Slovenské banky zverejnili výsledky za rok 2013. Ktoré z nich sú silné a bezpečné? Ako-investovat.sk .


Určite mnohí z vás v poslednej dobe zaevidovali informáciu, že slovenské banky sú bezpečné a že náš bankový sektor je v porovnaní s inými európskymi bankovými sektormi relatívne silný a stabilný. Toto tvrdenie nespochybňujem a svojim spôsobom súhlasím. Keďže vklady v bankách sú v našich končinách do sumy 100 000 EUR chránené, ľudia si veľmi hlavú nelámu nad tým, že či je tá ktorá banka bezpečná a silná. Pre ľudí sú dôležité prvom rade úrokové sadzby.

 

Ak napriek tomu niektorých sporiteľov zaujíma sila a finančné ukazovatele bánk, tak práve pre nich sme pripravili článok, kde porovnávame slovenské banky práve z tohoto z pohľadu.

 

 

O veľkosti a sile banky hovorí výška jej aktív. Na Slovensku medzi najväčšie banky patrí Slovenská sporiteľňa, VÚB banka, Tatra banka a ČSOB. UniCredit bank je od minulého roku pobočkou zahraničnej banky, preto sú jej aktíva tak veľké.

 

Výška aktív a vlastného kapitálu:

Pozn.: v prípade Unicredit sú všetky údaje prepočítané z CZK na EUR kurzom EUR/CZK 27,33 platným ku dňu 31.12.2013

 

Primeranosť vlastných zdrojov/kapitálová primeranosť vyjadruje pomer vlastného kapitálu k rizikovo váženým aktívam. Túto primeranosť banky musia udržiavať nad určitou hranicou, ktorú stanovuje NBS (8%). Čím je hodnota ukazovateľa vyššia, tým menej sú ohrozené vklady klientov a tým je banka stabilnejšia. Najvyššiu kapitálovú primeranosť ku koncu roka 2013 mala SLSP, a to až 25,20%. Najnižšiu kapitálovú primeranosť ku koncu roka 2013 mala OTP banka, a to len 10,62%.

 

Okrem kapitálovej primeranosť je vhodné sa radšej pozrieť aj na pomer Vlastného kapitálu banky k celkovým aktívam. Rozdiel medzi hodnotou kapitálovej primeranosti a pomeru VK k celkovým aktívam by nemal byť príliš veľký (ako napr. u Prima banky alebo u SLSP).

 

Ukazovateľ pomeru úverov ku vkladom vyjadruje v akom rozsahu sú vklady realizované v úveroch. Ukazovateľ by nemal presiahnuť 110%, no zároveň by jeho hodnota nemala byť nízka. Poštová banka mala ku koncu roka 2013 tento pomer len 57%, čo je kritická hodnota. To znamená, že vklady klientov neboli použité na poskytovanie úverov, ale buď sa ich prostriedky použili na nákupy cenných papierov, alebo iných aktív, alebo ich banka nevie alokovať. Hodnota tohto ukazovateľa však zároveň vypovedá o tom, že úvery klientom nepredstavujú v prípade Poštovej banky najväčšiu položku z celkových aktív, a to by sa v prípade obchodnej banky nemalo vyskytovať.

 

Ukazovatele vlastných zdrojov a pomer úverov ku vkladom:

 

Ako sme už vyššie spomenuli, najväčšiu časť aktív obchodnej banky by mali tvoriť Pohľadávky z poskytnutých úverov. A v prípade Poštovej banky predstavovali úvery z celkových aktív ku koncu roka 2013 len 49%, čo je veľmi málo. Bližší pohľad na súvahu banky nám dá odpoveď nato, že čo tvorí zvyšných 51% aktív. Ku koncu roka 2013 mala Poštová banka až 40% aktív v Investičných cenných papieroch. Tieto investičné cenné papiere boli najmä dlhopisy Slovenska, Grécka, Maďarska (podstatná časť), Cypru a Poľska. Okrem dlhopisov tvoria 8% z celkových aktív bližšie nešpecifikované Podnikové dlhopisy a akcie a Zmenky. Ako možno v tabuľke nižšie vidieť, v každej jednej banke tvoria pohľadávky z úverov klientom minimálne 60%, len u Poštovej banky je to 49%, čo je v prípade obchodnej banky málo.

 

Podiel úverov z celkových aktív a zlyhané úvery:

 

Pri hodnotení pohľadávok z poskytnutých z úverov je dôležité sa pozrieť aj na podiel zlyhaných úverov. Podiel zlyhaných úverov by mal byť čo najnižší, pretože pre banky tieto zlyhané úvery predstavujú také pohľadávky, u ktorých už pravdepodobne nikdy nenastane plnenie. Najvyšší podiel zlyhaných úverov bol zaznamenaný u Sberbank vo výške 6,20%. Vzhľadom na podiel zlyhaných úverov sú na tom najlepšie VÚB banka (len 1,02%), Tatra banka (2,44%), či ČSOB (2,61%).

