Kríza na rozvíjajúcich sa trhoch nezmizne, strach z devalvácie silnie a úrokové sadzby nákazlivo rastú Ako-investovat.sk .


Keď som nasadol do expresného vlaku smerom do Petrohradu, nechal som za sebou Moskvu a tamojších mínus 20 stupňov Celzia. Rusko je neoddeliteľnou súčasťou rozvíjajúcich sa trhov. A hlavne je jednou z krajín, ktorá rýchlo stráca svoje ekonomické momentum. Dôvodom je absencia reforiem. A kým s tým nezačne niečo robiť, kríza z rozvíjajúcich sa krajín len tak nezmizne. Skôr je možné, že sa to ešte zhorší. Rozvíjajúce sa meny a trhy tak teraz čaká hľadanie novej a zrejme aj oveľa nižšie položenej rovnováhy.
 
Politici, suverénne vlády a nie príliš nezávislé centrálne banky v rozvíjajúcich sa štátoch potrebujú znovu nájsť rovnováhu. Pre Krehkú päťku a Rusko, teda krajiny s narastajúcimi deficitmi bežného účtu, to znamená oslabiť svoje meny v snahe nájsť skratku k lepšej konkurencieschopnosti. Problémom však je, že podobné skratky neexistujú. Všetky tieto štáty totiž nedokázali využiť obdobie, kedy prudko rástli, a neinvestovali nič do dlhodobej tvorby kapitálu. Namiesto toho si počas svojho boomu plnými dúškami užívali cudzieho „franšízového” kapitálu. Zapáčila sa im hamburgerová politika, rýchle riešenia a okamžité zisky. Lenže tento franšízový model má zvyčajne za následok navyšovanie konkurencie na domácom trhu a jeho zapĺňanie. Teraz sa to prejavuje tak, že korupcia a mylná alokácie kapitálu sa u niektorých krajín nahromadila – konkrétne to prichádza 25 rokov od chvíle, čo padol Berlínsky múr. Čas proste beží rýchlo.
 
Celá táto hra s kupovaním priaznivého vetra alebo krátkodobej podpory pre ekonomiku (prostredníctvom nižších menových kurzov) však odháňa preč z rozvíjajúcich sa trhov všetky stimuly. Nedávno som túto tému a tiež súvisiaci článok, ktorý napísal môj priateľ Jeppe Ladekarl spolu so svojím kolegom Edgarom E. Petersom, spomínal v rubrike Steenova kronika. Môj argument (a tiež ich) znie nejako takto:
 
Centrálne banky a vlády rozvíjajúcich sa štátov sa v súčasnosti usilujú o nižší rast a slabšie meny. Chcú tak spomaliť dovoz a naopak navýšiť vývoz. Lenže zároveň na to doplácajú aj investori do týchto krajín, ktorí by radi mali svoje investície zaistené. Napríklad ak niekto investuje do akcií na rozvíjajúcich sa trhoch, potom 70 percent návratnosti zvyčajne pokryje revaluacia na forexe. A ak investuje do dlhopisov, tak takmer 100 percent výnosov vytvára zmeny u výmenných kurzov. Takže keď zákonodarcovia naznačia, že dovolia oslabenie svojej meny, potom sú rozvíjajúce sa trhy tými poslednými, kam by ste chceli investovať. A práve takto vzniká dokonalý bludný kruh.
 
K tomu všetkému sa v posledných niekoľkých dňoch panika ešte viac vystupňovala. Riziko devalvácie sústavne rastie a kurzy, ako napríklad USD / RUB, sú takmer rovnako vysoké, ako počas svojich maxím v čase svetovej finančnej krízy. Rovnaká situácia potom panuje aj v Turecku, Indonézii a Juhoafrickej republike. Aká je teda ich reakcia? Zvýšiť krátkodobé úrokové sadzby, ktoré samozrejme ubližujú tamojším dlhopisom, akciovým trhom a hlavne aj ich menám. Napríklad na nedávny rast úrokových sadzieb, ku ktorému pristúpila centrálna banka v Turecku, trh ani nereagoval. Podobná situácia nastala, keď sa k navýšeniu sadzieb odhodlala aj juhoafrická centrálna banka.
 
Ani tá totiž nedokázala zastaviť prepad svojej meny. Lenže makroekonomické kroky, ktoré tieto štáty podnikajú, len zvýšia napätie – rast úrokových sadzieb je nákazlivá choroba a už sa v minulosti niekoľkokrát vynorila. Napríklad v roku 1992, kedy nastala európska kríza mechanizmu výmenných kurzov (ERM), alebo na prelome rokov 1997 a 1998 v Ázii a Rusku. Ak už si na tieto dni nepamätáte, uvedomte si prosím, že sa počas európskej krízy v roku 1992 jednodňový kurz švédskej koruny scvrkol na iba 10,00 percent. Ale zastavilo ich to pred devalváciou? Vôbec nie! Panika na krátkodobých peňažných trhoch silnie – čo je známkou ich slabosti. Práve to bude hrať do kariet investorom, ktorí sa rozhodli špekulovať na pokles rozvíjajúcich sa trhov.
 
