@paly
Nie preto.
To, že naše podielové fondy nie sú obchodované na domácom či zahraničnom trhu je čisto a len vec 1 ročného testu. Pri podielových fondoch sa drž tohto: "portfólio bolo zriadené na určité obdobie najmenej 15 rokov" - teda má označenie ten produkt/kontrakt DIS. Toto jediné je problém pri podielových fondoch, podľa mňa, môžu ale nerobia ho práve preto. Podpísal by si to?
Začiatkom roka 2016 som o tejto téme písal článok...
https://sporenieainvestovanie.sk/clanok ... sku-cast-i
Komu sa nechce registrovať, dávam copy paste:
"V apríli 2014 prijala Vláda SR tzv. „Koncepciu rozvoja kapitálového trhu“. V rámci tohto strategického dokumentu sa vzhľadom na demografický vývoj a stav verejných financií považovala za dôležitú podpora súkromného sporenia na dôchodok. Popri súčasnom povinnom dôchodkovom systéme (1. a 2. pilier) existuje dobrovoľný 3. pilier, v ktorom sa kombinujú príspevky súkromných osôb a ich zamestnávateľov (doplnkové dôchodkové fondy). V SR však doteraz neexistovala žiadna právna úprava pre čisto súkromné osobné sporenie na dôchodok.
V rámci naplnenia aspoň časti tohto strategického dokumentu bol verejnosti predstavený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V máji 2015 Vláda SR prijala finálny návrh a jeho výsledkom sú dve nové daňové úľavy.
Zavedenie oboch úľav pre fyzické osoby sa odôvodňuje potrebou zvýšenia daňovej motivácie obyvateľstva investovať na kapitálovom trhu z dôvodu podpory jeho rozvoja a zvýšenia financovania slovenskej reálnej ekonomiky z dlhodobých úspor obyvateľstva.
Nakoľko navrhovaná novela zákona o dani z príjmov bola schválená v septembri 2015 a vstúpila do účinnosti už 1.1.2016, je cieľom tohto seriálu článkov hlbšie analyzovanie a pochopenie súvislostí, ktoré z nej potenciálne vyplývajú pre nás – obchodníkov, investorov a sporiteľov na finančných trhoch.
PRAVIDLÁ PRE OSLOBODENIE DANE Z PRÍJMOV
Novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zavádza dve novinky (dve nové daňové úľavy):
tzv. časový test príjmov z cenných papierov prijatých na obchodovanie v trvaní jedného roka, t.j. príjmy dosiahnuté z prevodu týchto cenných papierov sú oslobodené od dane z príjmu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok.
tzv. dlhodobé investičné sporenie (DIS), čo znamená, že pokiaľ daňovník dosiahne príjmy z predaja cenných papierov, resp. iných finančných nástrojov držaných v riadenom portfóliu počas 15 rokov, tieto príjmy budú oslobodené od dane z príjmu.
Podľa § 7 ods. 11: „Dlhodobým investičným sporením je investovanie finančných prostriedkov do portfólia vykonávané prostredníctvom finančných inštitúcií oprávnených podľa tohto zákona a osobitného predpisu (18a) na poskytovanie investičných služieb riadenia portfólia a vykonávanie pokynov klienta na jeho účet“, a ak sú splnené všetky nižšie uvedené podmienky:
„cenné papiere a iné finančné nástroje, ktoré sú súčasťou portfólia, sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu; za porušenie tejto podmienky sa nepovažuje: ak sa s cenným papierom alebo s finančným nástrojom prestalo obchodovať na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu po jeho nadobudnutí do portfólia, a ak cenný papier alebo finančný nástroj nie je prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu, ale jeho emisné podmienky obsahujú záväzok, že bude podaná žiadosť o prijatie cenného papiera alebo finančného nástroja na obchodovanie na regulovanom trhu a zo všetkých okolností je zrejmé, že sa toto prijatie uskutoční do jedného roka od dátumu vydania emisie“ – teda cenné papiere a iné finančné nástroje, ktoré sú súčasťou portfólia, musia byť prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu.
