Investovanie do akcií - kvantitatívny prístup Ako-investovat.sk .


V staršom rozhovore pre Ako-investovat.sk som spomínal, že sa zaoberám kvantitatívnym obchodovaním. V tomto článku si ukážeme použitie takéhoto prístupu na obchodovanie akcií.
 
Najskôr sa vždy pozrieme na akademickú literatúru. Podľa literatúry by mali existovať kritériá (faktory), ktoré ak použijeme pre výber akcií, mali by sme poraziť pasívnu investíciu v akciovom indexe. Nájdeme mnoho úspešných investorov, ktorí sa ako kvantitatívni nemusia prezentovať, avšak ich spôsob investovania sa dá takto definovať. Najznámejší investor je v súčasnosti pravdepodobne Warren Buffett, ktorý sa snaží kupovať lacné a dobré podniky, ktoré drží “navždy”. Tento prístup, inými slovami aj “value” faktor, je aj v literatúre dobre popísaný, viď Asness, Tobias a Pedersen (2013) alebo Gray a Carlisle (2012).
 

Ako kritérium na výber lacných akcií použijeme pomer Price/Earnings, teda pomer ceny a zisku na akciu. Akcie s nízkym P/E pomerom sa dajú definovať ako lacné, naopak akcie s vysokým P/E pomerom su drahé. Priemer P/E celého akciového trhu sa mení v čase, teda akcia s P/E pomerom 15 mohla byť v roku 2008 považovaná za drahú, pričom v súčasnosti môže byť chápaná ako lacná. V našom prípade nebude dôležité absolútne číslo P/E, ale kde sa akcia v porovnaní s ostatnými akciami relatívne nachádza.

 

Na začiatku článku som spomenul, že Warren Buffett vyberá lacné a dobré podniky. Ako kritérium na výber dobrých podnikov si vyberieme Return on Assets = návratnosť aktív. Čím vyššie ROA, tým lepšie fungujúci podnik.

 

Musíme si aj definovať index, z ktorého budeme akcie vyberať. V tomto prípade sa zameriame na najviac sledovaný index, a to americký akciový index S&P 500. Z daného indexu vyberieme 50 najlacnejších akcií, podľa pomeru P/E a z nich následne 10, na základe ROA. Týmto spôsobom sme vybrali najlepšie akcie z tých najlacnejších v danom indexe.

 

Danú selekciu akcií budeme opakovať periodicky. Keďže fundamenty podnikov sa nemenia rýchlo, budeme takto akcie vyberať do nášho portfólia raz za rok. Ak sa o rok vyberie 10 úplne odlišných akcií, všetky súčasné predáme, a nahradíme ich novými.

 

Takto vybrané portfólio nebudeme pasívne držať po celý rok, ale budeme ho aktívne spravovať. V súčasnosti sa čoraz populárnejšou stáva alokácia na základe risk-parity princípu, viď Faber (2007). Inými slovami váhy stanovíme tak, aby každá akcia prispievala do portfólia rovnakým rizikom. Dané rebalancovanie budeme uskutočňovať raz mesačne.

 

To by nám ale tiež v roku 2008 nepomohlo, keďže korelácie medzi jednotlivými akciami sa zvyknú počas trhových kríz približovať k 1. Pomôcť by nám mohlo dynamické znižovanie expozície na akcie. Použijeme najjednoduchší indikátor: 10-mesačný kĺzavý priemer. Ak sa ktorákoľvek akcia ocitne pod svojím 10-mesačným priemerom cien, nebudeme ju držať v portfóliu. Trend je dobrým komplementom “value” faktora, viď Asness, Tobias a Pedersen (2013).

 

Ako by vyzerala investičná krivka takto spravovaného portfólia? Červenou je označený S&P 500 Index, zelenou zase výsledok stratégie:

 

Aké charakteristiky by mala? Vždy je dôležité porovnať dané výsledky s investovaním do indexu. Pre jednoduchosť porovnáme len kvalitatívne ukazovatele stratégie, ako sú Sharpe a Calmar. Pri indexe S&P 500 dosahujú hodnoty 0.39 a 0.11, výrazne nižšie ako 0.90 a 0.54 dosiahnuté simulovanou stratégiou:

 

Ako by vyzerala akciová expozícia? Fluktuovala by medzi 0% (nedržali sme žiadnu akciu, keďže všetky boli pod svojimi 10-mesačnými kĺzavými priemermi napr. v roku 2008) a 100%:

 

Nakoniec prikladám výkonnosť po mesiacoch:

 

Po takejto simulácii sa dá vytvoriť predstava o potenciále simulovaného portfólia a o jeho správaní počas kríz. Treba byť však opatrný a vyvarovať sa rizík simulácie, ako sú napr. survivorship bias a look-ahead bias. Teda, simulácia musí správne odrážať históriu. Napr. v roku 1991 Apple nebol súčasťou indexu, preto treba mať k dispozícii historické kompozície indexu. Treba zapezpečiť, aby simulácia nebrala do úvahy budúcnosť, teda v roku 1991 stratégia nemôže vidieť akékoľvek údaje z roku 1992 (look-ahead bias).