 

Pre úplnosť hodnotenia bankového sektora uvádzam aj výsledky hospodárenia jednotlivých bánk za minulý rok, aj keď tieto údaje sú už dlhšie známe. Najvyšší zisk zo slovenských bánk v roku 2013 dosiahla Slovenská sporiteľňa, a to až 185 mil. EUR. Stratové boli tri banky, pričom najvyššiu stratu dosiahla Sberbank.

 

Výsledok hospodárenia ku koncu roka 2013:

 

Na záver len toľko, že na základe dostupných údajov sa dá vytvoriť celkom dôverný obraz o stave banky či už pohľadu hospodárenia banky, alebo kvality aktív a vlastného kapitálu. Na základe vyššie uvedených ukazovateľov možno konštatovať, že banky ako SLSP, VÚB, Tatra banka a ČSOB si stále udržiavajú status silných a veľkých bánk. No na druhej strane tu máme aj také banky, u ktorých niektoré ukazovatele a finančné údaje vyvolávajú určité pochyby o ich situácií.


v pripade UniCredit ste urobili chybu. Zobrali ste udaje za celu banku s ceskou centralou. Mali ste porovnavat porovnatelne udaje a to su udaje iba za slovensku pobocku. Pridal: aladar dňa 07.05.2014 o 16:18

Ahoj, len par drobnosti k tomu:

1./ Popri NPL rate sa treba pozerat aj na NPL coverage... Pokial mam aj vyssiu NPL rate, ale mam nadpriemernu coverage /t.j. vytvaram relativne viac opravnych poloziek nez ine banky/ a kompenzujem to cez vyssie uroky, tak je to v principe ok.

2./ Nesuhlasim uplne s tym, ze je lepsie, ak ma banka cim vacsiu cast bilancie investovanu v uveroch... Zalezi od struktury portfolia -- mozem mat napriklad banku, co ma relativne velku cast bilancie v statnych bondoch svojej krajiny, ktore su relativne bezpecne a mozem ju porovnat s bankou, co ma sice vsetko v uveroch, ale ma vysoky NPL rate lebo uveruje subprime a maly NPL coverage... cize tiez to nie je uplne ono.

3./ Este odporucam pozriet sa na ukazovatele ako napriklad vyvoj NIM v case -- co ukaze ako velmi banku hituju klesajuce urokove sadzby, tiez napr. CIR -- ake vysoke naklady musi vynalozit na trzby 1 eura, a tiez kolko % profitu bankam robi trading, ktory byva casto pomerne volatilny. Pridal: Lobista dňa 07.05.2014 o 16:27

Ahoj,

tie zlyhané úvery sú už očistené o opravné položky. To percento je počítané z čistej účtovnej hodnoty zlyhaných úverov (ak sa to tak nazýva). Takže malo by to mať korektnú vypovedaciu hodnotu.

ja si myslím, že obchodná banka by mala mať v cenných papieroch alokované max. 30-40% aktív. A aj to tak, aby default nejakej krajiny nepôsobil banke problém (teda rozumná diverzifikácia). Podľa mňa nič také ako bezpečné/relatívne bezpečné štátne dlhopisy neexistuje.
Pridal: martin.gulka dňa 07.05.2014 o 16:42

Cize Sberbank ma nekryte NPL vo vyske 6,2% total loans? To vyzera byt celkom dost...

Problemom vseobecne na Slovensku je, ze je v poslednych rokoch o dost viac depozitov ako uverov... ludia sporia, ale rast dopytu po uveroch je pomalsi nez rast uspor... cize banky tie prachy nemaju kam davat. Interbank dava plus minus nulu, cize standardne to musis dat do nejakych bondov /equities maju relativne vysoke poziadavky na kapitalovu primeranost - vysoka RWA vaha/... vacsinou sa to teda dava do sovereign bondov /ECB-eligible sovereign bondy maju spravidla RWA 0, cize ich profitabilita je pre teba vyssia nez pri loane za rovnaku sadzbu, kedze odpadaju naklady na kapital/...

Nedostatocna diverzifikacia by mohla byt problemom, ale u nas vacsina bank /mozno okrem Postovky a VUB/ nakupuje SK statne dlhopisy... a kedze sovereign default vlastnej krajiny v praxi neprezije bez bailoutu alebo bailinu asi ziadna banka na svete, tak je tento risk z mojho pohladu pomerne nizky... cize ja by som sa na ten pomer loans k total assets az tak nefixoval. Pridal: Lobista dňa 07.05.2014 o 22:49

Pomer vkladov a uverov nie je pre banky smerodatny ak maju pozicky kryte inymi zdrojmi, napriklad investiciami. Pridal: Rokosak dňa 08.05.2014 o 12:29

Pokial mas za sebou matersku banku, ktora ma prebytok likvidity, tak L/D ta fakt trapit nemusi... ale vacsinou prave pocas kriz maju materske banky likvidity skor deficit -- a preto nie je dobre mat prilis vysoke L/D ratio... lebo v case stresu interbank market zamrza a ty si casto nevies pozicat na trhu dost a potom musis ist cez centralnu banku - co je teraz celkom vyhodne, kedze ECB ma stale full-allotment, ale v standardnych casoch to takto nebyva... Pridal: Lobista dňa 08.05.2014 o 20:09

