Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Slovenské akcie - padnete z nich na zadok

Kto zničil slovenský kapitálový trh, ako sa stavia NBS ku kauzám okolo slovenských akcií, kto dnes ešte obchoduje na slovenskej burze, ako Milan Hošek zarába na slovenských akciách. Toto všetko sa dozviete v druhej časti rozhovoru o slovenských akciách a burze.

Prvá časť rozhovoru s Milanom Hošekom: Kupónová privatizácia rozbehla slovenský kapitálový trh

FG: Z kupónovej privatizácie už nič na burze nezostalo?

Milan Hošek: Napriek tomu všetkému ešte po roku 2000 zostali na burze zaujímavé akcie ako VSŽ, VÚB, Slovnaft, Železiarne Podbrezová, Nafta Gbely, Grafobal. V rebríčku Top Trend sa dali v minulosti nájsť medzi stovkou najväčších firiem desiatky takých, ktoré boli obchodované na burze. Dnes je to pár podnikov.

Povedzme, že by človek investoval až po roku 2000 do slovenských akcií. Ako by to dopadlo?

Naša burza mohla ešte dobre fungovať. Ale stala sa zásadná vec, uspeli verejné ponuky na odkup akcií. Napríklad Slovnaft mal pred prevzatím MOLom free float asi tretinu, podobne ako Slovakofarma, VÚB zhruba 20 percent, Nafta Gbely so Železiarňami Podbrezová asi 40, ZSNP 15 percent, VSŽ polovicu. Teraz je to u všetkých týchto bývalých ťahúňov burzy maximálne päť percent. Prišli povinné ponuky a boli u minoritných akcionárov úspešné. Alebo sa firmy sa z burzy stiahli cez listinné akcie.

Ako niekde spomínal šéf na pražskej burze, oni mali tiež povinné ponuky, ale našťastie neúspešné. Aj to málo stačilo na to, aby burza prežila. Veď kostru ich burzy tvoria kupónkové veci ČEZ, Komerční banka, Telefónika a Unipetrol. Keby ich povinné ponuky uspeli, tak sa firmy z pražskej burzy stiahnu a sú na tom presne ako my.

Povinné ponuky boli zhruba za účtovnú hodnotu?

Vtedy podľa zákona za polovicu vlastného imania na akciu.

Nepredávali ľudia tie akcie v povinných ponukách preto, že cítili právnu neistotu? Ak nepredajú, že to zase niekto vytuneluje, budú s tými akciami problémy ?

Každý mal nejaký motív. Termín tunelovanie vznikol práve na kupónke.

Možno si mnohí ľudia s takejto situácii povedali, že je lepšie mať vrabca v hrsti ako holuba na streche.

Zrejme tak to bolo. MOL po prevzatí kontroly nad Slovnaftom chcel dať ponuku za 1200 korún. J&T bolo proti a cez súdne spory zvýšili cenu o 179 korún. Všetci boli natešení, a preto predávali. Perfektný psychologický moment, žiaľ pre MOL, nie pre trh. Akcie predávali všetci okrem J&T. Akcie Slovnaftu mali nakúpené hromada zahraničných investorov. Z tretinového free float sme skončili na 1,8 percentách.

Podobne sa podarilo skúpiť Slovakofarmu. Free float tam bol tiež pred odkupom okolo 30 % a teraz je tam niečo cez štyri. Za minulý rok dala Zentiva, teda bývalá Slovakofarma, dividendu 33 EUR. Ja som pár akcií nedávno kupoval za 80 EUR. Z toho som padol na zadok.

Keď som aj v tejto dobe odkupov nepredal, tak som si svoje akcie musel podrobne sledovať. Mohlo sa mi totiž stať, že som si nevšimol, keď sa menili zo zaknihovaných na listinné.

Áno. Podniky zistili, ako odísť z burzy. Stovky z nich zmenili akcie na listinné. Ešte že to neskončilo ako v Čechách, kde majú listinné akcie na doručiteľa, čo je úplný podvod. Máte akciu v batohu a ste akcionár, niekto ich zoberie a už nie ste akcionár. Teda nikto z vonka netuší, kto akcie vlastní.

Na prelome storočí končili emisie akcií na burze aj kvôli veľkým bankrotom. Považské strojárske závody, Slovenské lodenice, Oravské ferozliatinové závody, OTF, TAZ, VAB, Tesla Piešťany, Teson a veľa ďalších podnikov popadalo.

