Investovanie a výber akcií na základe faktorov Ako-investovat.sk .


Na konferencii Kapitálový trh 2014 vystúpil Jozef Rudy so svojou prednáškou. Katarína Kramárová sa zúčastnila konferencie a urobila nám záznam z tejto prednášky:

 

Jozef Rudy, ktorý sa venuje investíciám a systematickému spôsobu investovania v Hedge fonde Harvest Alpha Capital rozoberal na konferencii Kapitálový trh 2014 selekciu akcií na základe faktorov.

 

Na úvod vyslovil svoj názor, ktorý sa niesol celou konferenciou, a to že má zmysel dlhodobo investovať do akcií, s ktorým sa stotožňujem aj ja. Prednáška mala poukázať na to, či vieme dlhodobo vyberať akcie z indexov tak aby sme ich systematicky a dlhodobo „porážali“.

 

Cieľ výberu akcií na základe faktorov je vybrať také akcie, ktoré budú mať v budúcnosti lepšiu výkonnosť ako priemerná akcia v S&P 500. Najprv sa všetkých 500 akcií sa zoradí na základe faktoru napr. P/E pomeru.  Potom počkáme napr. rok, a vyhodnotíme výsledky, či vybrané akcie reálne porazili priemernú akciu z univerza. Vyberieme teda akcie teraz (rok 2014), počkáme do roku 2015 a vyhodnotíme si, či sme vybrali dobré akcie.

 
 Avšak jedno opakovanie tohto procesu má slabú vypovedaciu hodnotu, preto musíme tento proces zopakovať viackrát a teda po 20-tich opakovaniach (po 20-tich rokoch) budeme mať lepšiu predstavu, či faktor, na základe ktorého vyberáme akcie, nám pomáha vyberať akcie s dobrou budúcou výkonnosťou alebo nie. Toto je jedna alternatíva na vyhodnotenie výberu akcie, avšak nie veľmi praktická.
 
Preto riešením ako nečakať 20 rokov na výsledky je backtest, t.j. spätné testovanie. Prenesieme sa 20 rokov do histórie (v prípade prednášky pána Rudyho sa šlo do roku 1990). Zoradíme všetkých 500 akcií, ktoré vtedy reprezentovali index S&P 500 a vyberieme 10 „najlepších“. Ďalej sa porovná ich výkonnosť s benchmarkom v r. 1991, a proces sa zopakuje. Takže v roku 1991 sa vyberie 10 „najlepších“ akcií a vyhodnotí sa ich výkonnosť v roku 1992. Týmto spôsobom sa dostaneme až do prítomnosti a máme praktickú metódu ako otestovať akúkoľvek selekciu akcií.
 
1. Value faktor
 
Prvým faktorom o ktorom Jozef Rudy rozprával bol asi najznámejší  faktor „Value“.  Predstavuje proces v ktorom sa zoradí všetkých 500 akcií od najlacnejšej po najdrahšiu na základe P/E a následne sa z 50 najlacnejších vyberie 10 „najlepších“ (použitím ROA). Teda vyberajú sa dobré akcie z lacných. Je to obľúbený spôsob investovania Warrena Buffetta a silu tohto faktoru potvrdzujú viaceré akademické štúdie.
 
Nasledujúca krivka vznikla na základe procesu selekcie od roku 1990, kde v každom roku sa vyberie 10 akcií na základe Value a nasledujúci rok sa držia. Celý proces sa každým rokom opakuje, až do súčasnosti. Krivka odzrkadľuje výkonnosť portfólia, ktoré by sa takýmto spôsobom získalo. Faktor je znázornený modrou čiarou, v porovnaní s vývojom indexu z ktorého sa akcie vyberali, čiže v tomto prípade S&P 500 indexu znázorneného zelenou čiarou.
 

 

Ako je možné vidieť, hrubá výkonnosť faktoru je výrazne vyššia ako výkonnosť indexu S&P 500. Keď sa pozrieme na konkrétne čísla tak priemerný ročný výnos bol takmer dvojnásobný oproti výnosu indexu.  