„portfólio bolo zriadené na určité obdobie najmenej 15 rokov a v období 15 rokov od vytvorenia portfólia z neho nebolo klientovi vyplatené plnenie; vyplatenie plnenia z dôvodu presunu portfólia k inej finančnej inštitúcií sa nepovažuje za vyplatenie plnenia, ak sa takýto presun uskutoční do troch mesiacov od zrušenia portfólia u pôvodnej finančnej inštitúcie“ - teda počas 15 rokov nesmie byť z portfólia daňovníkovi vyplatené plnenie,
„maximálna výška finančných prostriedkov, ktorú možno investovať za jeden kalendárny rok je najviac v sume 3 000 eur, pričom do tejto sumy sa nezapočítavajú reinvestície v rámci portfólia“ – teda do tohto portfólia môže daňovník investovať maximálne 3 000 eur za jeden kalendárny rok.
Pri daňovom zvýhodnení pre dlhodobé investičné sporenie sa v rámci Koncepcie rozvoja kapitálového trhu vychádzalo z už existujúcich modelov uplatnených v zahraničí. Podobne fungujú vo Veľkej Británii tzv. ISA účty alebo v Spojených štátoch amerických tzv. IRA účty. Americké IRA účty sú osobnými dôchodkovými finančnými produktmi a výber z nich je možné realizovať až pri dosiahnutí minimálnej vekovej hranice sporiteľa. Na druhej strane ISA účty vo Veľkej Británii sú finančnými produktmi, ktoré podporujú dlhodobé investičné sporenie, ktoré nemusí byť použité nevyhnutne na účely sporenia na dôchodok. Z vyššie uvedených podmienok dlhodobého investičného sporenia je zrejmé, že Vláda SR sa nakoniec rozhodla skôr pre britský model a dlhodobé investičné sporenie nie je nastavené ako osobný dôchodkový produkt, čo sa stalo terčom kritiky zo strany viacerých účastníkov trhu. Stanovený 15-ročný horizont pripomienkovali najmä s tým, že je to obdobie príliš dlhé na podporu kapitálového trhu a zároveň prikrátke na produkt zameraný na osobné dôchodkové sporenie. Nezáujem sa dá jednoducho vysvetliť povahou slovenskej klientely, ktorá nie je ochotná sa viazať do dlhodobých produktov ako je DIS, kde je podmienka, že až 15 rokov nesmie byť z portfólia daňovníkovi vyplatené plnenie. Bežný slovenský klient má v praxi žiaľ problém aj s oveľa nižšou „viazanosťou“ vo finančnom produkte (napr. už len 5 rokov).
VYPRACOVANIE OTÁZOK A VYJADRENIE MINISTERSTVA
Aj napriek zrozumiteľnému obsahu novely zákona sme pre dôsledné vypracovanie tejto témy v určitých špecifických či sporných otázkach požiadali o vyjadrenie priamo Ministerstvo financií SR. Téma sa totiž dotýka nielen samotného výkladu uvedenej novely, ale aj vzťahujúceho sa Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (DIS má byť totiž vykonávané prostredníctvom finančných inštitúcií oprávnených na výkon takéhoto druhu činnosti).
Otázky sme spracovali tak, aby reflektovali všetky potenciálne alternatívy využitia novej legislatívnej úpravy. Naše otázky a odpovede Ministerstva financií SR uvádzame priamo z emailovej komunikácie a bez akýchkoľvek úprav. Zvýraznili sme iba tie časti odpovedí, ktoré považujeme za najdôležitejšie.
a) Zákon o CP a IS predpokladá, že oprávnenou osobou na poskytovanie služieb riadenia portfólia je obchodník s cennými papiermi, ktorý má licenciu NBS. Môžeme oprávnene predpokladať, že oprávnenou osobou na poskytovanie investičnej služby riadenia portfólia je aj zahraničný obchodník s cennými papiermi, ktorý nepodlieha dohľadu NBS, avšak podlieha dohľadu orgánu dohľadu v inom členskom štáte? Sledujem tým možnosť využívať aj zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, ktorí fungujú v súlade s pravidlami smernice MiFID.
