Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Sú európske banky už "za vodou"?

Leto je v plnom prúde, kríza okolo dlhopisov PIIGS je zažehnaná a hospodárstvo v Európe utešene rastie. Banky si teda môžu vydýchnuť, uvoľniť sa a spokojne očakávať nasledujúce roky plné stability a ziskov. Alebo žeby predsa len nie?

Je zaujímavé, ako rýchlo sa správy o katastrofickej situácii médiami prevalili a následne opäť utíchli. A pritom stačilo tak málo – zverejniť výsledky nejakých stress-testov, ktoré by sa pri najlepšej vôli dali označiť ako neveľmi spoľahlivé. A vlastne ešte prísľub Grécka, že bude šetriť (ktorý je mimochodom asi rovnako dôveryhodný ako ten z roku 2002 – keď zavádzalo euro – že bude dodržiavať Maastrichtské kritériá) a následné vyhlásenie štátov eurozóny, že ak ho Grécko dodrží, budú mu poskytovať úvery.
A pritom sa ešte nedávno hovorilo dokonca o tom, že medzibankový trh po prepuknutí Gréckej „aféry“ na chvíľu úplne zamrzol a obchodovanie sa muselo ukončiť skôr – v čom mnohí krachproféti videli zrkadlový obraz hypotekárnej krízy, na ktorom sa hrozivo rysoval prízrak konca sveta tak ako ho poznáme.


Takže aký je stav európskeho bankovníctva dnes? Podľa výsledkov stress-testov bánk až na pár výnimiek (testami neprešlo iba 7 bánk, z ktorých 5 je zo Španielska) veľmi dobrý – väčšina bánk by po všetkých scenároch (zahŕňajúcich simultánny prepad ekonomiky, finančných trhov a pokles hodnoty vládnych dlhopisov) mala aj naďalej koeficient vlastného kapitálu vyšší než 7% - takže by túto krízu ustáli. Tieto testy však nie sú veľmi spoľahlivé, a to hlavne preto, že netestovali banku ako celok (t.j. všetky jej aktíva), ale iba aktíva, ktoré banka vedie v tzv. obchodnej (tradingovej) knihe. Regulačné predpisy totiž európskym bankám prikazujú prísne rozlišovať medzi aktívami, ktoré plánujú držať do splatnosti (tie sú vedené v bankovej knihe) a aktívami, ktoré banka využíva na obchodovanie či už pre klientov alebo na svoj účet, a ktoré do splatnosti teda držať neplánuje (tradingová kniha). Toto delenie je vyžadované kvoli riadeniu rizika, teda aby nielen banka, ale hlavne jej regulátori mali lepší prehľad o tom, aké riziko banka podstupuje. Platí, že všetky úvery sú vedené v bankovej knihe, ktorá väčšinou zahŕňa aktíva s niekoľkonásobne vyššou hodnotu než kniha tradingová. Keďže bankové knihy neboli vôbec testované, je otázne, či by kapitál bánk vydržal ďalší nárast delikvencie úverov, ktorý spravidla prichádza v čase recesie – a býva pre banky dlhodobo najvážnejším problémom. Toto totiž zjavne testované nebolo. Z toho dôvodu sú tieto testy skôr náplasťou na oči verejnosti než serióznou snahou niečo zistiť.


Na druhú stranu, väčšinu z 300 miliárd eur gréckych dlhopisov, ktoré sú momentálne v obehu, vlastnia veľké nemecké a francúzske banky – takže v prípade bankrotu Grécka by práve oni niesli väčšinu strát. Tieto dlhopisy ale podľa samotných bánk tvoria menej ako 1% ich celkových aktív. Z tohto dôvodu by ani prípadný neúspech ozdravovania gréckeho rozpočtu nemusel znamenať úplnú katastrofu – za predpokladu, že by sa dlžníkovi odpustila časť istiny a úroky a tento by zvyšný dlh uhradil. Je tu ale riziko, že ak by sa o podobné riešenie pokúsili všetky krajiny PIIGS, mohlo by sa to niektorých bánk dotknúť už aj vážnejšie a museli by opäť požiadať o štátnu pomoc.


Na počudovanie, stress testy do určitej miery zlepšenie na trh skutočne priniesli. Minimálne spôsobili zníženie cien Credit default Swapov (ochrana proti zlyhaniu dlžníka) veľkých európskych bank – platí, že čím drahší CDS, tým vyššie riziko daná firma predstavuje. Na druhej strane, medzibankové úrokové miery ako euribor aj naďalej zostávajú vysoko - zhruba na úrovniach spred 2 mesiacov, keď Grécku bezprostredne hrozil bankrot.  


