozmedzí 4,2 a 4,6 percenta. To však nezmenilo nič na tom, že predaje nových domov za rok narástli zhruba o 15 percent a rovnaká situácia panovala aj u novo zahájených stavieb. Smerom hore pritom zamierili aj ceny nehnuteľností, konkrétne o viac ako 10. Podobne by sa mali ceny vyvíjať aj v novom roku, aj keď ich rast už bude pomalší. Zlepšenie v celom sektore sa teraz robí ako prostredníctvom priamych investícií, tak nepriamo – vyššie ceny pomohli vylepšiť rozvahy domácností.

 

Navyše hádky o rozpočet v Spojených štátoch budú mať na tamojšiu ekonomiku omnoho nižšie dopady, ako sa pôvodne očakávalo. Preto predpokladám, že by rast americkej ekonomiky mohol zrýchliť takmer na tri percentá. Hlavnou hnacou silou pritom bude spotreba súkromného sektoru, samozrejme v tesnom závese za ňou aj súkromné investície. Ekonomiku podporí o trh s nehnuteľnosťami, aj keď v menšej miere než v predchádzajúcich dvoch rokoch. A napriek tomu nedá sa vylúčiť možnosť, že Kongres tamojšie hospodárstvo ohrozí, tentoraz očakávam jednoduchšiu dohodu pri rozpočte ako v jeseň roku 2013, kedy došlo až k čiastočnému ochromeniu štátnej správy.

 

Cesty ekonomík európskych veľmocí sa rozchádzajú

 

Ekonomika eurozóny sa v druhom štvrťroku 2013 opäť prehupla do čiernych čísel. Predtým ju však sužovala vlečúca a rekordne dlhá recesia, ktorá tiež v´daka spotrebe domácností na periférii nakoniec poľavila. V tomto roku očakávam, že ekonomika dvadsaťosmičky porastie o 0,8 percenta, v porovnaní s mínus 0,4 percentami v roku predchádzajúcom.

 

Aj keď si mnohí myslia, že je ekonomika eurozóny na vzostupe, stále tu pretrvávajú veľké rozdiely. A ten najväčší sa dá úplne jasne pozorovať medzi nemeckom a Francúzskom. Zatiaľ čo prvý menovaný štát bol v posledných rokoch „ekonomickou mašinou“, jeho západný sused zlyhal v snahe zaraziť bobtnajúce výdaje verejného sektoru. Práve preto som skôr skeptický k tomu, že ak sa Francúzsku v nadchádzajúcich rokoch aspoň trochu podarí naštartovať ekonomický rast.

 

Keď šéf francúzskych financií Pierre Moscovici predstavoval rozpočet na rok 2013, hovoril o ňom ako o „bojovom“ rozpočte, ktorý je najprísnejší za posledných 30 rokov. Vo výsledku však došlo k tomu, že zatiaľ čo tamojšia ekonomika rástla o 0,2 percenta, vládne výdaje sa vyšplhali až o 2 percentá. Francúzsko si preto musí pripustiť, že šetriť nedokáže a navyše sa jej nepodarilo previesť reštrukturalizáciu ekonomiky, ktorú už dlho sľubuje. A navyše ma znepokojuje, že rovnaké to zrejme bude aj s rozpočtom na rok 2014. Ten počíta s vyššími daňami, samozrejme postráda štrukturálne reformy.

 

Hlavne potom francúzsky trh práce by sa mal zamerať na vyššiu flexibilitu, čo sa zamestnávania a prepúšťania pracovníkov týka. To by potom mohlo podnikom uľahčiť nepríjemnú prácu. Svetové ekonomické fórum vo svojej poslednej správe o vývoji globálnej konkurencieschopnosti (The Global Competitiveness Report

2012-2013) síce Francúzsko zaradilo na štvrté miesto v oblasti infraštruktúry, ale proti svojim tradičným konkurentom stráca kvôli trhu práce (111. miesto), daniam (128. miesto) a štátnym úradom (32. miesto)

 

Francúzsku sa tieto problémy nedaria riešiť rýchlo a podobne jej chýba vôľa k prevádzaní reforiem, s výnimkou zvyšovania daní. Niekoľko chudobných rokov by sa nakoniec na francúzskej ekonomike mohlo prejaviť tak, že v roku 2014 porastie tempom 0,7 percenta. Až v roku 2015 sa jej podarí mierne zlepšenie na 1,5 percenta. Obidva odhady sú pritom nižšie než všeobecný konsenzus.