V zmysle zákona o cenných papieroch sú na poskytovanie investičných služieb v SR oprávnené nasledovné osoby: tuzemský obchodník s cennými papiermi a zahraničný obchodník s cennými papiermi. Zahraničný OCP so sídlom v členskom štáte EU (plus EHP) môže v SR pôsobiť na základe práva poskytovať služby na základe notifikácie (jednotný európsky pas), a to vo forme založenia pobočky v SR alebo aj bez pobočky podľa pravidiel smernice MiFID. Zahraničný OCP z tretích krajín mimo EU a EHP môžu v SR pôsobiť na základe povolenia NBS na zriadenie pobočky. Uvedené platí aj pre banky a zahraničné banky, pokiaľ majú v bankovom povolení uvedené aj poskytovanie investičných služieb. Na poskytovanie investičných služieb v SR sú v obmedzenom rozsahu (riadenie portfólia pre klienta a investičné poradenstvo a úschova a správa podielových listov) oprávnené aj tuzemské správcovské spoločnosti a zahraničné správcovské spoločnosti so sídlom v EU a EHP. Zahraničné správcovské spoločnosti so sídlom v tretích štátoch nie sú oprávnené v SR poskytovať investičné služby. Z uvedeného teda vyplýva aj okruh poskytovateľov investičných služieb a rozsah a akom môžu poskytovať investičné služby spadajúce pod dlhodobé investičné sporenie (riadenie portfólia a vykonávanie pokynov pre klienta).
b) Zákon o CP a IS v §7 ods. 11 nedefinuje, kto môže byť klientom. Môže byť majiteľom investičného účtu u obchodníka s cennými papiermi aj právnická osoba? V tomto prípade je logické, že nemôže využiť oslobodenie od dane z príjmov podľa ustanovenia §9 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov.
Okruh osôb oprávnených na investovanie prostredníctvom DIS vyplýva z § 9 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmu, ktorý zavádza oslobodenie príjmov z DIS pre klientov, ktorí sú fyzickými osobami. Zákon o dani z príjmov neustanovuje oslobodenie príjmov z DIS pre právnické osoby. Teda aj ak by si právnická osoba otvorila účet u poskytovateľa investičnej služby s parametrami podľa § 7 ods. 11 zákona o cenných papieroch, nárok na oslobodenie od dane z príjmu jej neprislúcha.
c) Je možné za dlhodobé investičné sporenie podľa §7 ods. 11 zákona o CP a IS chápať aj takú trojstrannú zmluvu, kedy investičný účet u obchodníka s cennými papiermi fakticky vlastní fyzická osoba (zamestnanec), avšak táto zmluva obsahuje ustanovenia o tom, že prispievať v určitej výške a počas určitého obdobia bude aj zamestnávateľ; a ak zamestnanec (majiteľ účtu) poruší ustanovenia §7 ods. 11 zákona o CP a IS, resp. ak bude z akéhokoľvek dôvodu ukončený pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom pred dovŕšením doby kratšej ako 15 rokov, zamestnanec ako majiteľ účtu stráca právo disponovať s prostriedkami na investičnom účte a všetky nasporené prostriedky budú prevedené späť zamestnávateľovi včítane prípadného výnosu, ktorý ich podľa presne zvoleného kľúča prerozdelí ako príspevok medzi ostatné investičné účty zamestnancov (t.j. nestanú sa predmetom obchodného majetku zamestnávateľa).
Nie. Oslobodenie od dane z príjmu pri DIS sa uplatňuje len na základe zmluvy o poskytovaní investičných služieb medzi klientom oprávneným na oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmu a poskytovateľom investičnej služby. Na poskytnutie oslobodenia od dane z príjmu nemá vplyv to či na vstupnú investíciu použil klient príjmy zo závislej činnosti alebo z iných príjmov. Podmienkou poskytnutia oslobodenia od dane v rámci DIS nie je ani skúmanie vzťahov medzi zamestnancom a jeho zamestnávateľom resp. či je klient zamestnaný. Samozrejme nie je však vylúčené aby zamestnávateľ poskytol zamestnancovi finančné prostriedky v rámci svojej politiky poskytovania zamestnaneckých benefitov a zamestnanec ich následne vo svojom mene vloží na svoj investičný účet.