Mohol o tie akcie človek výmenou zo zaknihovaných na listinné prísť?

Na Slovensku ani nie. Dostal list o tejto zmene. Samozrejme, ak sa nepresťahoval a nezmenil si adresu pobytu v evidencií akcií.

Ako to bolo s akciami VSŽ?

VSŽ je ďalší z prípadov, ktorý pomohol zničiť kapitálový trh na Slovensku. VSŽ bola najlikvidnejšia akcia na burze. Pred Vianocami roku 2001 hovoril v telke minister Harach, že štát nebudeme predávať najväčší balík akcie VSŽ. V posledný obchodný deň roku 5 minút pred koncom obchodovania prešiel najväčší balík akcií VSŽ tak, že o tom nikto mimo insiderov nevedel ani nemohol vedieť. Kupovali to za 90 korún a pritom už vtedy bola minimálne kupujúcim jasné, že vo vnútri je aspoň 400 korún. Boli podané aj trestné oznámenia. A výsledok? Nič.

Následne sa zbavovali akcionárov cez listinné akcie, potom ďalších zrušili cez absurdnú zmenu akciovky na družstvo. Z bezmála 90 tisíc akcionárov zostalo v družstve ani nie dve stovky. Aj družstevníkov všelijakými absurdnými povinnosťami vysánkovali.

Nedávno sa mi jeden minoritný akcionár, čo vydržal až do konca, chválil, že dostal za jednu akciu VSŽ cez dve tisícky korún. Vydržal toho fakt veľa, samozrejme sa s nimi musel aj súdiť. „Transformácia“ VSŽ na cyperskú schránkovú firmu je tiež na knihu alebo do učebníc práva. Ako odstrašujúci prípad využitia práva.

Kto to v tej VSŽ robil?

Penta. Druhá kauza v ich réžii, čo pomohla zrušiť náš kapitálový trh. Podľa mňa nie je Penta schopná skupina. Okrem zjavne lacných nákupov ako VSŽ, VUB kupón alebo ZSNP im skoro nič nevyšlo. Ozeta, AVC Čadca, Novoker – všade zahučali. Kúpili aj mäsokombináty, výsledok neslávny. Podľa mňa nevedia podnikať, ale len arbitrážovať v nejasných vodách, kúpiť euro za desať centov, to áno, ale pri päťdesiatich centoch sa to láme.

J&T mala v tej dobe kauzu okolo fondu RIF. O čo tam išlo?

Tretí investičný fond, ktorý sa transformoval na podielový bol RIF. RIF bol štátny samosprávny fond, nebol v kupónke, reštituenti dostávali akcie ako finančnú náhradu. Štát predal J&T svoj posledný balík akcií vo fonde zhruba za 1000 korún za akciu. Teda predali to aj Pente aj J&T a tuším aj Istrokapitálu, ale oni si to povymieňali. Aj vo VSŽ totiž na začiatku nebola Penta sama, ale spolu s J&T. VSŽ zostala v Pente a RIF zostal J&T.

V RIF-e bola desatina akcií Slovenských elektrární. Nikto si to neuvedomil, teda vlastne uvedomil... Ja som to kupoval za nejakých tisíc a keď sa zmenil za podielový fond, tak som to hneď za 1650 korún predal. RIF dopadol dobre najmä kvôli tomu, že niekto ukecal štát, aby akcie Slovenských elektrárni kúpil od RIF-u späť za nominál. Zrejme ich potom predali Talianom. Inak predaj Slovenských elektrárni je hrdinský čin druhej Dzurindovej vlády. Elektrárne produkovali ročne niekoľko politicky spriaznených milionárov ba až miliardárov, teraz už zarábajú aj elektrárne. Napriek tomu, že RIF tiež s časti vytunelovali, tak pre drobných akcionárov dopadol dobre.

(Poznámka: akciovky, investičné fondy, sa obchodovali podľa dopytu a ponuky na trhu, teda aj pod čistú hodnotu aktív, dnešné podielové fondy sa predávajú aj odkupujú za čistú hodnotu aktív.)

Kedy to vytunelovali?

Ešte pred otvorením fondu. V RIF-e boli tri percentá Slovenskej sporiteľne. Ešte keď som robil v Trende, som o tom písal. V tom čase už mala majoritu Erste Bank.