 

Samozrejme pri rozhodovaní je najdôležitejší pomer výnosu a rizika, ktoré sa dá definovať rôzne, napr. ako volatilita. Čiže pomerové ukazovatele ako Sharpe a Calmar najlepšie popisujú kvalitu portfólia, pretože vyjadrujú pomer výnosu a rizika.
 
Dá sa teda povedať, že riziko portfólia merané napríklad volatilitou alebo maximálnym poklesom, resp. drawdownom je podobné indexu, pričom ročný výnos je zhruba dvojnásobný.
 
2. Nízka volatilita
 
Druhým prezentovaným faktorom bola nízka volatilita. Jozef Rudy nazval tento faktor kontroverzný pretože v investíciách by malo platiť, že čim vyššie riziko tým vyšší výnos, resp. investor by mal byť odmeňovaný za riziko, avšak empirické štúdie hovoria o opaku.
 
Niektoré štúdie tvrdia, že tým že sa vyberajú akcie s nižšou volatilitou, výnosnosť nie len že neklesá ale dokonca v niektorých prípadoch aj stúpa. Napriek kontroverznosti tohto tvrdenia vo financiách vzniklo za posledné roky mnoho ETF fondov , ktoré sú založené presne na tomto faktore. Čiže systematicky držia akcie, ktoré majú najnižšiu historickú volatilitu za určité obdobie.
 
3. Nízky rast aktív
 
Tretím faktorom bol nízky rast aktív, ktorý vyberá akcie s najnižším rastom aktív. Zdôvodnením faktora môže byť fakt, že investori žiadajú kompenzáciu za to, že investujú do akcií stagnujúcich podnikov, ktorých celkové aktíva nerastú, a práve preto sú pri takýchto podnikoch výnosy vyššie. Ďalšou úvahou bolo aj to, že trh systematicky dlhodobo nesprávne oceňuje rastúce podniky voči tým ktoré nerastú, s čím musím súhlasiť aj ja.
 
4. Shareholder yield
 
Štvrtým  faktorom bol „Shareholder yield“, ktorý sa v čase mení. Originálny faktor, ktorý fungoval pred „Shareholder yield“ bol „dividend yield“, ktorý vyjadroval veľkosť dividendy v pomere s cenou akcie. Lenže tento faktor prestal časom fungovať, pretože počet podnikov platiacich dividendy výrazne klesol. 
 
V 70-tych rokoch platilo dividendy 60% firiem, pričom v súčasnosti je to okolo 30% a veľkosť dividendy v pomere k cene akcie je nízka, čiže tento faktor stratil vypovedaciu hodnotu budúceho vývoja akcie, pričom sa pretransformoval do iného faktora, ktorý akademici nazývajú „Shareholder yield“. Logika predchádzajúceho faktora sa však zachovala.
 
Tento faktor vypovedá o tom, že ak má spoločnosť voľné prostriedky, môže ich investovať do projektov alebo postupne ich vracať akcionárom cez dividendy a spätné odkupovanie akcií .Ukazuje sa, že spoločnosti, ktoré vracajú viac prostriedkov akcionárom majú v budúcnosti lepšiu výkonnosť. Dokonca existuje aj aktívne ETF, ktoré drží spoločnosti s najväčšou hodnotou „shareholder yieldu“.
 
5. Short interest
 
Piatym a pre mňa najzaujímavejším faktorom bol „Short interest“, resp. počet akcií, ktorými investori stavia na budúci pokles akcií. Čím je počet akcií ktorými investori stavia na pokles väčší v pomere k celkovému množstvu akcií daného podniku, tým má táto akcia horšiu budúcu výkonnosť a naopak, čím menej tým má lepšiu budúcu výkonnosť. Dôvodom je, že staviť na pokles akcie je náročnejšie ako na rast. Preto trh veľmi pozorne sleduje stávky na pokles jednotlivých akcií. Investori, ktorí stavia na pokles sú chápaní ako viac informovaní a skúsení investori. 
Akcie, na ktorých pokles stavilo najmenej investorov sa zvyčajne ukážu ako fundamentálne zdravé a investori v účtovníctve týchto firiem nedokázali nájsť negatívne prekvapenia. Čiže tento faktor vypovedá o tom, že má zmysel dlhodobo vyberať tie akcie, kde najmenej investorov staví na pokles akcií.
 