Európske banky budú mať ale v budúcnosti ešte jeden problém. Do roku 2012 musia podľa Barclays refinancovať viac ako 1 500 miliárd eur, ktoré majú požičané prevažne prostredníctvom krátkodobých dlhopisov. Ďalších 500 miliárd eur pritom tvoria priame pôžičky od Európskej centrálnej banky, ktorá ešte na začiatku krízy v roku 2007 vytvorila mimoriadne mechanizmy na dodanie likvidity do systému, ktoré by tiež mali byť splatené v roku 2012.
 


Obrázok 1: Objem splatných dlhopisov bánk v eurozóne v rokoch 2010 – 2014, v miliardách eur.
Zdroj: Financial Times Deutschland


Suma, ktorú banky musia podľa Barclays za 2 roky nazbierať predstavuje vyše 3% hodnoty všetkých vydaných dlhopisov na svete. Je preto možné, že niektorým bankám – hlavne tým viac rizikovým - sa peniaze zozbierať nepodarí a budú preto musieť byť opäť zachránené buď vládami, alebo samotnou európskou centrálnou bankou. Vo výhode sú pritom hlavne retailové banky, ktoré majú stabilnú bázu vkladov, z ktorej sa môžu financovať – čím väčším množstvom peňazí vo forme vkladov obyvateľstva banka disponuje, tým menej potrebuje dodatočných zdrojov z finančných trhov. Tento spôsob financovania býva taktiež podstatne lacnejší než financovanie na medzibankovom, resp. kapitálovom trhu. Naopak, obchodné a investičné banky to budú mať ťažšie, keďže bežnými vkladmi prakticky nedisponujú. Napriek tomu, týchto 2000 miliárd je problémom likviditným, nie kapitálovým – a teda aj riešenie je podstatne ľahšie než by to bolo v prípade nedostatku vlastného kapitálu.


Ďalším rizikom, ktorému budú musieť banky v európe v blízkom čase čeliť, je regulácia. Napríklad nemecké banky už majú zakázané obchodovať s niektorými finančnými nástrojmi (napr. naked kupovanie CDS) a je možné, že sa k týmto pravidlám uchýlia aj ďalšie krajiny. Navyše, Bazilejský výbor pripravuje nové smernice ohľadom vlastného kapitálu bánk a ich regulácie, ktoré budú mať za následok vyššie požiadavky na vlastný kapitál bánk, a teda v konečnom dôsledku znížia mieru ich ziskovosti. V hre je aj naďalej daň z finančných transakcií, ktorú by platil každý pri akomkoľvek finančnom obchode alebo prevode peňazí – aj keď jej prijatie sa už teraz zdá silno nepravdepodobné.


Okrem toho, mnohé banky boli počas krízy podporené kapitálom štátu, ktorý budú musieť, resp. chcieť, v najbližších rokoch splatiť späť – inak im hrozí, že ich trh začne vnímať ako „zombie firmy“, o ktorých sa v 90-tych rokoch hovorilo v Japonsku, a oni sa takýmito firmami vďaka tomu nakoniec aj stanú. Ako sa ukázalo v Amerike, rýchle splatenie štátnej pomoci predstavuje pre trh ten najlepší signál – možno ešte silnejší než samotné silné finančné výsledky.


Všetky tieto fakty dávajú tušiť, že najbližšie obdobie bude pre niektoré banky náročné. Budú sa musieť vysporiadať s vyššou reguláciou a zodpovedajúcimi vyššími kapitálovými požiadavkami, čo sa prejaví na ich ziskovosti. Rovnako budú v najbližších rokoch musieť čeliť pravdepodobnému previsu dopytu nad ponukou pri potrebe refinancovať. Podľa môjho názoru sa nájdu ale aj také, ktorým sa bude dariť veľmi dobre. Osobne by som si všímal hlavne retailové bankové siete s veľkou bázou vkladov, ktoré nie sú závislé od vládnej pomoci. Za úvahu stojí aj to, že podľa všetkých predpovedí by mala východná európa a emerging markets rásť podstatne rýchlejšie než západná, takže je možné očakávať vyššie zisky práve u bánk pôsobiacich tu. Pritom je treba ale dať pozor, aby daná banka nemala veľkú koncentráciu aktivít v tradične rizikových štátoch, ako sú napr. Maďarsko alebo Ukrajina.  

Diskusia k článku

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne




Súvisiace články