Niekto podal trestné oznámenie. Spis som síce nevidel, ale pokiaľ viem, vo výpovedi svedkov stálo, že niekto z J&T bol vo Viedni v Erste na rokovaní o predaji. Vraj bola nadnesená aj cena vraj okolo 3250 Sk. Div sa svete, chvíľu potom RIF pod kontrolou J&T akcie predal, za 1700! Aby bolo všetko jasné, prvá firma predala akcie druhej, tá ich predala tretej, dokonca akcie Slovenskej sporiteľne mali chvíľu v portfóliu aj fondy Prvej penzijnej. Ó, aká transparentnosť! Nakoniec akcie kúpila firma z Cypru a tá predala všetky akcie za 3250 Erste Bank.

Ako kauza skončila?

Od Úradu pre finančný trh dostali J&T pokutu 2 milióny korún a zaplatili ju. Podalo sa aj trestné oznámenie o náhradu škody, občiansko-právne konanie. Ale prokurátor trestné stíhanie stopol, podľa názoru prokurátora k trestnému činu nedošlo. Bez vysvetlenia. A išlo tam sumárne o 250 miliónov. Súdy konajú, ako chcú, skutkový stav ich nezaujíma.

Tieto kauzy zničili kapitálový trh na Slovensku. Ľudia mali stovky akcií VSŽ. Ak by sa nestalo to čo sa stalo, tak by v časoch pred krízou mohli stáť aj 10 000 korún. US Steel, nástupca VSŽ, mal pred krízou zisk cez 1000 korún v prepočte na starú akciu VSŽ. Mohli by sme všetci bohatší. Takto je bohatšia Penta, J&T a iné akože finančné skupiny.

Zbierate akcie po 2-3 kúskoch, aj maličké firmy. Máte asi všetky slovenské akcie. Je to také zberateľstvo a vášeň?

Zarábam na tom, no je to aj vášeň. Poznám ľudí, čo zarobili veľa prachov len na slovenských akciách. Nekecám, vážne :-) Nafta Gbely napríklad. Keď majoritu vyfasoval teraz SMERák, vtedy HZDSák Poór cez nastrčenú firmu Druhá obchodná, akcie klesli až na 300 korún. Dali sa kúpiť hromady akcií. Potom Naftu Poórovi zobrali a predali SPP. Free float zostal asi na 45 percentách. Vtedy urobilo J&T dobrý obchod, začali vykupovať akcie a keď ich mali okolo tretiny, predali ich so ziskom nemeckej RWE. V tom čase zostalo len asi desať percent free float. Akcie sa predávali na burze za 1400-1600 Sk. Potom sa SPP a RWE dohodli, že akcie Nafty Gbely stiahnu z burzy za cenu povinnej ponuky 1653 korún. Vtedy som akcie ešte nemal. Jeden kamarát už vtedy kupoval Naftu vo veľkom, veril jej. A ľudia predávali ako blázni, sorry ako kupónkari. Rok alebo dva nato, keď akcie Nafty už neboli na burze, ich stále vlastnili hromady ľudí. Mal som nejaké voľné peniaze, tak som si dal inzerát do Záhoráka, že kúpim akcie Nafta Gbely. Kúpil som za 1400 Sk kus. Asi mesiac na to zvolali valné zhromaždenie, že idú meniť akcie Nafty na listinné. Tí darebáci, myslím predstavenstvo, poslali ľuďom ponuky, že od nich akcie kúpia za 3000 korún. Rozmýšľal som, či ich predať a za krátku dobu zrealizovať veľký zisk. Ale nechal som si ich. Následne bolo ďalšie valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo vyplatiť dividendy 2400 korún. To isté predstavenstvo, ktoré podpísalo listy, kde akcie odkupovali za 3000 korún, dalo návrh na 2400-korunovú dividendu. Free float už bol len okolo štyroch percent. Tí odvážlivci, čo zostali, hlavne tí väčší, boli naštvaní, že prečo nekúpili viacej akcií. Dividendy chodia každý rok.

Alebo Porfix Porobeton, akcie stáli euro, už päť rokov platia každý rok dividendu 15 eur.

Prečo ľudia akcie všeobecne predávali za také nízke ceny?

