Áno. Ale to v akej chudobe teraz žiješ je dôsledok toho, že tu bol 40 rokov komunizmus.jogobela napísal:Koho zaujima solidne porovnanie financnej situacie ludi teraz a za komunizmu, nech si pozrie toto:
http://www.scribd.com/doc/22407030/studia-pabk" onclick="window.open(this.href);return false;
Treba porovnávať životnú úroveň na Slovensku so životnou úrovňou a kúpyschopnosťou v krajinách, kde 40 rokov fungoval kapitalizmus.
Ukážte mi jedinú krajinu na svete, kde komunizmus priniesol blahobyt. Prečo dnes ľudia húfne neemigrujú do Číny, Vietnamu, Severnej Kórei, Venezuely, či na Kubu ?
Prečo robotníci v Číne dnes drú šesť dní v týždni 12 hodín denne za ekvivalent 100 USD?
A prečo vo Vietname, na Kube a Severnej Kórei ľudia umierajú od hladu?
Ja osobne nevidím rozdiel medzi komunizmom a fašizmom. Obidve ideológie vznikli na rovnakom základe, v rovnakých podmienkách a obidve mali za následok vyvražďovanie, potláčanie slobôd a chudobu.
Komunizmus priniesol zbedačenie ľudí pre svoju ekonomickú neschopnosť a masovú likvidáciu ľudí s iným názorom. Počet obetí vo svete sa odhaduje na 150 miliónov.
Tí, čo dnes propagujú komunizmus, alebo nostalgicky spomínajú na neho žijú v jednom veľkom omyle. Je to možno preto, že zažili komunizmus s čiastočne ,,ľudskou tvárou,,...kedy sa už nevraždilo fyzicky, len psychicky.
Je to možno aj preto, že ideológia komunizmu je založená na humánnych ideách ako rovnosť, spravodlivá spoločnosť a pod.
Je to však len maska, bohužiaľ.
Možno aj preto sa dnes jednoznačne odsudzuje len fašizmus, ktorý bol založený na rasizme.
Na webe som našiel celkom zaujímavý článok o komunizme. Neviem kto to písal, ale to nie je podstané. Dôležitý je obsah, s ktorým sa stotožňujem a preto ho tu kopírujem:
---------------------------------------------------------------
Prvá totalitná komunistická diktatúra vznikla 7. novembra 1917 v Rusku, kedy komunisti zahájili ozbrojený štátny prevrat a uzurpovali si moc nad bývalým cárskym Ruskom. Víťazstvo boľševikov v Rusku inšpirovalo komunistov po celom svete a červený mor zaplavil mnoho národov. Teror komunizmu poznalo mnoho krajín ako napr. Česko-Slovensko, východná časť rozdeleného Nemecka, Poľsko, Maďarsko (prvýkrát v roku 1919 počas krátkej, ale o to brutálnejšej vlády proletárov a neskôr po 2. svetovej vojne), Rusko a k nemu násilne pridružené štáty, ale aj národy v Afrike, v Južnej Amerike, či Ázii. Komunistické vlády však aj v dnešných dňoch ovládajú mnohé národy ako Čína, Kuba, Vietnam, Severná Kórea a podobne.
Dnes sa nebudem zaoberať prevratmi, ktoré nemali dlhé trvanie, ale štátmi, v ktorých idea komunizmu pretrvala dlhé obdobie. Ideálnym príkladom je Sovietsky zväz. Boľševici začali s masovým zatýkaním a vraždením ihneď po prevzatí moci. Začalo sa s vypaľovaním kostolov pravoslávnej cirkvi, vraždením duchovných (idea komunizmu je postavená na ateizme), inteligencie (učitelia, právnici, doktori, ktorí nevstúpili do komunistickej strany a podľa nich predstavovali hrozbu režimu, pretože so svojím postavením mali veľký vplyv), majetní ľudia, či drobní roľníci, ktorí odmietli odovzdať celý svoj majetok štátu pri tzv. kolektivizácii, ďalej samozrejme ľudia s iným politickým presvedčením ako bolo oficiálne, no a často stačilo mať v rodine jedného „triedneho nepriateľa“ a razom bola stíhaná celá rodina. Kto nebol popravený, bol poslaný do niektorého koncentračného tábora, ktorých bolo na území Sovietskeho zväzu nespočetne (pre lepšiu predstavu odporúčam prečítať knihy od Alexandra Solženicyna, ako Súostrovie gulag, Jeden deň Ivana Denisoviča a iné). Tábory, tzv. gulagy, boli stavané zväčša na Sibíri, kde teplota často klesala pod -50 stupňov Celzia a väzni boli nasadení v nútených prácach ako napr. ťažba dreva, v kameňolomoch a neskôr v nechválne známych uránových baniach, kde tisícky väzňov našlo svoju smrť. V Sovietskom zväze si však neboli istí svojím životom ani sami komunistickí funkcionári. Pri sebemenšom podozrení zo „zrady“ boli ihneď popravení. Na toto doplatil celý Stalinov generálny štáb, či Lev Trockij, Kamenev, Zinovjev a mnohí ďalší vysokí predstavitelia, na ktorých padlo Stalinove podozrenie.
