Prednášku s názvom Investície do akcií v prostredí opakujúcich sa kríz organizoval TopSec v rámci Ekonomicko-správnej fakulty v Brne 31.3.2011. Prednáška obsahovala zhrnutie makroekonomickej situácie, o tom kde hľadať akcie s potenciálom rastu a čomu sa radšej vyhnúť. Prednášajúcim bol Daniel Gladiš, portfolio manažér hedge fondu Vltava.
Daniel Gladiš začal prednášku makroekonomickým súhrnom, hlavne o chronickom zadlžovaní západných štátov a Japonska. Na príklade Grécka ukázal, že ani drastickým šetrením by sa Grécko nevyhlo bankrotu. A keďže nemá vlastnú menu, tak jediným riešením jeho dlhov bude reštrukturalizácia jeho dlhov (štátny bankrot). Pričom zdôraznil, že štátne bankroty nie sú ničím výnimočným a štáty tak odmazávajú svoje dlhy celkom bežne. Okrem európskych štátov trpia chronickými deficitmi aj USA, ale v ešte horšej situácii je Japonsko.
Okrem štátnych bankrotov je riešením zadlženia a deficitu platobnej bilancie aj inflácia a znehodnocovanie meny. Nezdravé štáty sa z dlhov jednoducho "vytlačia" cez kvantitatívne uvoľňovanie. Naproti tomu "východné štáty" (emerging markets) problémy s deficitmi nemajú a ich ekonomiky aj meny sú relatívne zdravé.
V oboch prípadoch však existujú výnimky. Oproti nezdravým hlavným menám (dolár, euro, jen) sú na západe aj zdravé meny ako kanadský dolár a nórska koruna. A na východe nie sú len relatívne zdravšie ekonomiky, ale aj jedna výnimka: časovaná bomba v podobe čínskej ekonomiky.
Kde hľadať dobré investície?
Svet korporácií sa bude podľa Gladiša deliť na tých, ktorý si dokážu požičať veľmi výhodne a tých, ktorý nebudú mať možnosť financovať sa. Aktuálne existuje niekoľko korporácii, ktoré si požičiavajú lacnejšie ako vláda USA. Ich dlhopisy nesú nižší výnos ako americké štátne dlhopisy.
Zamerať sa teda treba na spoločnosti, ktoré sú zdravé a požičiavajú si za nízke úroky. Výrobcov spotrebných tovarov silných značiek, kde sa môže prenášať inflácia do cien. Čo si treba všímať?
- spotrebný monopol
- silne rastúce zisky
- konzervatívne financovanie
- vysoké ROE
- vysoký voľný cash flow
- môžu preniesť infláciu do cien
Banky budú brzdou hospodárskeho rastu a v budúcom období to bude veľmi zlá investícia. Vyhnúť sa treba aj firmám, ktoré nedokážu premietať infláciu do svojich cien v dôsledku vysokej konkurencie, nedokážu sa výhodne financovať. Do čoho neinvestovať?
- Firmy s vysokým zadlžením a horšími možnosťami financovania sa
- Sektory ktoré sú závislé na výdavkoch štátu
- Banky
- Textil
- Oceľ
- Automobilky
- Aerolínie
Zmeny v jeho portfóliu ukazujú aj ďalší paradox. V minulosti mali vo fonde až 30% akcií z Číny a pomerne málo amerických akcií. Dnes je prakticky väčšina akcií vo fonde zo západu a pomer čínskych akcií klesol na 12%. A to napriek makroekonomickej situácii, ktorá podľa Gladiša praje skôr krajinám východu (viď. vyššie). Akcie na rozvíjajúcich sa trhoch sú prevažne veľmi drahé a preto ich majú dnes oveľa menej. Na druhú stranu globálne korporácie s nálepkou Blue chip zo západu, sú nie len lacnejšie, ale zarábajú práve na nových trhoch. Veľká časť ich tržieb a ziskov prichádza práve z krajín Južnej Ameriky, Ázie a Východnej Európy. Dokonca v Japonsku, ktoré je na tom so zadlženosťou veľmi zle, sa nájde niekoľko veľmi kvalitných exportných firiem.
Vyššie popísaným spôsobom si treba vyselektovať akcie, ktoré ďalej podrobíme bližšej analýze a vyberieme z nich 5-10 najlepších. Pravdepodobne ich ani viacej nedokážeme nájsť. Na čo sa treba zamerať ďalej pri užšom výbere?