Na Slovensku bol vždy previs ponuky. Ľudia mali veľa akcií, ale zahraniční investori slovenskú burzu nenašli. V určitej fáze tu nejaký nakupovali, ale sústredili sa na veľké emisie ako Slovnaft, VSŽ, VÚB. Prišli nakúpili, zarobili - prerobili a odišli. Absentoval najmä silný slovenský dopyt.

Podobná situácia nastala aj v Česku. Prečo stál po kupónke ČEZ 90 korún? Aj RIF mal asi 100 000 akcií ČEZ-u a predaj za stovku. V čase, keď makléri J&T odporúčali akcie na kúpu. Nijaký veľký hráč nechcel akcie ČEZ. Báli sa. Po pár rokoch stál ČEZ namiesto 90 aj 1500. To nie je o tom, že by ľudia boli sprostí, keď predávali, skrátka v určitom čase nebol relevantný dopyt. Samozrejme firmy mali iné hospodárske výsledky ako teraz.

Všetkým zahraničným fondom sa darilo?

Hlinikársky ZSNP mal akcie v kupónke, ale asi 80 percent si nechal štát. Tuším v roku 1995 stúpli akcie ZSNP na 700-1000 korún. V tom čase sa v Hospodárskych novinách povinne odhlasovali posuny vo vlastníckych podieloch spoločností na burze. Ukázalo sa, že keď akcie ZSNP stáli okolo 700, nakúpili podiel dva zahraničné fondy. Po zlých správach napríklad o platobnej neschopnosti firmy sa na burze objavil zrejme ich balík po 20 korún. Desaťtisíce kusov. Fondy, ktoré kupovali akcie ZSNP za 700 korún, predávali za 20. Bomba kšeft pre známych, čo tie akcie nakúpili.

Čo sa stalo so ZSNP?

Neskôr prišla Penta, ktorá sa dostala k akciám cez privatizáciu. Mali drvivú majoritu. Kupovali fabriku, ktorá mala hodnotu minimálne šesť miliárd, za tuším miliardu. Firma bolo prezamestnaná a nemala dobrý manažment, ale hodnota majetku vnútri bola. Najmä dcéra Slovalco. Euro za tuším 10 centov.

Aj na iných akciách boli podobné veľké nárasty a potom zase pokles, keď skončil boom slovenských akcií?

Slovakofarma mala podobný extrémny pokles ceny akcií. Zaujímavé na tejto firme je, že to bola jediná slovenská firma, ktorá mala emitované GDR akcie na americkej burze. Akcie na burze stáli okolo 1000 korún, zisky na úrovni stoviek korún na akciu. Náhle akcia vyštartovala prudko hore. 1500, 2000, 4000, 5000 korún. Z ničoho nič prišiel bomba oznam, ideme navyšovať základné imanie o desať percent, a celý balík kupuje prednostne Nomura International na GDR. Všetci si sadli na zadok, že slovenské akcie na americkej burze. Nových akcií bolo okolo 200-tisíc. GDR-ká sa v Amerike v pohode rozpredali.

Ale 5000 korún vydržalo iba pri úpise, následne padali akcie Slovakofarmy stále dole, dole, dole. GDR neskôr sa zrušili, v Amerike sa delistovali a v predaji sa objavil obrovský balík akcií. Tých skoro 200-tisíc akcií z Ameriky. Niečo kúpila Arca, niečo slovenskí investori za ceny okolo tisíc korún.

Niekto na tom zarobil, ale keď takto niektoré firmy zahučali, tak na tom museli nejakí ľudia aj dosť stratiť. To znamená, že to nie je len tak, že na kupónke sa dalo iba strašne zarobiť.

Na kupónke prerobil hlavne štát.

Ale ľudia, čo kúpili napríklad ZSNP po 700 a potom predávali po 20?

Jasné. Aj ja som prerobil. Kúpil som akcie AVC Čadca, kam vstúpila Penta. Hovoril som si, Penta je dobrá, dajú tú firmu do poriadku. Kúpil som po 200 korún akciu.

Ako to dopadlo?

Podnik je teraz v konkurze. Ale výroba AVC je prevedené na inú firmu, ktorú ovláda Špirko, bývalý partner Penty. A samotná matka, ktorá ešte pred pol rokom mala majetky, zrazu nemá nič. Euro za euro.