Z hospodárskeho hľadiska sa snažili komunisti v ZSSR o totálnu sebestačnosť, preto preorientovali výrobu hlavne na poľnohospodárstvo a strojársky priemysel, čo malo po rozpade ZSSR za následok totálny úpadok všetkých ekonomík štátov zväzu. Komunisti nebrali ohľad na ľudí, dokonca ani svoju robotnícku triedu, o ktorej hlásali, že je pilier spoločnosti. Dobrým príkladom je hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933, kedy sovietska vláda rozhodla o zabavení väčšiny ukrajinského obilia. Vedenie vlády dobre vedelo, aké bude mať toto rozhodnutie následky, no nepomohli ani protesty ukrajinských komunistov, a tak zahynulo viac ako 10 miliónov (!) nevinných ľudí hladom. Aj Litovci majú trpké spomienky na rok 1941, kedy bolo násilne odsunutých 100 000 litovských občanov na Sibír, kde skoro všetci nechali svoj život. V Nemecku roku 1944, v obci Nemesdorf, po znovudobytí nemeckou armádou našli svoje ženy a deti znásilnené a pribité na dverách domov a stodol. Ďaľším smutným príkladom komunistického teroru bol masaker v Katynskom lese v roku 1940, kedy bolo na priamy rozkaz Stalina zmasakrovaných vyše 15 000 poľských zajatcov. Podobných tragédii v réžii ZSSR však bolo oveľa viac, odhaduje sa, že v Sovietskom zväze zahynulo neskutočných 40 miliónov nevinných ľudí popravami, na choroby a vyčerpanie v gulagoch, vo vojnách, či hladomorom.
Genocídam sa nevyhli ani ďaľšie štáty ako napr. Čína, kde komunisti na čele s Mao Ce-Tungom s zavraždili milióny ľudí (odhady hovoria o 60 – 80 miliónoch). Mao Ce-Tung a jeho strana má takisto na svedomí hladomor v roku 1963, kde zahynulo 30 miliónov ľudí! Nezaostáva ani Vietnam, s horlivým Ho-Či Minom, či povstanie Červených Khmérov v Kambodži. Takisto na Kube rodina Castrovcov (v spolupráci s dnes tak slávnym Che Guevarom) rozpútali teror, ktorého následky sú trpko cítiť dodnes.
Aj u nás na Slovensku si najstaršia generácia dobre pamätá vládu komunistov. Na to, ako sa mohli za nevinný vtip o vládnúcej strane ocitnúť vo väzení, na stovky trestov smrti, či v lepšom prípade preradenie na podradné zamestnanie (človek s titulom končil ako kurič v kotolni a podobne). Ako príklad uvediem vykonštruovaný proces s členmi česko-slovenského národného hokejového tímu, ktorého členovia dostali až 15 ročné nepodmienečné tresty len preto, aby nevyhrali v majstrovstvách sveta nad tímom ZSSR. Tisíce uväznených, desaťtisíce emigrantov, aj to je smutná bilancia zločinov komunizmu u nás. Z hospodárskeho hľadiska 5-ročné plánovanie, uzavretie sa ne-komunistickému svetu spôsobil nedostatok potravín, oblečenia, spotrebnej elektroniky, nábytku, atď. Je pravda, že na vládu komunistov u nás sa netreba pozerať čierno-bielo. 50. a 60. roky boli určite iné ako 80. roky, kedy sa uvoľňovala atmosféra. Generácia dnešných štyridsiatnikov si pamätá len na posledné roky umierajúcej komunistickej diktatúry, kedy sa postupne uvoľňovala „atmosféra“, v dobe, kedy v ZSSR začali prevratné zmeny. Preto si treba jednotlivé obdobie brať do súvislostí.
Reakcie na obdobie totality u nás sú rôzne. Často počúvam o tých pár „výhodách“, ktoré nám tí dobrosrdeční komunisti umožnili. Jedna z „výhod“ bola výstavba bytových domov – tzv. králikární. Áno, skutočne, ale treba dodať, že poradovník na byty bol vždy pridlhý, a pokiaľ ste neboli členom strany, nedajbože ste mali za sebou nejaký „protištátny delikt“, bytu ste sa nedočkali. Nasledujú spomienky na nízke ceny. Ceny boli v skutočnosti nízke, no platy neboli o nič vyššie. Navyše väčšina ekonómov sa zhoduje na tom, že keby komunistická totalita nepadla na prelome 80. a 90. rokov, postupom času by prišiel obrovský krach – úplný kolaps hospodárstiev krajín východného bloku. Zákonom daná práca sa takisto dobre počúva, ale adekvátnu pozíciu ste dostali len vtedy, pokiaľ ste mali dobrý kádrový posudok. Aj naši milí Rómovia to vedeli šikovne obísť, a tak u nás bolo veľké množstvo invalidov zdravých ako repa. Ďalej sa pekne počúva idea rovnostárstva, čiže všetci sú si rovní, bez ohľadu na skutočné vzdelanie a zásluhy. Určite mi dáte za pravdu ak budem tvrdiť, že génový inžinier a smetiar nemôžu byť na rovnakej úrovni, či už po mzdovej stránke, alebo postavením. Ďakujem, takéto „výhody“ si neprosím.
Komunizmus predstavoval a predstavuje hrozbu pre svet aj dnes. Totalitné praktiky ostali aj v post-komunistických krajinách, Slovensko nevynímajúc. Komunistické strany neboli postavené mimo zákon, naopak, v mnohých pseudo-demokratických štátoch sa tešia veľkej podpore.
,,Amatérski investori investujúci pasívne do indexového fondu budú mať v dlhodobom horizonte lepšie výnosy ako profesionálni manažéri fondov,, Buffett 
Vzdelávanie a užitočné info zadarmo: 