d) Je možné za dlhodobé investičné sporenie podľa §7 ods. 11 zákona o CP a IS chápať aj takú štvorstrannú zmluvu, ktorou zmluvnými stranami sú: zamestnanec (majiteľ investičného účtu s obmedzeným dispozičným právom), zamestnávateľ (prispieva pravidelne na investičný účet zamestnanca), obchodník s cennými papiermi (poskytuje služby vykonávania pokynov na účet klienta – zamestnanca) a finančný poradca (poskytuje sporivú stratégiu v súlade so zmluvou o poskytovaní finančného poradenstva uzatvorenú súčasne medzi zamestnancom a zamestnávateľom)? Pri tomto type kontraktu finančný poradca s licenciou pre oblasť kapitálového trhu (podľa príslušných ustanovení zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve) poskytuje starostlivosť o klienta (zamestnanca) podľa dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom v oblastiach vytvorenia, kontroly a vyhodnocovania dlhodobej sporivej stratégie včítane administratívy spojenej s celým dlhodobým investičným sporením (administratíva zamestnávateľa aj obchodníka s cennými papiermi pre účely preukázania obchodov za celú dobu sporenia i pre potreby dane z príjmov FO). Zmyslom takéhoto kontraktu je minimalizácia administratívnych nákladov prostredníctvom využívania „low-costových“ zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a starostlivosťou finančného poradcu o väčší počet zamestnancov jedného zamestnávateľa.
Nie. Vyplýva z vyššie uvedeného. Pokiaľ ide o investičné poradenstvo, jeho poskytovanie nespadá pod DIS a teda nie je možné uplatňovať daňovú úľavu na základe zmluvy o poskytovaní investičného poradenstva. Na uplatnenie oslobodenia od dane musí mať klient uzavretú zmluvu o poskytovaní investičnej služby riadenie portfólia alebo zmluvu o poskytovaní investičnej služby vykonávanie pokynov klienta na jeho účet, prípadne o poskytovaní oboch investičných služieb súčasne. Nie je však vylúčené aby si klient využívajúci DIS objednal na vlastné náklady u poskytovateľa investičnej služby aj poskytovanie investičného poradenstva, resp. aby mu zamestnávateľ v rámci svojej politiky poskytovania zamestnaneckých benefitov poskytnutie investičného poradenstva preplatil.
e) Je možné, aby sa príspevky zamestnávateľa na investičné účty zamestnancov realizovali zo sociálneho fondu, resp. boli považované za daňovo uznateľné?
Dlhodobé investičné sporenie bolo do zákona o cenných papierov zapracované z dôvodu podpory obchodovania s cennými papiermi na regulovanom trhu v súlade s koncepciou rozvoja kapitálového trhu.
Zámerom dlhodobého investičného sporenia bolo zvýšiť motiváciu fyzických osôb investovať svoje dodatočné voľné finančné zdroje, t.j. zdroje po zdanení do nákupu CP v portfóliu. Za účelom zvýšenia frekvencie obchodov - nákupov a predajov CP s cieľom "nakopnutia finančného trhu" bola do zákona o dani z príjmov zapracovaná daňová motivácia vo forme oslobodenia príjmov dosiahnutých z predaja CP, opcií a derivátových operácií. I keď názov "dlhodobé investičné sporenie" navádza, že ide o sporenie, primárnym cieľom bolo dosiahnuť zvýšenie investovania voľných prostriedkov, zvýšenie obchodov (nákupov a predajov) s tým, že bude závisieť od rozhodnutia investora a jeho obchodov, či dôjde k zhodnoteniu prostriedkov alebo nie.
Uvedená forma DIS nebola vôbec vnímaná ako forma DDS (III. pilier), ktorá by mala byť podporovaná zo strany zamestnávateľov a preto nebola ani osobitne zapracovaná do daňových výdavkov na strane zamestnávateľa. Cieľom bolo motivovať ľudí aby svoje úspory - voľné zdroje vložili do nákupu CP a obchodovali s nimi. DDS predstavuje formu sporenia, ktorá je podporovaná prostredníctvom pravidelných príspevkov sporenia, ich uplatnenia ako nezdaniteľnej časti a rovnako aj vo forme daňových výdavkov u zamestnávateľa, pričom možnosť a výška uplatnenia príspevkov na DDS do daňových výdavkov je uvedená v § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov.
Použitie prostriedkov sociálneho fondu je priamo vymedzené v § 7 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov a MF SR nie je oprávnené na výklad tohto zákona. Zákon o sociálnom fonde spadá do kompetencie MPSVaR SR a toto ministerstvo je oprávnené zaujať stanovisko k možností použitia prostriedkov fondu na DIS, konkrétne pokiaľ ide o § 7 ods. 1 písm. h).