Vezmime si priklad: Banka ma vklady 100 za ktore plati sporitelom 1% teda 1. Banka pozicia 100 za 4% teda trzbu ma 4. Hruby zisk 3. Pomer vkladov ku pozickam je 100%.
Potom banka emituje dlhopisy za 100 s urokom 2%. Istinu z dlhopisov pozicia za 4%. Hruby zisk dalsich 2 spolu 5.
Teda ma lepsie financne vysledky i ked ma horsie L/D ratio.
Otazka na Filipa Glasu, preco je +57% v zobrazene cervenou farbou, ked je zauzivane pouzivat cervenu farbu na zaporne cisla?
Pridal: Rokosak dňa 10.05.2014 o 19:36

ale však vtedy by L/D nebolo horšie, ale lepšie predsa.

Jednoducho povedané, vklady klientov by nemali byť používané vo veľkom rozsahu na nákupy cenných papierov a hotovo. Predsa toto všetko sú obchodné banky.

To je akože v pohode, ked má banka 10%-15% aktív v dlhopisoch jednej krajiny???

Banka by nemala veselo kupovať rôzne štátne dlhopisy (vo veľkých objemoch) za vklady klientov len zato, že ponúkajú lepší výnos ako keby ich mali požičať. Banka by vklady klientov mala požičiavať obyvateľom a podnikateľom a nie kupovať "grécke" dlhopisy.

A prečo sa to pýtate Filipa Glasu? Pridal: martin.gulka dňa 10.05.2014 o 23:09

vlastne nie ze lepsie, ale vysoke a nie nizke ako v pripade PB Pridal: martingulka dňa 11.05.2014 o 09:28

Nie Glasa, ale Gulka. Sorry!

Problem sucasneho bankovnictva je, ze tradicny model s poziciavanim z vkladov nefunguje, pretoze sa malo setri. Preto banky posuvaju pozicky investorom a snazia sa zvysit pocet poziciek tym, ze pozicky financuju z dlhopisov. Vzhladom na to, ze investori maju velky zaujem o baliky poziciek, vratane hypotek, ktore sa typicky vyplatia pred maturitou, rizika pre banky su minimalne.
Cim je vyssie L/D (nie D/L) tym riskantnejsie a zrejme "horsie". Pridal: Rokosak dňa 11.05.2014 o 18:58

L/D dost zavisi od krajiny -- kym na zapade je bezne okolo 110 - 115 %, tak u nas byva vacsinou pod stovkou po krize... Problem ani tak nie je v tom, ze ludia setria malo /v skutocnosti setria ovela viac nez pred krizou/, ale skor v tom, ze dopyt po uveroch - hlavne zo strany firiem - je pomerne nizky. Cize ludia nosia do bankl stale cash a nie je ho kam dat. Preto sa nakupuju sovereign bondy -- lebo staty su stale najvacsi dlznici aj napriek prebiehajucej fiskalnej konsolidacii.

A co sa tyka tej bondovej expozicie - podla mna je vcelku jedno, ci drzis 10, 15, alebo 30 percent bilancie v bondoch pokial drzis iba sovereign bondy krajiny kde podnikas -- pretoze default vlastnej krajiny neprezije ziadna banka... teda prezije, ale len ak ju niekto silno rekapitalizuje :) Pridal: Lobista dňa 11.05.2014 o 21:44
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



11 Komentáre Galéria (4)

Súvisiace články

Slovenské banky - ako sa im darilo v roku 2014?

monday
11.05.2015
Podnikanie | Martin Gulka

Koľko zarobili slovenské banky od krízy?

sunday
21.09.2014
Financie a poistenie | Martin Gulka

Slovenské banky - ratingy, kapitálová primeranosť a zlyhané úvery

sunday
16.06.2013
Financie a poistenie | Martin Gulka

Slovenské banky – zisky a finančné ukazovatele

thursday
30.05.2013
Financie a poistenie | Martin Gulka

Banky na Slovensku. Ktoré sú bezpečné ?

saturday
19.01.2013
Financie a poistenie | Martin Gulka

Najnovšie články

Vyhliadky spoločnosti AT&T z pohľadu investora

monday
11.12.2017
Akcie | Juraj Kišák

Bitcoin a bublina. Čo by ju mohlo zastaviť?

wednesday
06.12.2017
Investície | Ing. Marek Šimo

Akcie môžu rásť v roku 2018 až o 27%

friday
01.12.2017
Akcie | Juraj Kišák

Povinnosť zamestnávateľa priradiť stupne náročnosti pracovným miestam v spoločnosti a ich vplyv na výšku minimálnej mzdy

thursday
30.11.2017
Podnikanie | Ing. Silvia Dutková

Ako dopadol Black Friday a čo nás čaká ďalej

wednesday
29.11.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)