 

Uvoľnenie centrálnej banky

 

Výbor FOMC už od jari 2013 nesmelo smeroval k ukončovaniu svojho kvantitatívneho uvoľňovania. Prostredníctvom tohto programu americká centrálna banka nakupuje cenné papiere v objeme 85 miliárd dolárov mesačne. Samozrejme negatívne reakcie na trhoch prinútili odstupujúceho šéfa Fedu Bena Bernankeho k tomu, aby si všetko rozmyslel a všeobecné očakávanie ukončovania programu v septembri zarazil. V priebehu druhej polovici minulého roku sa tak nakoniec každý mesiac priemerne vytvorilo 181 tisíc pracovných miest a novembrová nezamestnanosť klesla iba na sedem percent, čo je najnižšia hodnota za posledných päť rokov.

 

 

“Aj keď si mnohí myslia, že je ekonomika eurozóny na vzostupe, stále tu pretrvávajú veľké rozdiely. A ten najväčší sa dá pozorovať úplne jasne medzi Nemeckom a Francúzskom.”

 

Decembrové zasadanie FOMC bolo Bernenkeho predposledné, a práve na ňom komisia nakoniec oznámila menší útlm QE.  Aj keď čo do veľkosti je ukončovanie programu malé – len 10 miliárd dolárov rozdelených rovnomerne medzi cenné papiere zaistené hypotékami a dlhopismi – oznámený krok signalizuje, že experti komisie počítajú v tomto roku s ďalším rastom ekonomiky. Nebolo pritom isté, či už Fed k ukončeniu QE pristúpi. Celý trh práce sa totiž zatiaľ nestihol spamätať. Zatiaľ čo počet nových miest citeľne rastie, pokles nezamestnanosti má čiastočne na svedomí zostupný trend u takzvanej miery účasti práceschopného obyvateľstva (participation rate). Bernanke však zdôrazňoval, že FOMC toto považuje skôr za štrukurálny problém než za cyklický.

 

Zaujímavé je tiež to, že druhá polovica osadenstva Fedu nebola o ukončovaní uvoľňovania úplne presvedčená. Obľúbený ukazovateľ, jadrový index PCE, sa totiž v novembri prepadol až na 1,1 percenta a už od začiatku roku 2012 sa vezie skôr na zostupnej vlne. Ničmenej decembrové rozhodnutie výboru svedčí o tom, že jeho členov znepokojuje hlavne otázka (ne)zamestnanosti. Ukončovanie kvantitatívneho uvoľňovania podľa mňa bude pokračovať – spolu s posilňovaním ekonomiky. A úplný koniec QE potom vidím na druhú polovicu roku 2014.

 

Európska centrálna banka (ECB) na konci roku 2013 prekvapila trhy, keď znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na slabých 0,25 percenta. Svoju medznú požičovnú sadzbu potom znížila na 0,75 percenta, samozrejme nasledovalo jej zníženie depozitnej sadzby, ktorá už celý rok 2013 strávila na nule. Stav európskej ekonomiky sa postupne zlepšuje, lenže to nutne neznamená, že ECB už svoju uvolnenú politiku ukončila. Už dva roky po sebe pritom klesá inflácia a v tomto roku to najskôr nebude iné – len minulý rok v októbri dosahovala 0,9 percenta, zatiaľ čo v novembri 2011 bola na maxime vo výške troch percent.

