Európske sankcie voči Rusku sú strelou do vlastnej nohy
Publikované dňa 16. decembra 2022, Project Syndicate
Zatiaľ čo Rusko utrpelo v dôsledku západných sankcií, takmer pätina ukrajinského územia zostáva pod ruskou okupáciou. Ak Európska únia znáša silnú hospodársku bolesť, zatiaľ čo ruská agresia rýchlo pokračuje, sankcie sa rovnajú sebaobviňovaniu.
BERLÍN: Zdá sa byť zrejmé, že sankcie - čoraz dôležitejší nástroj západnej zahraničnej politiky - by mali spôsobiť výraznú bolesť cieľu bez toho, aby si krajina, ktorá ich ukladá, vyžiadala neudržateľne vysoké náklady.
Sankcie Európskej únie voči Rusku, ktorých cieľom je potrestať túto krajinu za jej brutálnu agresiu voči Ukrajine, však túto podmienku nespĺňajú.
V centre plánu EÚ potrestať Rusko je snaha eliminovať jeho závislosť od lacnej ruskej energie, ktorá dlho poháňala jeho rast, a to aj zvýšením závislosti od skvapalneného zemného plynu dovážaného zo Spojených štátov a iných krajín.
Skvapalnený zemný plyn je však už dlho predraženou (a uhlíkovo náročnou) alternatívou k plynu dodávanému potrubím: pred ruskou inváziou na Ukrajinu bol 4 - 5-krát drahší ako zemný plyn. Teraz je jeho cena ešte prehnanejšia: od začiatku vojny sa cena LNG viac ako zdvojnásobila.
Keďže však Kremeľ obmedzil dodávky plynu do Európy, aby zabezpečil, že on - a nie EÚ - bude diktovať časový harmonogram postupného ukončenia ruských dodávok, európske krajiny nemajú na výber a musia sa čoraz viac spoliehať na dovoz LNG. To spôsobuje vážne problémy pre európsku výrobnú základňu do takej miery, že niektoré európske firmy v súčasnosti zvažujú presun výroby do USA, ktoré ponúkajú nielen lacnejšie palivo, ale aj obrovské dotácie a daňové úľavy podľa nového zákona o znižovaní inflácie (IRA).
Rozhodnutie Európy obrátiť sa chrbtom k ruskému plynu už zvýšilo pravdepodobnosť hlbokej recesie. Prudko rastúce ceny plynu, ktoré sú 14-krát vyššie ako pred dvoma rokmi, podporili infláciu a destabilizovali finančné trhy eurozóny. A tak práve v čase, keď sú európske ekonomiky na pokraji poklesu, stúpajú životné náklady - a hrozia rozsiahle výpadky elektriny.
Prijímanie zúfalých opatrení zo strany európskych politikov, ako sú cenové stropy a regulované tarify, by mohlo situáciu ešte zhoršiť. Niektoré európske vlády sa v snahe ušetriť plyn dokonca obrátili na uhlie. Okrem toho európski lídri, ako napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, prosili prezidenta USA Joea Bidena, aby zmiernil tlak na ich ekonomiky úpravou niektorých kontroverzných ustanovení IRA. Mesiace po dohode o posilnení a rozšírení NATO sa transatlantické vzťahy začínajú naštrbovať.
Zdá sa, že EÚ nie je ochotná uvažovať o zmene kurzu v oblasti sankcií. Len tento mesiac uvalila embargo na dovoz ruskej ropy a pridala sa k svojim partnerom zo skupiny G7 a zaviedla cenový strop 60 USD za barel.
Európske sankcie pripomínajú americký Smoot-Hawleyho colný zákon z roku 1930, ktorý výrazne zvýšil dovozné clá na viac ako 20 000 tovarov. Tieto clá zďaleka nechránili americký priemysel, ale podnietili ostatné krajiny k odvetným opatreniam, čo prehĺbilo veľkú hospodársku krízu a prispelo k nárastu politického extrémizmu, najmä v Európe.
Aj v súčasnosti sa politika mnohých európskych krajín posúva doprava. Súčasná talianska vládna strana má korene vo fašistickom hnutí Benita Mussoliniho; podobne aj Švédski demokrati majú neonacistické korene. V Poľsku a Maďarsku pravicové vlády prejavujú čoraz väčšie autoritárske tendencie. Ak prudko rastúce ceny energií a prudká inflácia zhoršia hospodárske podmienky - čo je v krátkodobom horizonte pravdepodobný scenár - krajne pravicové sily by mohli získať ďalšiu podporu na celom kontinente.
Dalo by sa argumentovať, že veľké náklady na sankcie sa oplatí znášať, ak výrazne brzdia ruské vojnové úsilie.
Ale hoci Rusko určite utrpelo a Ukrajina dosiahla niekoľko významných vojenských víťazstiev, takmer pätina ukrajinského územia zostáva pod ruskou okupáciou. Ak EÚ znáša takú veľkú bolesť, zatiaľ čo ruská agresia rýchlo pokračuje, sankcie sa rovnajú sebaobviňovaniu. Preto by morálne rozhorčenie, nech je akokoľvek oprávnené, nikdy nemalo určovať politiku.
Medzinárodný imidž EÚ sa už dlho opiera o jej povesť sily presadzujúcej demokraciu, ľudské práva a poriadok založený na pravidlách, čo posilňuje argumenty za odvážnu, aj keď nákladnú reakciu na ruskú agresiu. Ak by však prevládol chladný rozum, bolo by zrejmé, že rýchly odklon od ruských dodávok energie by podkopal celosvetové postavenie EÚ tým, že by narušil jej referencie v oblasti udržateľnosti - príkladom je prechod na uhlie - a spôsobil celosvetovú energetickú krízu, ktorá poškodzuje chudobnejšie krajiny.
Vzhľadom na to, že EÚ sa podieľa 11 % na celosvetovej spotrebe energie, jej snaha o zabezpečenie náhradných dodávok musela narušiť celé svetové hospodárstvo. Napokon, náhradné dodávky, ktoré EÚ zabezpečila, neboli jalové. Medzinárodné dodávky ropy a skvapalneného zemného plynu už boli obmedzené a neexistovala dostatočná výrobná kapacita, ktorá by nahradila stratu ruských dodávok.
V dôsledku toho, keď EÚ odmietla ruskú energiu, svet zrazu čelil nedostatku energie, pričom krajiny v Ázii, Latinskej Amerike a inde stratili prístup k niektorým dodávkam, na ktorých boli predtým závislé. V skutočnosti prudký nárast cien plynu v Európe podnietil niektorých prepravcov, aby presmerovali náklad LNG z Ázie do Európy.
EÚ sa príliš dlho domnievala, že hospodárske a obchodné vzťahy možno riadiť bez ohľadu na zahraničnopolitické a bezpečnostné hľadiská. Vojna na Ukrajine spôsobila, že tento prístup je neudržateľný. To však malo podnietiť skôr uváženejšiu diskusiu o tom, čo by malo nasledovať, než náhly odklon od ruských dodávok energie. Išlo o veľké rozhodnutie, ktoré priamo ovplyvňuje sociálno-ekonomickú bezpečnosť Európy; jeho unáhleným prijatím sa
EÚ dopustila veľkej strategickej chyby.
Kroky Ruska na Ukrajine sú jednoznačne neopodstatnené a neúnosné. Nemá však zmysel, aby
Európa reagovala poškodením vlastnej konkurencieschopnosti a postavenia vo svete. Bude trvať roky, kým sa Európa dostane z bezprecedentnej energetickej krízy, ktorú sama pomohla vytvoriť.
https://www.project-syndicate.org/comme ... cesspaylog
profesor to má celé na svojej stránke:
https://chellaney.net/
P.S. To len aby sme si my v EU uvedomili, že nie sme hrdinovia, ale idioti....svet na EU nepozerá len z pohľadu, že EU sama-seba ničí, ale viní ju aj z celosvetovetovej krízy, ubližovania chudobným krajinám a tvorbou emisií !
Potom sa čudujme, že India zoberie od rusov lacnejšie energie..ked hlúpa a(zatiaľ)bohatá Európa energie predražuje.