 

Pre jednoduchosť sme nebrali do úvahy transakčné náklady. Neboli sme dôslední ani v tom, aby sme zachovávali sektorovú neutralitu. Je nebezpečné vyberať akcie z indexu bez ohľadu na sektory, lebo môžeme skončiť s veľkou expozíciou na sektor, ktorý je dlhodobo najlacnejší. Preto je rozumné vo výbere použiť podmienku, aby boli akcie vyberané rovnomerne zo všetkých sektorov.

 

Aj napriek mnohým zjednodušeniam v tomto článku sme si ukázali, že použitím jednoduchých ale logických pravidiel sa dá vytvoriť stratégia výrazne porážajúca pasívnu investíciu do indexu, ktorá vyžaduje len mesačnú intervenciu. Využili sme pri tom len “value” factor. Faktorov na akciách existuje viac, napr. low volatility [Hsu a Li (2013)] a accruals [Sloan (1996)].

 

Faktory existujú aj na iných triedach aktív, a to dlhopisoch, komoditách, menách, prípadne opciách na tieto inštrumenty, viď Ackermann, Pohl a Schmedders (2012), Faber (2007) alebo Rennison a Pedersen (2012). Z hľadiska diverzifikácie by ani tieto triedy aktív nemali v portfóliu chýbať. Aj pri nich opäť platí, že rozumným aktívnym investovaním sa dajú dosiahnuť lepšie výsledky, ako ich pasívnym držaním.

 

Jozef Rudy, Harvest Alpha Capital

 

Použitá literatúra:

  • Ackermann, Fabian, Walt Pohl, and Karl H. Schmedders. "On the Risk and Return of the Carry Trade." Swiss Finance Institute Research Paper 12-36 (2012).
  • Asness, Clifford S., Tobias J. Moskowitz, and Lasse Heje Pedersen. "Value and momentum everywhere." The Journal of Finance 68.3 (2013): 929-985.
  • Faber, Mebane T. "A quantitative approach to tactical asset allocation." The Journal of Wealth Management, Spring (2007).
  • Gray, Wesley R. and Tobias E. Carlisle. "Quantitative Value: A Practitioner's Guide to Automating Intelligent Investment and Eliminating Behavioral Errors." (2012).
  • Hsu, Jason, and Feifei Li. "Low-Volatility Investing." The Journal of Index Investing 4.2 (2013): 67-72.
  • Rennison, Graham, and Pedersen, Niels “The Volatility Risk Premium” PIMCO (2012).
  • Sloan, Richard G. "Do stock prices fully reflect information in accruals and cash flows about future earnings?." Accounting review (1996): 289-315.

Pekny clanok. Otazka je ci by sa velmi podobny výsledok nedosiahol iba tym pohyblivym priemerom a kolko v skutocnosti prispeli ostatne faktory. Pridal: PB dňa 09.05.2014 o 11:30

to by bolo na dalsi clanok. Tu selekciu nejak robis musis, ked nechces drzat vsetkych 500 akcii a na nich aplikovat moving average. Ked moving average aplikujes len na sp500 future, tak tie vysledky su dost horsie. Pridal: jozef.r dňa 09.05.2014 o 12:40

V kazdom pripade, toto je zjednoduseny priklad. Racionalne je mat selekciu zalozenu na roznych faktoroch (napr. low vol) + mat to industry neutral. Potom su tie vysledky este lepsie. Pridal: jozef.r dňa 09.05.2014 o 13:17

"Najznámejší investor je v súčasnosti pravdepodobne Warren Buffet"
Je mi líto, ale naučit se, že se píše Buffett a ne Buffet, to je základ. Kdo toto nezná, nezná jistě i jiné věci o investování na burze. A článek každého autora by se měl číst jen ke slovu Buffet. Dál už to nemá význam číst. Nebot ten článek a vědomosti autora maji jistě i plno jiných nedostatků. Je mi líto. Pardon. Ale je to pravda svatá. Tedy učit se dál. A nejpve se naučit psát Buffett! Pridal: Frigo dňa 09.05.2014 o 19:36

Ak sa da, tak skus zbehnut backtest iba s 500 SnP akciami a MA. Uz len keby si mal SnP 500 ale EW tak by si outperformoval capital weighted SnP. Ak k tomu das MA tak dostanes podobny vysledok ako s fundamentalnym filtrom. Ale je to hypoteza. Ak sa da, tak otestuj pls. Pridal: PB dňa 09.05.2014 o 19:57

"Ako kritérium na výber lacných akcií použijeme pomer Price/Earnings, teda pomer ceny a príjmov na akciu. Priemer P/E celého akciového trhu sa mení v čase, teda akcia s P/E pomerom 15 mohla byť v roku 2008 považovaná za drahú, pričom v súčasnosti môže byť chápaná ako lacná."