 

Nízku infláciu môžeme čiastočne vysvetliť pomocou predchádzajúcich faktorov, a tie by nemali strácať na sile ani v prvej polovici tohto roku. Inflácii bráni v rastu tiež vysoká porovnávacia základňa. Podľaekonómov tzv. Eurosystému (zloženého z ECB a národných centrálny bánk eurozóny) by sa tento rok mala inflácia zdvihnúť len o 1,1 percenta, pričom v roku 2013 to bolo 1,4 percenta. Rast na 1,3 percenta by infláciu malo stretnúť až v roku 2015. Argument pre ďalšie uvoľňovanie tak nie je úplne lichý a ECB má niekoľko možností, ako ho uskutočniť – od nového programu LTRO (Long-Term Refinancing Operation), cez zníženie depozitnej sadzby pod nulu, až po úplné kvantitatívne uvoľňovanie. Prvý popísaný nástroj je kontroverzný zďaleka najmenej – hlavne keď si pomyslíme na nemeckú Bundesbanku. Preto by som čakal, že by sa ďalšie uvoľňovanie malo diať práve touto cestou.

 

Čas hojnosti

 

Akdôjde k prebytku zásob, komoditné trhy väčšinou začnú biť na poplach. A pretože poľnohospodárske sklady pretekajú, ťaží sa väčšie množstvo ropy a nezaostáva ani ťažba kovov, ceny komodít budú v roku 2014 pod tlakom – pokiaľ však nedôjde k ich udržitelnému rastu.

 

Ole S. Hansen, hlavný komoditný stratég Saxo Bank

 

Práve vstupujeme do roku 2014 – pritom už máme za sebou tri roky, kedy komodity nedokázali svojim výkonom prekonať akciové trhy. Komoditný index Dow Jones – UBS, ktorý odráža stav širšieho koša komodít a investori do neho vložili viac než 70 miliárd dolárov, sa už od roku 2011 nedokázal dostať do čiernych čísel. A hlavne minulý rok bol pre neho veľmi ťažký. Ceny komodít zažívali do roku 2008, respektíve od začiatku krízy silnú rally, čo čiastočne pomáha vysvetliť súčasnú slabotu. Opäť totiž narážame na dobre známy fenomén, kedy „najlepším liekom na vysoké ceny sú znova vysoké ceny“.

 

“Svetové zásoby pšenice bobtnajú a riziko potravinovej krízy už je len dávnou minulosťou.”

 

Rast produkcie

 

Produkcia kľúčových komodít – od ropy po meď – v súčasnosti rastie. Vďaka vyšším cenám sa vyplatí ťažiť aj vo väčších hĺbkach a pri použití drahších technologických postupov. Súčasne sa stabilizoval tiež rast dopytu, keďže hospodársky boom rozvíjajúcich sa štátov, a hlavne Číny, sa zkľudnil a ich ekonomika už rastie len jednociferným tempom. V prípade Číny a v krátkodobom horizonte vidíme oživenie ekonomiky a následne aj dopytu ako obmedzené. Tamojšia vláda si totiž vymyslela, že ekonomiku by dopredu nemali toľko hnať investície, ako skôr spotreba domácností. Na vzácne kovy potom negatívne dopadá oživenie Spojených štátov a fakt, že sa koncové riziko citeľne znížilo. Lepšie vyhliadky amerického hospodárstva a ďalších vyspelých štátov nakoniec v decembri vyústili v to, že americká centrálna banka Fed oznámila začiatok útlmu kvantitatívneho uvoľňovania.

Teda sa finančné trhy budú musieť na začiatku roku 2014 zmieriť s novou situáciou a nižšou likviditou, než ktorú im v posledných štyroch rokoch servíroval Fed.