Zahučal som aj na Multicredit real. Nová éra bielych koňov. Pozrite dozornú radu a tam vidíte ľudí z Indonézie. Pošleme list do Indonézie, aby zvolali valné zhromaždenie ? :-)

Treba teda široko diverzifikovať a mať zo všetkého niečo?

Určite áno. Mám asi 140 slovenských titulov. Jeden známy zarobil na kupónke veľa peňazí. Potom to dvakrát po sebe všetko stavil na jednu firmu a dvakrát skrachoval.

Tie, čo sú v zisku, vyvážia tie, čo napríklad skrachujú?

Ja som mal šťastie, že som začal až neskôr. Do roku 1998 som bol chudobný študent, potom na civilke. Reálne som začal investovať do slovenských akcií až na prelome storočí. Vtedy už bola prvá vlna bankrotov za nami. Aj najväčšia vlna tunelov. Keby som začal skôr, tiež by som zahučal. Kupoval by som také akcie ako Považské strojárne. Zaujímavá firma, ktorá robila už vtedy obrat 3 miliardy korún. Robili ložiská, metalurgiu, high tech letecké motory a motory na paroplyny. Ale zahučali. Doplatili na neschopného majoritného akcionára.

Aj toto je veľké negatívum kupónky. Vytvorila veľa majoritných akcionárov, ktorí by v normálnom živote nezarobili ani na auto. Ale v kupónke získali viac menej zadarmo majetok a teraz bačujú. Nebudem konkretizovať, ale nachádzam ich všade.

Ako funguje na Slovensku regulácia?

Bársako. Sám som podal na NBS-ku a  na predchodcu, bývalý Úrad pre finančný trh asi dvadsať podnetov. Jediný, ktorý mi uznali, bol ten RIF. Všetky podnety mali logiku a boli podložené faktami. Nebolo to len také špliechanie. Ale okrem toho RIF-u všetko vyšumelo.

Ešte posielate nejaké podnety na prešetrenie?

Radšej nie. Neoplatí sa to. Keď im človek niečo pošle, vždy napíšu nie. A potom, keď sa chcete súdiť, tak na súde vytiahnu vyjadrenie z NBS, pozrite podľa NBS je to všetko v poriadku.

Preto na NBS-ku neposielam nič. Nemôžem, lebo keby som sa chcel prípadne súdiť, tak to bude proti mne. Ale súdim sa málo, vlastne vôbec.

Čo NBS napíše, prečo to neuznajú?

Napríklad v prípade 1.garantovanej som podal podnet, že tam vzniká povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku teda povinnosť odkúpiť akcie skupinou J&T. Argumenty boli podľa mňa silné, v konsolidovanej uzávierky J&T Finance Group bolo vidieť, že ovládajú obe cyperské firmy, ktoré 1.garantovanú kontrolovali. Akcionári 1.garantovanej by dostali slušné peniaze.

Odpoveď?

To nie je konsolidované, lebo je to na základe nejakých zmlúv a nie na základe reálneho majetkového stavu a koniec. Inak nepresvedčili sme ani civilný súd, povinná ponuka na akcie 1. garantovaná žiaľ nebude.

Alebo raz mi prišla domov nejaká pani, že kúpi odo mňa akcie Senickej mliekarne po desať korún. Ja jej hovorím, že sám mám dopyt na burze na kúpu po 50 korún a ona ich chce odo mňa kupovať za 10? Podal som podnet na NBS, že ako sa nejaká firma, ktorej meno som uviedol, môže dostať k zoznamu akcionárov a potom takto obchádzať ľudí a presviedčať ich predať hlboko pod cenu. Výsledok išiel do stratena.

Ako na NBS vidia, že to podal Hošek, tak musí byť automaticky nie :-)

Ako sa dostali k zoznamu akcionárov?

Zásadná chyba kupónky bola to, že existovala len jednostupňová evidencia akcionárov. Stačilo mať podplateného úradníka na SCP a ten vám predal zoznam akcionárov na diskete.

S tým zoznamom som potom oslovil všetkých akcionárov?

Áno, tak sa robili skupovačky. Na nich vznikli najmä slávni žraloci. Skupovali sa Senická mliekareň, Prievidzská mliekareň, Tribometal, Železiarne Podbrezová a vlastne všetky akcie. Skupovačky robili všetky vraj finančné skupiny.

Ako vyzerali tie skupovačky?