Zároveň upozorňujeme, že pre zamestnanca je príjem zo sociálneho fondu zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. f) ZDP, pričom zákon o dani z príjmov presne stanovuje okruh príspevkov zo sociálneho fondu, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené. Ide o príjmy nasledovné druhy príjmov:
hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľov [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP]
použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom alebo jeho manželovi (manželke) a deťom, ktoré sa na účely ZDP považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo je manželky (manžela) [§ 5 ods. 7 písm. d)]
sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti - § 5 ods. 7 písm. m) ZDP.
f) Týka sa oslobodenie od dane z príjmu aj daňovníka, ktorý sa rozhodne investovať cez obchodníka s cennými papiermi so sídlom mimo EÚ? – s tým, že tento obchodník na Slovensku nemá licenciu, pobočku ani žiadne oficiálne zastúpenie. Napríklad, povedzme, že by si online otvoril svoj obchodný účet u brokera z USA, posielal tam do 3-tisíc eur ročne a svoje úspory 15 rokov nikdy nevyberal. Bol by jeho výnos z investovania stále oslobodený od dane z príjmu?
Podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách patria medzi finančné inštitúcie oprávnené poskytovať dlhodobé investičné sporenie (DIS) obchodníci s cennými papiermi, banky a správcovské spoločnosti s oprávnením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia alebo investičnej služby vykonávanie pokynu klienta. Oprávnenie sa týka aj zahraničných finančných inštitúcií oprávnených poskytovať uvedené investičné služby na území SR buď na základe notifikácie o využití práva poskytovať investičné služby v rámci jednotného povolenia EÚ (európsky pas) alebo na základe povolenia Národnej banky Slovenska na poskytovanie investičných služieb udeleného pobočke finančnej inštitúcie z nečlenskej krajiny EÚ. Inak povedané vami uvedený príklad musí byť zdanený, pretože obchodník nemá ani licenciu ani oficiálne zastúpenie atď.
HLAVNÉ ZISTENIA
Z predchádzajúcej analýzy ako aj odpovedí MF SR vyplýva, že dlhodobé investičné sporenie (DIS) je určené na podporu individuálneho investovania fyzických osôb na kapitálovom trhu. Finančné prostriedky v rámci DIS investuje priamo fyzická osoba (teda nie jej zamestnávateľ), vo vlastnom mene, zo svojich vlastných čistých príjmov, prostredníctvom poskytovateľa investičnej služby (obchodník s cennými papiermi, banka alebo správcovská spoločnosť a ich zahraničné pobočky) do cenných papierov a iných finančných nástrojov, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v SR alebo v zahraničí.
Fyzická osoba ako klient uzavrie s poskytovateľom investičných služieb dvojstrannú zmluvu, v ktorej sa uvedie či si bude portfólio riadiť samostatne na základe pokynov, alebo zverí riadenie portfólia poskytovateľovi investičných služieb. Teda vôbec nejde o obdobu zamestnaneckých dôchodkových schém bežných v zahraničí.
Hlavné súvislosti a zistenia v bodoch (DIS):
DIS je určené pre fyzické osoby na podporu individuálneho investovania,
DIS nie je určené pre právnické osoby (podnikateľské subjekty sú vyňaté z daňovej úľavy),
Finančné prostriedky v rámci DIS investuje priamo fyzická osoba (vo vlastnom mene) zo svojich vlastných čistých príjmov a teda nie jej zamestnávateľ,
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančné prostriedky v rámci svojej politiky poskytovania zamestnaneckých benefitov a zamestnanec ich následne vo svojom mene vloží na svoj investičný účet,
Zamestnávateľ môže v rámci svojej politiky poskytovania zamestnaneckých benefitov svojmu zamestnancovi využívajúcemu DIS preplatiť poskytnutie investičného poradenstva,
Fyzická osoba, ktorá chce využiť DIS uzavrie dvojstrannú zmluvu výlučne a priamo s poskytovateľom investičných služieb,
Fyzická osoba, ktorá chce využiť DIS, sa môže rozhodnúť, či si bude portfólio riadiť samostatne na základe pokynov, alebo zverí riadenie portfólia poskytovateľovi,
Medzi finančné inštitúcie oprávnené poskytovať dlhodobé investičné sporenie (DIS) patria obchodníci s cennými papiermi, banky a správcovské spoločnosti s oprávnením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia alebo investičnej služby vykonávanie pokynu klienta,
Oprávnenie na poskytovanie DIS majú aj zahraniční OCP so sídlom v členskom štáte EU (plus EHP), ktorí môžu v SR pôsobiť na základe práva poskytovať služby na základe notifikácie (jednotný európsky pas), a to vo forme založenia pobočky v SR alebo aj bez pobočky podľa pravidiel smernice MiFID (prehľad subjektov registrovaných podľa MiFiD nájdete tu:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/Mifid.pdf).