 

Komodity to budú mať v novom roku ťažké, navyše ich ceny sa môžu znižovať ešte citeľnejšie. Priemyslové kovy sa budú musieť spoľahnúť na rast ekonomiky a s ňou súvisiace oživenie dopytu. A keďže sú ich zásoby vysoké, rastu cien sa nemusí hneď tak dočkať. Vzácne kovy sa potom budú musieť vyrovnať s tým, že fyzický dopyt len ťažko vykompenzuje nižší papierový dopyt zo strany inštitucionálnych investorov. Veľmi pritom bude záležať na tom, či porastú výnosy dlhopisov a zároveň sa podarí udržať na uzde infláciu. Nedá sa ani vylúčiť, že sa rok 2014 stane silným obdobím pre dolár. Pokiaľ by k tomu predsa len došlo, privanulo by to protivietor navšetky komodity, obzvlášť na vzácne kovy.

 

Keď v roku 2012 ceny kľúčových poľnohospodárskych komodít ( hlavne kukurice, pšenice a sójových bobúľ) trhali rekordy, farmári naprieč celým svetom na to reagovali mohutnou výsadbou. A keďže podmienky k rastu plodín boli optimálne, úroda bola nakoniec takmer rekordná a ceny komodít postihli ťažké výpredaje. Na začiatku roku preto svetové zásoby bobtnajú a riziko potravinovej krízy je už len dávnou minulosťou. S tým, ako sa pomaly začíname približovať sezóne sadby, sa budú ceny odvíjať podľa exportného dopytu po plodinách zo Spojených štátov a tiež podľa výhľadu úrody na južnej pologuli.

 

 Výzva pre OPEC

 

Energetický trh sa bude musieť vysporiadať s tým, že rastúce svetové zásoby ropy možno prekonajú dopyt – po prvýkrát v nedávnej histórii. To súvisí hlavne so skokovým navyšovaním produkcie v krajinách mimo organizácie OPEC, hlavne potom v Spojených štátoch, kanade, Brazílii a Kazachstane. Samozrejme OPEC možno ich výzvu príjme. Organizácia by totiž mohla svoju produkciu znova znížiť, aby tak zachovala stabilitu trhu a hlavne udržala cenu jedného barelu ropy nad 100 dolármi. Navyše by sa k zákazníkom po celom svete mohli dostať najmenej ďalšie dva milióny barelov ropy – pokiaľ sa Lýbia vráti na ropné trhy, čo je len otázkou času, a možno dôjde tiež na návrat Iránu , ktorý už nebude zaťažený sankciami. Keď k tomu pripočítame očakávaný rast – viac než milión barelov ropy za deň – zo strany krajín mimo OPEC, mohly by ceny čierneho zlata klesať ešte citeľnejšie, ako sa čakalo. Teda pokiaľ nedôjde k poľavovaní ťažby inde vo svete.

 

Pre organizáciu OPEC, ktorá vyprodukuje zhruba 40 percent svetovej spotreby ropy, možno bude rok 2014 celkom náročný. Organizácia sa bude musieť vyrovnať hlavne s výhľadom, kedy by poprvýkrát za posledné roky mal nastať previs svetovej ponuky na dopytom. Hlavne kvôli dramatickému nárastu ropy vyťaženej v krajinách mimo OPEC. Na toto zoskupenie tak bude kladený stále väčší tlak a v nadchádzajúcich rokoch čiastočne stratí kontrolu nad svetovými cenami ropy. Je treba myslieť aj na Irán, ktorý jasne odkázal, že pokiaľ budú sankcie na jeho exporty ropy stiahnuté, bude sa snažiť svoju dennú produkciu vystupňovať až na štyri milióny barelov. Podobne sa vyslovil aj Irák, takže pokiaľ oba štáty dodržia svoje slovo, budú musieť ostatní členovia OPECu znížiť svoju ťažbu až o dva milióny barelov denne. Len tak sa dá totiž zaistiť stabilitu ceny čierneho zlata. Zatiaľ síce nieje jasné, či sa Iráku a Iránu ich ciele podarí splniť, samozrejme svedčí to i o pokračujúcej vojne o moc v rámci tohto ropného kartelu. Pozornosť sa presunie tiež na Saudskú Arábiu a jej spôsobilosť rozpoltený OPEC riadiť – ani by pri tom ohrozila ceny ropy. Všetko komplikuje tiež fakt, že pokiaľ produkcia ropy inde vo svete rastie, mal by OPEC svoju ťažbu naopak znižovať.