Mali zoznam akcionárov. Urobili víkendovú akciu. Dali skupovačom zoznam ľudí a zrejme aj nákupný limit na každú akciu, lebo cena sa dala aj zmeniť v prospech klienta. Za mnou prišli s tou Senickou mliekarňou až dvakrát. Povedali, viete, je to nanič, je to zlé, na bankrot. Dáme vám za ne aspoň desať korún za akciu. Tuto to podpíšte.

Inak objektívne treba priznať, že samotný predaj akcií bol slobodné rozhodnutie akcionára. Nikto nikoho násilím nenútil. Samozrejme informácií mal viacej skupovač ako akcionár.

Čo hovoríte na CDCP?

Chorý prvok na slovenskom kapitálom trh. Divné poplatky za prevody akcií, divné poplatky za vedenie účtu, divné personálne obsadzovania, divný prístup ku klientom, divný informačný systém, divné asi všetko. Snáď to nové vedenie zmení, ale doteraz to bolo odkladisko politických nominácií a všetkého neschopných ľudí. Napr. v 2004 zaviedli nový softvér a ten spôsobil dvojtýždňový výpadok obchodovania na burze. Nešli ani akcie, ani dlhopisy, na burze nešlo nič. Neskutočné. Prosto koniec burzy. A nikto za to neniesol zodpovednosť. Nikto!!! Lebo vedúca bol známa toho a toho politika keďže CDCP patrilo pod ministerstvo financií.

Čo tie poplatky, ktoré sa v minulom roku zaviedli?

Jeden pán mi hovoril, že jeho osemdesiatročný otec má 1000 akcií Mostáreň Brezno. Tá firma bola v tom čase vymazaná z obchodného registra. Už neexistovala. A tomuto nešťastníkovi prišla faktúra od CDCP na 10 000 korún poplatky.

Poplatky mali bludnú konštrukciu, postihovali najmä dôchodcov a boli úplne mimo reality. Hromadu sťažností museli riešiť až na vláde. A výsledok? Politicky dosadený riaditeľ dostal ešte aj odmenu!

Čo ešte sa dá povedať o CDCP?

Ako je možné, že náš depozitár nie je členom žiadneho zahraničného depozitára alebo burzy? Ak nefunguje náš trh a ani nebude fungovať, lebo už všetko je predané a nikomu trh nechýba, tak môže ísť po vzore regionálnych búrz v Nemecku. Pozor, termín regionálny klame, tie burzy sú medzinárodné až veľmi. Príkladom môže byť burza v Berlíne, kde má mám napríklad zadaný dopyt na akcie Slovnaft. Zatiaľ som nič nekúpil, ale v januári sa tam nejaké zobchodovali. V Berlíne s dá kúpiť takmer všetko, lebo sú napojení na ostatné burzy a depozitáre. Náš depozitár nie je napojený nikde. Nenapojený depozitár limituje burzu.

Podľa mňa jediná šanca, ako by naša burza mohla prežiť, je ísť vzorom Berlína. Primárne sa nemecké akcie obchodujú vo Frankfurte. Využili smernicu MIFID a ich mimoburzový trh MTF berie likviditu iným burzám. Nemecké cenné papiere sa dajú kúpiť na desiatkach miest, burzovo, mimoburzovo, priamo u obchodníka. Možno by sa dali aj u nás.

A čo IPO-á na našej burze?

Momentálne je to nezmysel. Nie sú kandidáti, nie sú obchodníci, nie sú klienti, nie je infraštruktúra, nie je nálada. Softvérové vybavenia CDCP a burzy zaspalo dobu. Tu sa nič umierniť nedá. IPO je náročná vec aj pre vyspelejší trh ako náš.

Podľa mňa treba sťahovať likviditu z iných trhov cez MTF. Aby si človek nemusel kupovať ČEZ v Prahe, ale aj doma. Inak to tu skape. A chýbalo by to niekomu? Nikomu.

IPO Slovak Telekomu?

Úžasná vec! Držím palce, určite si kúpim a budem všade kúpu akcií Telekomu propagovať. Je možné, že práve toto IPO odstráni hore uvedené nedostatky. Ale IPO musí byť urobené na inej burze a tu urobiť duálny listing. Po rokoch by sa dala stiahnuť likvidita na našu burzu, ako sa to stalo x-krát napríklad pri českých duálne listovaných akciách NWR alebo CETV. U nás ešte pár rokov nielen na IPO nebude infraštruktúra.