6. Insider trading
 
Posledným šiestym faktorom bol faktor „množstvo akcií držaných insidermi“. Insider-trading je kontroverzná téma, keďže insideri majú zakázané obchodovať s akciami na základe informácií, ktoré nie sú verejné. V podstate to predstavuje ich neoprávnenú výhodu oproti iným traderom. Napriek zákazu zneužívať informácie o spoločnosti vo svoj prospech, má zmysel pozerať sa na to, čo robia insideri konkrétnej spoločnosti, t.j.  manažment a veľkí akcionári, u ktorých je percento držaných akcií väčšie ako 10%. Tieto akcie majú lepšiu budúcu výkonnosť ako akcie, ktoré insideri nemajú záujem držať. Z dlhodobého hľadiska sú insideri lepšie informovaní o stave spoločnosti ako priemerný investor a ich viera v podnik, vyjadrená držbou akcií, poväčšine znamená aj dobrú výkonnosť takýchto akcií v budúcnosti.
 
Toto bol prehľad odprednášaných faktorov pánom Rudym, ktoré majú vypovedaciu hodnotu o budúcom vývoji akcií. Ďalej pokračovala prednáška spojením týchto faktorov. Takže na základe každého faktora bolo vybraných 10 akcií, ktoré sa spojili do jedného portfólia,  znázorneného simulovanou investičnou krivkou v porovnaní s indexom.
 

 

Záverom prednášky bolo zhodnotenie spojeného portfólia, a to že ako je možné vidieť aj na krivke, nenastalo výrazné zlepšenie oproti používaniu samotného faktora Value, keďže faktory sú do značnej miery korelované. 

Jozef Rudy sa ale vyjadril, že v každom prípade má zmysel diverzifikovať na základe faktorov aj keď hodnota  Sharpe odrážajúca pomer výnosu a volatility hodnotou 0,8 je len mierne lepšia. Dôvodom je väčšia dlhodobá robustnosť takéhoto portfólia v prípade, že niektorý z faktorov stratí postupne vypovedaciu hodnotu, ako sa stalo s dividendovým výnosom.
 
Prednáška bola v zásade ilustráciou systematického prístupu na výber akcií a takýto prístup sa dá aplikovať aj na iné triedy aktív ako dlhopisy alebo komodity, kde zase existujú iné faktory ktorými sa dajú identifikovať tie aktíva ktoré budú mať horšiu, resp. lepšiu budúcu výkonnosť.
 
Obsah prednášky bol podľa môjho názoru zaujímavý a za najefektívnejší považujem faktor Value, ale prikláňam sa tiež k názoru pána Rudyho, a to že je potrebné aj diverzifikovanie na základe iných faktorov.
 
Ing. Katarína Kramárová 
 
Celú prednášku aj s odkazmi na akademicke zdroje si môžete stiahnuť tu:

 

Meno:
E-mail
(nebude zverejnený):
Komentár:
Antispam:
Počet dní v roku:



Okomentuj článok Galéria (4)

Súvisiace články

Investovanie do akcií - kvantitatívny prístup

friday
09.05.2014
Akcie | Jozef Rudy

Jozef Rudy, Quant Trader - rozhovor o kvantitatívnom obchodovaní

thursday
17.10.2013
Hedge fondy | Filip Glasa

Najnovšie články

Akcie s vyššími výnosmi

monday
20.11.2017
Akcie | Juraj Kišák

Ako zdaňuje obchodovanie na burze fyzická osoba a firma?

thursday
09.11.2017
Trading a brokeri | Redakčný článok

Fin.TechSummit s účasťou odborníkov i investorov

Bezplatná prax

monday
06.11.2017
Vzdelanie | Ing. Silvia Dutková

Japonské akcie stúpli na 20 ročné maximum

monday
30.10.2017
Akcie | Juraj Kišák




Prihláste sa na odber
noviniek od ako-investovat.sk

E-mail:

Nájdi si finančného poradcu

Chcem investovať
Chcem sa poistiť
Katalóg poradcov a finančníkov


Ďalšie články tejto kategórie

Finančná kalkulačka

Vklad: €/mes.
Úrok: % p.a./rok
Obdobie: rok(ov)