 

Energetika

 

Dôvody pre rast cien                                      

  • Producenti ropy potrebujú vyššie ceny k tomu, aby mohli spolufinancovať rastúce výdaje štátu
  • Obnovenie geopolitického napätia
  • Nové technológie ťažby si žiadajú aj vyššie ceny
  • Oživenie svetovej ekonomiky bude silnejšie, než sa čakalo

Dôvody pre pokles cien

  • Organizácii OPEC sa nepodarí vyrovnať s náhlym nárastom dodávky z Lýbie, Iránu a Iráku
  • Nadmerné množstvo špekulatívnych pozícií
  • Dodávky zo štátov mimo OPEC (hlavne zo Spojených štátov) budú prekvapivo rásť
  • Dopyt zo strany rozvíjajúcich sa ekonomík porastie pomalšie, než sa čakalo

Očakávame, že priemerná cena ropy Brent v roku 2014 klesne až k 105 dolárom za barel. A aj keď o zvyšovaní ponuky už toho bolo povedané dosť, pár príkladov z nedávnej minulosti ukázalo, ako vývoj cien ropy prudko ovplyvňujú geopolitické riziká alebo výpadok dodávky. Práve preto si nemyslíme, že by cena jedného barelu mala klesnúť nejako výrazne pod 100 dolárov. A pokiaľ sa dvojciferných hodnôt predsa len dočkáme , vidíme v tom strategicky výhodnú príležitosť k nákupu. Hlavné trhy s ropou by sa mali opäť vyvíjať v ustálenom rozmedzí, takže prípadné oslabenie ropy Brent kvôli vyššej ponuke by mohlo potešiť obchodníkov, ktorý obchodujú short proti rope WTI.  Cenový rozdiel medzi Brent a WTI by sa mal stierať, lebo dokonalejšia infraštruktúra ropovodov v Spojených štátoch sprístupní viac americkej ropy tamojším rafinériám na pobreží. A odtiaľ potom môže byť ropa ďalej vyvážaná.

 

“Energetický trh sa bude musieť vysporiadať s tým, že rastúce svetové zásoby ropy možno prekonajú dopyt - po prvýkrát za posledných niekoľko rokov.”

 

Vzácne kovy

 

Zlato sa v priebehu roku významne vytrácalo zo záujmu investorov, čo vyústilo v jeho oslabovanie. Rok 2013 bol tak pre zlato prvým za posledných 13 rokov, kedy na ročnej báze skončilo v strate. Od septembra 2011 už žltý kov odpísal takmer 40 percent. Striebro, ktoré sa na svoje maximá dostalo v prvej časti roku 2011, od tej doby odpísalo už zhruba 63 percent. V roku 2013 tak patrilo medzi najhoršie preformujúce komodity vôbec. Mohol by tak fungovať predpoklad, že čo spadne dole, zase raz vyrastie. Na začiatku roku možno očakávať nové investičné rozhodnutia, ktoré sa budú zakladať nielen na aktuálnom sentimente ale aj na tom, čo bude trhy čakať v priebehu celého roka. Nakupovať vzácne kovy v tejto fáze však vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a peňazí, pretože negatívne fundamenty aj naďalej blokujú možné oživenie.

 

“Nakupovať v tejto fáze vzácne kovy vyžaduje veľkú dávku vytrvalosti, trpezlivosti a peňazí.”