A zde už máme další chyby. V P/E neni příjem ale čistý zisk na akcii. Že s P/E vyššim jak 15 se stává akcie drahá, to platí jak roku 2008 tak 2014. I kdyby firma zvyšovala zisk o 30% ročně. Však akcie může být levná s P/E 1000, pokud akcie má také P/B 0,5 a P/S 0,5 a P/C 5,0. Pridal: Frigo dňa 09.05.2014 o 19:59

Capitalization weighted, nie capital weighted....aby aj mna nejaky investoped neopravil, ze neovladam zaklady haha :-P Pridal: PB dňa 09.05.2014 o 20:00

Pouzitim M/A na vsetky akcie z sp500 a risk-parity weighted dostanes podobne cisla - sharpe 0.9 a calmar 0.5. Ale tam nemas taky potencial to vylepsovat pridavanim dalsich faktorov.

To ze drzis portfolio len 10 akcii v tomto backteste ti dava moznost vyberat na zaklade aj dalsich faktorov a ten celkovy vysledny ma potencial byt vyrazne lepsi. To je skor "sila" toho pristupu.

Netvrdim ze tieto cisla su uzasne, nie su, to bol len proof of concept, ze velmi jednoduchym pristupom, a nie narocnym pre investora (nemusiet tradovat vsetkych 500 akcii), porazis index.

Zaklady budem musiet dostudovat:) Pridal: jozef.r dňa 09.05.2014 o 20:20

No to je moj point. Ci vlastne tie faktory pridaju value, alebo nie. Zaklady dostuduj, predam ti kurz za 300 eur, kde ti vsetko vysvetlim. Dostanes aj certifikat :D lol Pridal: PB dňa 09.05.2014 o 20:36

no pridaju. lebo bez momenta ti vyber tych 10 akcii dava sharpe 0.7, s momentum tych 0.9.

A je super ked drzis len 10 akcii a nemusis 500. Ti to dava vacsi manevrovaci priestor. Pridal: jozef.r dňa 09.05.2014 o 20:41

Ok, ale bez MA by to bola katastrofa nie? Takze zaklad je MA a dalsie faktory pridaju iba narginalne, ale pridaju. Osobne by som sa citil robustnejsie s 500 nez 10 akciami, ale je to o operativnej zlozke biznisu potom. Kazdopadne, je v tom alfa. Voren bafett by mal radost ;) Pridal: PB dňa 09.05.2014 o 21:31

preco katastrofa. ved sharpe 0.7 - cisto value bez momenta nie je az take zle.

Ani ja sa necitim dobre s 10 akciami, ale ked pridas 3-4 faktory, tak mas 40 akcii a to je o niecom inom.

A tiez, nemusis pridavat 10 na faktor ale napr. 30. To je o trade-off operativa/ako komfortne sa citis. Pridal: jozef.r dňa 09.05.2014 o 21:42

Ale sharpe 0.7 nie je iba z value, ale value + ma nie? Pridal: PB dňa 09.05.2014 o 22:53

Ale sharpe 0.7 nie je iba z value, ale value + ma nie? Pridal: PB dňa 09.05.2014 o 22:53

praveze 0.7 je cisto value pri tom backteste, a na 0.9 sa dostane ked pridas aj tie MAs. To value pridava hodnotu urcite. Pridal: jozef.r dňa 09.05.2014 o 22:59

Ok, tak to je vela a dobre. Cakal by som horsie bez ma. Dik Pridal: PB dňa 09.05.2014 o 23:06

kazdopadne, dik aj za proofreading. Pridal: jozef.r dňa 10.05.2014 o 00:03
Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



17 Komentáre Galéria (4)

Súvisiace články

Investovanie a výber akcií na základe faktorov

friday
27.06.2014
Akcie | Filip Glasa

Cliff Asness - stratégie jedného z najväčších hedge fund manažérov

sunday
04.05.2014
Hedge fondy | Jakub Straka

Akciové indexy sú na maximách, treba byť pri investovaní do akcií opatrní?

tuesday
25.03.2014
Akcie | Filip Glasa

Jozef Rudy, Quant Trader - rozhovor o kvantitatívnom obchodovaní

thursday
17.10.2013
Hedge fondy | Filip Glasa

Najnovšie články

Vyhliadky spoločnosti AT&T z pohľadu investora

monday
11.12.2017
Akcie | Juraj Kišák

Bitcoin a bublina. Čo by ju mohlo zastaviť?

wednesday
06.12.2017
Investície | Ing. Marek Šimo

Akcie môžu rásť v roku 2018 až o 27%

friday
01.12.2017
Akcie | Juraj Kišák

Povinnosť zamestnávateľa priradiť stupne náročnosti pracovným miestam v spoločnosti a ich vplyv na výšku minimálnej mzdy

thursday
30.11.2017
Podnikanie | Ing. Silvia Dutková

Ako dopadol Black Friday a čo nás čaká ďalej

wednesday
29.11.2017
Trhy a makro | Ing. Marek Šimo




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)