Znamená to, že sa blížia dni skazy a beznádeje? Nie nevyhnutne. Mali by sme si však uvedomiť, že ide vlastne o tretiu vlnu súčasnej krízy: prvá vlna prišla spolu s krízou na americkom hypotekárnom a bankovom trhu. Nasledovala kríza spôsobená európskymi dlhmi a nakoniec sme sa presunuli na mape sveta doprava do Ázie a na rozvíjajúce sa trhy. Tým bol kruh dokončený. A zatiaľ čo sme prechádzali jednotlivými fázami, niektoré aktíva „zhoreli”, iné mali namále a zvyšku sa potom viedlo nadmieru dobre. Komodity, jeden z tradičných ukazovateľov ekonomického rastu, zažívali svoje chvíle slávy na prelome rokov 2010 a 2011. Aktíva s pevným výnosom sa na konci roka 2012 unavili a v roku 2013 narazili na dno a zhoreli. A teraz, keď prišiel rok 2014, „ochorejú” zrejme aj akcie. Ich boj už možno začal a v poslednom kvartáli tohto roka alebo v prvom štvrťroku 2015 by mohli naraziť na svoje dlhotrvajúce minimá. Na druhej strane dlhopisom by sa ešte mohlo naposledy zadariť – a nové minimá vo výnosoch potom očakávame v druhej polovici roka 2014.
 
Z toho vyplýva, že sme práve zahájili posledné ťaženie tejto krízy. Avšak pozitívom je práve slovo posledný – kríza na rozvíjajúcich sa trhoch, v Európe, Spojených štátoch a tiež v Rusku totiž vyvolá potrebný mandát pre zmenu. Zdá sa, že reálne zmeny môžeme robiť iba po tom, čo predchádzajúca paradigma totálne zlyhala, a my sme sa ocitli v kríze. Zlyhali sme pritom na celosvetovej úrovni a teraz vďaka finálnej fáze krízy môžeme pozorovať, ako naše makroekonomické chyby naštartujú skutočný motor celej ekonomiky: a tým je mikroekonomika malých a stredných firiem.
 
Berlínsky múr bol strhnutý presne pred 25 rokmi. Foto: Alexia Bannister / iStock
 
Toto všetko sa navyše deje 25 rokov potom, čo bol strhnutý Berlínsky múr. Na konci leta roku 1898 sme mohli oslavovať, ako trhovo založené ekonomiky vyhrali bitku nad centrálne plánovanými ekonomikami. Nie je tak trochu ironické, že keď sa rýchlo presunieme o niekoľko rokov dopredu až do dnešných dní, potrebujeme zbúrať ďalší múr – múr zlého makroekonomického plánovania centrálnych bánk a súcitných vlád? Potrebujeme sa zamerať na mikroekonomiku, z veľkých firiem na malé firmy, z úrovne štátu na úroveň jednotlivcov a z intervencií štátu a centrálnych bánk na trhové ocenenie.
 
Naším katalyzátorom je Rusko. Čo sa tejto krajiny týka, tu ponechávam svoj ​​býčí výhľad. Avšak iba ak sa dostaví kríza. Vyzerá to, že je teraz takmer zaručená nečinnosťou a chýbajúcou zodpovednosťou svetových politikov.
 
Keď sme opúšťali Moskvu a cez zatemnenú oblohu vysvitlo slnečné svetlo, bol to možno signál. Vonku je síce stále rovnakých 20 stupňov Celzia pod nulou, ale ak svieti slnko, je to oveľa znesiteľnejšie.
 

Autor: Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank


Pan vedoucí se snaží publikovat každý den nějaký článek, aby jeho webstránka byla každý den zajímavá a děti se sem podívaly každý den znova. Jenže neni to dobrý nápad zde publikovat cokoliv. Saxo Bank je proslule známá po celé Evropě, že si dělá z dětí hloupou srandu a mate dětem hlavu s pohádkami a nesmysly. Od Saxo Bank by se němelo nic nikdy publikovat. A zrovna tak by se neměly žádné pohádky, hloupé vtipy a lži publikovat od pánů: Greenspan, Prechter, Leuschel, Faber, Soros, Krugman, Roubini, Stiglitz, Bush, Taleb, Bernanke, Rogers, Cramer a od kohokoliv z Goldman Sachs. Také z miliard dolarů pomatený a stářím pomatený Buffett poslední léta jen lže a mete dětem hlavy. Pridal: Borůvka dňa 04.02.2014 o 11:23
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:


1 Komentáre

Súvisiace články

Trhy reagujú veľmi pomaly na rozhodnutie Číny oslabiť svoju menu

monday
03.03.2014
Trhy a makro | Saxo Bank

Emerging markets - tretia a posledná fáza krízy

thursday
20.02.2014
Trhy a makro | Saxo Bank

Zlato vyčkáva na impulz k lepším zajtrajškom

tuesday
11.02.2014
Trhy a makro | Saxo Bank

Všetko stavím na pokles európskej meny

tuesday
04.02.2014
Trhy a makro | Saxo Bank

Karol Piovarcsy: riziko deflácie v Európe nie je zanedbateľné

sunday
02.02.2014
Trhy a makro | Filip Glasa

Najnovšie články

Videorozhovor s Petrom Bálintom o fonde IC Enhanced Equity Fund

monday
27.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

Koniec WSM robotov? Kubíčka si odviedli policajti. Pred podvodom sme varovali.

friday
24.03.2017
Investície | Redakčný článok

Rozhovor o fonde Infinity Enhanced Equity

thursday
23.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

To najlepšie z rozhovoru s Petrom Bálintom

sunday
19.03.2017
Hedge fondy | Redakčný článok

FED zvýšil sadzby

wednesday
15.03.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)