 

Dôvod pre rast cien

  • Veľká korekcia na svetových akciových trhoch.
  • Silný dopyt po fyzickej forme vzácnych kovov zo strany centrálnych bánk a maloobchodníkov.
  • Príliš negatívne špekulatívne pozície.
  • Prehnane optimistický výhľad pre ekonomiku Spojených štátov

Dôvod pre pokles cien

  • Rastúce úroky dlhopisov
  • Pochmúrny výhľad inflácie
  • Zlepšené očakávania rastu ekonomiky
  • Silnejší dolár.

Rastúce zaistenie / predaj na strane producentov.

 

Na začiatku roku 2014 hrozí, že by sa cena zlata mohla dostať skôr nižšie. Pozornosť sa aj naďalej upiera k tomu, ako to bude s ukončovaním kvantitatívneho uvoľňovania a tiež, ako sa budú vyvýjať a rásť reálne výnosy dlhopisov vo svete. Pritom je treba myslieť aj na to, že nižšie koncové riziko zlatu veľmi podpory neposkytuje. V tejto súvislosti očakávame pokračujúcu bitku medzi silným fyzickým dopytom zo strany menších investorov a centrálnych bánk a súčasne slabým dopytom investičných spoločností. Bedlivo naviac budeme sledovať vývoj burzovo obchodovaných fondov, čo by nám mohlo napovedať aj sebemenšiu zmenu v sentimente investorov. Zároveň sa zameriame aj na vývoj investícií do kontraktov futures a opcií, ktoré si obľúbili hlavne hedgeové fondy. Množstvo pozícií v burzovo obchodovaných produktoch sa v priebehu roku 2013 prepadlo viac, než za uplynulé tri roky narástlo. To znamená, že podstatná redukcia pozícií sa už odohrala. A vzhľadom k jej rozsahu sa hovorí o tom, že kto sa chcel svojich kovov zbaviť, dávno tak už urobil. Zlato by sa tak mohlo čoskoro dočkať lepších správ.

 

Dôvody pre rast cien

  • Geopolitické udalosti/obavy.
  • Nepriaznivé počasie po v tomto ohľade „perfektnom“ roku 2013.
  • Rastúca výrobná aktivita sa premietne do vyššieho dopytu po surovinách.
  • Štrajky/pracovné spory v kľúčových odvetviach výroby.

Dôvody pre pokles cien

  • Čínska ekonomika nedokáže zrýchliť svoj rast.
  • Silnejší dolár a vyššie úrokové sadzby
  • Nižší rast a nižší dopyt na rovíjajúcich sa trhoch.
  • Rastúca produkcia ešte viac doženie dopyt.

Celý výhľad Saxo Bank na prvý kvartál 2014 aj s grafikou a videami si môžete stiahnuť na tomto odkaze

Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



Okomentuj článok Galéria (22)

Súvisiace články

Výhľad na tretí kvartál 2014 od Saxobank

thursday
17.07.2014
Investície | Tlačová správa

Automobilky sú najatraktívnejším sektorom v Európe

thursday
22.05.2014
Akcie | Saxo Bank

Saxo Bank investičný výhľad na druhý kvartál 2014

wednesday
09.04.2014
Trhy a makro | Saxo Bank

Kam sa vydajú akciové trhy? Aktuálny komentár Radima Dohnala

thursday
13.03.2014
Akcie | Saxo Bank | VIDEO

Emerging markets - tretia a posledná fáza krízy

thursday
20.02.2014
Trhy a makro | Saxo Bank

Najnovšie články

Tesla IPO: 7 rokov na zdroji

friday
21.07.2017
Investície | Juraj Kišák

Aké firmy boli najviac kontrolované v roku 2016 zo strany orgánov inšpekcie práce?

monday
17.07.2017
Podnikanie | Ing. Silvia Dutková

Bude Frankfurt novým svetovým finančným centrom?

tuesday
11.07.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo

Zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov - koho sa týka a aké sú výnimky

tuesday
04.07.2017
Podnikanie | Ing. Silvia Dutková

Konferencia Kapitalový trh 2017

monday
03.07.2017
Investície | Dávid Súkeník




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)