Novela zákona o dani z príjmov zavádza však aj inú novinku akou je DIS. Už začiatkom článku je uvedené, že sa od 1.1.2016 zavádza aj tzv. časový test príjmov z cenných papierov prijatých na obchodovanie v trvaní jedného roka (označujem to pracovným pojmom „Malé“ DIS), t.j. príjmy dosiahnuté z prevodu týchto cenných papierov sú oslobodené od dane z príjmu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok. Test na príjmy z akýchkoľvek cenných papierov, sa takisto ako pri DIS, týka výlučne tých cenných papierov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu.
Hlavné súvislosti a zistenia v bodoch („Malé“ DIS):
Časový test príjmov z cenných papierov v trvaní jedného roka sa netýka DIS a stojí v zmysle novely zákona o dani z príjmov samostatne,
Časový test sa týka výlučne cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu v SR alebo zahraničí (teda nie aj iných finančných nástrojov, ako v prípade DIS),
Časový test 1 rok nedefinuje žiaden strop, t.j. maximálnu výšku finančných prostriedkov, ktorú možno investovať za jeden kalendárny rok (u DIS je najviac v sume 3 000 eur),
Daňová úľava vyplývajúca z držby cenného papiera v dobe viac ako jeden rok sa dotýka tzv. pasívnej správy (DIS sa týka riadenia portfólia finančných nástrojov, teda aktívnej správy),
Pokiaľ si daňovník vyberie pasívnu správu, vie si vytvoriť vďaka časovému testu 1 rok tzv. „Malé“ DIS, kde sa významne skracuje doba, vďaka ktorej si môže uplatniť daňovú úľavu (z 15 pri DIS, na 1 pri „Malom“ DIS).
Záver prvej časti
Novela zákona o dani z príjmov priniesla podľa môjho názoru veľmi pozitívnu zmenu. Bez ohľadu na to, či sa prostredníctvom nej podarí naplniť zámer Koncepcie rozvoja kapitálového trhu, je to pre nás výborná novinka. A najmä pre tých, ktorí sa už venujú obchodovaniu alebo investovaniu na finančných trhoch, resp. sa ešte len chystajú v blízkej budúcnosti začať.
Dve nové daňové úľavy pre fyzické osoby sú zreteľné a jasné. Pokiaľ ste fanúšikom aktívnej správy, môžete využiť DIS aj samostatne. Teda vaše úspory nemusia byť spravované profesionálnym poskytovateľom a môžete si ich investovať ľubovoľne úplne sami. Stačí splniť 3 vyššie uvedené podmienky a váš dosiahnutý výnos bude oslobodený od dane.
Novela však prináša pozitívnu novinku aj pre zástancov pasívnej správy. „Malé“ DIS na rozdiel od DIS nestanovuje žiaden strop, teda maximálnu výšku finančných prostriedkov, ktorú možno investovať za jeden kalendárny rok, a navyše významne skracuje dobu, vďaka ktorej si môže daňovník uplatniť daňovú úľavu. Treba si však uvedomiť skutočnosť, že kým DIS sa týkalo cenných papierov a aj iných finančných nástrojov, pri „malom“ DIS sa rozprávame už len o cenných papieroch (avšak nebojte sa, patria medzi ne aj obľúbené ETF).
Nespornou výhodou oboch je tiež to, že sa týkajú nielen domáceho, ale aj zahraničných regulovaných trhov, a na strane poskytovateľov nemusia stáť len tuzemskí, ale aj registrované zahraničné subjekty (skúste sa pozrieť napr. na link NBS, či váš broker nie je na MiFiD zozname).
Novela však môže byť aj sklamaním. A to konkrétne pre tú skupinu investorov, ktorá využíva na investovanie domáce podielové fondy. Tých sa žiaľ daňové novinky nijak netýkajú, nakoľko nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu."