V európskych médiách sa objavili zvláštne titulky: „Taliansko predbieha Nemecko a stáva sa novým ťahúňom Európy.“ Naozaj? Čo sa vlastne deje?
Európsky štatistický úrad uverejnil údaje o raste ekonomík členských štátov za rok 2023. Samotné čísla neboli dôvodom na otváranie šampanského. Celkovo narástla ekonomika Európskej únie za minulý rok o biednych 0,4 percenta. Mimoriadne zaujímavá však bola štruktúra rastu podľa krajín. K premiantom ekonomického rastu patrili najmä štáty na južnom krídle Únie: Portugalsko, Grécko a Španielsko. Ich ekonomiky za minulý rok narástli o viac ako dve percentá. Slušne sa darilo aj Taliansku, ktorého ekonomika narástla o takmer percento. Zle však dopadlo Nemecko, ktorého ekonomika sa scvrkla o 0,3 percenta.
Tento spôsob ekonomického rastu, kde sa darí „južnej periférii“ a Nemecko zaostáva, trvá už šesť rokov. Kedysi to bolo presne naopak. Po dlhovej kríze v roku 2009 sa štyri južné krajiny EÚ nielen veľmi zadlžili, ale dlho trpeli aj vysokou nezamestnanosťou a ekonomickou stagnáciou. Médiá vo vyspelých krajinách Únie dali Portugalsku, Taliansku, Grécku a Španielsku nelichotivú anglickú prezývku „PIGS“ („prasatá“). Ustálil sa pohľad, že ide o nezodpovedných lenivcov, ktorí prejedajú peniaze pracovitých a šporovlivých Nemcov a Holanďanov. Čo sa teda stalo, že „prasiatkam“ sa už dlhšie darí, kým nemecká lokomotíva ekonomického rastu Európskej únie cúva?
Úspech južnej periférie treba vidieť v určitej perspektíve. Portugalsko, Taliansko, Grécko a Španielsko veľmi utrpeli počas veľkej ekonomickej krízy a aj počas pandémie. Európska komisia ich musela zachraňovať veľkorysými pôžičkami a grantmi. Na rozdiel od bohatých krajín európskeho severu sú južné krajiny čistými príjemcami európskych štrukturálnych a investičných fondov a prostriedkov z plánu obnovy.
Čo sa týka šporovlivosti a rozhadzovačnosti, severo-južné rozdiely v šetrení a míňaní peňazí sa vôbec nezmenili. Majú len iné dôsledky.
Nemecko dopláca na svoj striktný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nepripúšťa nadmerný deficit a dlh. Usúdilo, že je lepšie sa uškrtiť na zatiahnutom opasku ako podporiť ekonomický rast z požičaných peňazí. Taliansko sa naproti tomu drží svojej osvedčenej stratégie a veselo míňa. Jeho vlaňajší deficit verejných financií (7,2 percenta HDP) bol ešte väčší ako náš slovenský. Z deficitu a dlhu si nič nerobí a namiesto šetrenia radšej dáva peniaze na povzbudenie ekonomiky. Hitom sa stal dotačný program na energeticky efektívne renovácie budov s príznačným názvom „Superbonus 110“. Pôvodne poskytoval daňovú úľavu až do výšky 110 percent nákladov na rekonštrukciu budov. Stavebný boom vysvetľuje veľkú časť ekonomického rastu Talianska za minulý rok. Peniaze na program idú z prostriedkov talianskej vlády, ale, samozrejme, aj od „tety z Bruselu“, rozumej nemeckých a holandských daňových poplatníkov.
Krajiny južnej periférie Európskej únie mali a majú aj veľký problém s prílevom migrantov. No migrácia nie je len problém, ale aj hlavné riešenie demografických problémov. Talianska premiérka Giorgia Meloni síce vyhrala voľby s krajne pravicovou a antiimigračnou rétorikou, no po voľbách zaradila spiatočku.
Vďaka migrácii dokázali krajiny na juhu Únie zvýšiť celkový objem pracovnej sily a zostať konkurencieschopné z hľadiska mzdových nákladov.
Kým juh Európy ako-tak prosperuje, Nemecko sa stáva „chorým mužom“ Európy. Nie je to po prvýkrát. Do podobnej situácie sa dostalo aj pred 20 rokmi. Vtedy to vyriešilo reformami pracovného trhu a exportmi automobilov a priemyselných výrobkov do vzmáhajúcej sa Číny. Nemecká ekonomika sa odvtedy stala závislá od exportu áut – podobne ako jej prívesok, slovenská ekonomika. Tento model ekonomického rastu sa však dostáva do čoraz väčších problémov.
Nemecká ekonomika trpí vážnymi demografickými problémami. Zamestnávatelia musia zvyšovať mzdy a robiť čoraz viacej ústupkov silným odborom. Nemecké priemyselné výrobky strácajú na konkurencieschopnosti v dôsledku stúpajúcich mzdových nákladov, ale aj nákladov na energie. Tie odrážajú dôsledky vojny na Ukrajine, ale aj drahú zelenú transformáciu. Situáciu ešte zhoršujú dovozy lacných čínskych áut na európske trhy.
Bude teda namiesto Nemecka novou lokomotívou Európy Taliansko? Určite nie. Taliansko nemôže žiť naveky z požičaných peňazí. Od roku 2026 už môžu platiť nové výdavkové limity Európskej únie. Taliansko bude musieť výraznejšie obmedziť svoje rozpočtové výdavky. Aj zázračný program Superbonus už má od budúceho roka uhrádzať len 65 percent nákladov. Nemecku sa na druhej strane môže uľaviť, ak klesnú ceny energií a nákladné investície do zelených energií začnú prinášať svoje ovocie.
Nemecko takisto bude nútené zmeniť model svojho hospodárskeho rastu. Vysoký podiel strojárenských výrobkov, a špecificky automobilov, na celkových exportoch už nie je udržateľný. Nemecká ekonomika sa bude musieť viac orientovať na služby, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu a sú aj energeticky menej náročné ako priemyselná výroba. Napriek rozpačitým skúsenostiam s imigráciou bude Nemecko nútené v budúcnosti prijímať omnoho viac pracovných migrantov ako doteraz. Iné riešenie demografických problémov jednoducho neexistuje. Ešte ťažšou úlohou bude presvedčiť Nemcov, aby peniaze neukladali len do banky, ale ich aj míňali v obchodoch a podporili tak domácu ekonomiku.
Špecifickým problémom Nemecka je jeho politické vedenie. Helmuth Kohl a Angela Merkelová boli naozajstnými štátnikmi s víziou pre Nemecko i celú Európu. Súčasný nemecký kancelár očividne nedorástol do topánok svojej predchodkyne. Pôsobí ako váhavý úradník a nie ako líder najmocnejšej krajiny Európy. To je veľký problém pre celú Úniu. Výzvy, ktoré ju čakajú, budú omnoho väčšie ako tie v minulosti. Únia bude musieť dávať podstatne viac peňazí na zbrojenie, čo nebude zlučiteľné so snahami o šetrenie vo verejných financiách. A ak novembrové voľby v USA vyhrá Donald Trump, Európa sa bude musieť vyrovnať s novou vlnou ciel a obchodných bariér.
Nemecko je najväčší investor a aj najväčší obchodný partner Slovenska. Ako sa bude dariť v Nemecku, tak sa bude dariť aj nám. Dúfajme teda, že Nemecko si nájde nových politikov, ktorým kancelárske topánky nebudú priveľké.
zdroj: https://e.dennikn.sk/3929575/prepriaha- ... t?ref=mwat
,,Amatérski investori investujúci pasívne do indexového fondu budú mať v dlhodobom horizonte lepšie výnosy ako profesionálni manažéri fondov,, Buffett 
Vzdelávanie a užitočné info zadarmo: 