- ROE > 20%
- PE < 15
- očakávaný výnos > 15%
Priemerná návratnosť kapitálu za obdobie 5-10 rokov by mala byť vyššia ako 20%. Treba si všimnúť ako dokázali spoločnosti zvyšovať zisky a udržiavať ROE aj počas krízy. Je potom veľká pravdepodobnosť, že budú vedieť ziskovo alokovať kapitál aj v budúcnosti. To je dôležité ak si uvedomíme silu zloženého úročenia. Ak má spoločnosť dnes zisk 6 miliárd a ROE 30%, tak musí vedieť tento zisk reinvestovať zase s návratnosťou 20-30%. A tento vyšší zisk (cca 7,2 - 9 miliard) bude musieť vedieť znova kvalitne reinvestovať. Úlohou kvalitného manažmentu je teda nie len riadenie firmy, ale aj alokácia kapitálu z priebežných ziskov.
PE nižšie ako 15 je len pomocná kategória, ktorá nám pomáha odfiltrovať príliš drahé akcie. Samozrejme je treba prihliadať na sektor. Zásada je nakupovať akcie hlboko pod jej vnútornou hodnotou. Akcie s vyššími pomermi PE budú často za priemerné ceny a preto pri nich nebude veľký potenciál rastu. Treba hľadať akcie až o desiatky % lacnejšie ako je ich vnútorná hodnota.
Vnútorná hodnota sa dá vyjadriť číslom podľa určitého vzorca. Do každého výpočtu vstupuje parameter diskontnej sadzby. Len malou zmenou diskontnej sadzby sa dostávame k veľmi rozdielnym hodnotám vnútornej ceny akcie. Túto chybovosť môžeme eliminovať tým, že sa zameriame na porovnávanie očakávaného výnosu v %. Ten si môžeme stanoviť napríklad nad 15% p.a. Spočítame ho na základe projekcie do budúcna priemerných ziskov, dividendy, ROE a nárastu účtovnej hodnoty spločnosti za posledných 10 rokov.
Firmy treba vyberať z okruhu vašich kompetencií. Okruh kompetencií je Buffettov pojem, ktorý hovorí o tom, že človek by sa mal zaoberať odvetviami, ktorým rozumie. Tiež treba podľa Grahama vyberať Business-like investície. Teda investície do firiem, ktoré "máte radi".
Otázky študentov po prednáške sa týkali Gladišovho fondu Vltava ako aj investovania všeobecne. Na otázku či sa fond zaisťuje voči menovému riziku odpovedal, že určite áno. Fond je denominovaný v českých korunách, investuje ale po celom svete. Keďže Gladiš fundamentálne veľmi neverí hlavným svetovým menám (dolár, euro, jen), tak sa hedžujú menovými forwardami. Na otázku výkonnosti fondu odpovedal tak, že za sedem rokov existencie fondu mali 6 vynikajúcich rokov a jeden katastrofálny (ten prakticky zmazal všetky dovtedajšie zisky). Na otázku ako sa mu pozdáva investícia do konkrétnej čínskej spoločnosti povedal, že je tam veľa podvodných firiem a treba si dávať veľký pozor. V portfoliu však majú vynikajúcu čínsku firmu ktorej verí, lebo sa viacej krát stretol s manažemntom, bol sa na ňu do Číny pozrieť a vie že za tým nie je podvod a falšovanie finančných výkazov. Zaujímavá odpoveď padla na investovanie do ETF. V indexoch a ETF sa nájde pár dobrých investícií a kopec "blech". A kedže nechce kúpiť "pytel plný blech" tak cez fondy vôbec neinvestujú. Ak investori nechcú dosahovať priemerné výnosy, tak nemôžu kupovať priemer (index).
Daniel Gladiš spoluzakladal obchodníka s cennými papiermi Atlantik FT, ktorý bol v 90tych rokoch najväčším obchodníkom na českej burze. V druhej polovici 90 tych rokov založil Atlantik Asset management (neskôr ABN AMRO), ktorá spravovala podielové fondy. V roku 2004 založil prvý český hedge fond Vltava Fund SICAV.
Raz za čas robí Daniel Gladiš prednášky na Vysokých školách v ČR aj SR. Ak na nejakú natrafíte, tak sa určite oplatí prísť.
http://econ.muni.cz/topsec/harmonogram-a-napln-predmetu/
Prednáška Daniela Gladiša z obdobia finančnej krízy v roku 2008:
Share