Ak chceli slovenské firmy získať kapitál, tak išli s IPO-m do Varšavy (Asseco) a Viedne (Skyeurope) a nemali tam problém s úpisom akcií.

Asseco bola už pred IPO sčasti poľskou firmou, teda o investorov nemali núdzu. Poliaci sú burzový nacionalisti a čo je na ich burze, obchodujú ako na tržnici v Nowom Targu J, teda vo veľkom.

Asseco má ISIN začínajúci SK. Je to teda slovenská akcia v slovenskom depozitári. Poľská burza je členom nášho depozitára, a preto sú tie akcie registrované na Slovensku, aj keď sa obchodujú vo Varšave. Ako je možné, že tie akcie sa neobchodujú duálne aj na našej burze? Cez MTF by to bolo možné. Nikoho sa nepýtate a akcie dáte na trh.

A aká bude budúcnosť slovenskej burzy?

Ako som už hovoril, keby naša burza skončila, nikomu nebude chýbať. Reálne sa tu obchodujú len štátne dlhopisy a zo zákona hypotekárne záložné listy. Keďže máme euro, môžu štát a banky dávať svoje cenné papiere o 50 kilometrov ďalej na západ na funkčnú viedenskú burzu. Snáď sa to nestane.

Časom bude na predaj majoritný balík burzy. Podľa mňa burzu dovolia kúpiť len „strategickému“ investorovi, teda inej burze. A to je chyba. Ak kúpi našu burzu viedenská, bude koniec. Čo kúpila viedenská burza, to sa nezlepšilo. Budapeštianska burza, pražská burza, Ľubľana stagnujú. Tvária sa, že sa zameriavajú na IPO. Ale čo získali za tú dobu napríklad v Prahe? Len Fortunu, ktorá by tam išla tak či tak. Ja keby som mohol, tak nepredám viedenskej burze nič. Poľska burza zase slovenskú nepotrebuje, vystačia si samy, fungujú neskutočne dobre.

Lepší by bol investor, ktorý by mal záujem o rozvoj burzy nielen cez IPO, ale hlavne cez MTF trh.

Čo je to OSMA?

Osma je občianske združenie Ochranné spoločenstvo minoritných akcionárov. Osma mala vzniknúť ešte po kupónke. Teraz je jej činnosť obmedzená, pomaly nie je koho chrániť. Na mojej stránke akcionar.sk je celá história OSMA, ako vznikla. Robili sa aj nejaké prednášky, zvolávanie akcionárov. Písal som na webe aj nejaké kauzy. Veľa ľudí navštevuje najmä zoznam všetkých vydaných slovenských cenných papierov, aby zistili, či ich papier má nejakú hodnotu.

Ako sa určuje, či je akcia cenná alebo bezcenná?

Ja to priebežne aktualizujem, keď mám čas. Niekto mi minule zavolal, že tam mám Inžinierske stavby Košice ako bezcenné. Hovorím hop, sorry a opravil som to. Ale minulý rok mali stratu 50 miliónov euro, tak som skoro trafil. Na akcie, čo sa obchodujú na burze, mám odkaz na burzovú cenu.

Čo na webe akcionar.sk ešte všetko je?

Tu je prehľad snáď všetkého, čo bolo v kupónke. Keď tam niečo nie je, stačí zavolať, ku všetkému viem niečo povedať. Zoznam cenných papierov je asi najlepšia služba, čo máme. Minulý rok, keď začalo CDCP s bludnými poplatkami, ľudom vedelo poradiť málo ľudí.

Napriek informáciám na webe vidíte stádovitosť ľudí, keď aj cenné akcie darovali FNM. Teda nielen bezcenné akcie, ktorých sa bolo treba zbaviť kvôli poplatkom CDCP. Darovali aj veľmi dobré akcie. Napríklad Tatra banku, jedna stojí 12 000 EUR. Drvivá väčšina však darovala naozaj bezcenné akcie.

V Trende bol aj zoznam tých cenných akcií, napriek tomu darovaných do FNM.

Áno, sú tam akcie, ktoré sa obchodujú na burze a ktoré aj ja kupujem: Biotika, Ekostav, Elektrokarbon, EMERSON, PRO Populo, Majetkový holding a ďalšie. Od niektorých firiem dostali ľudia aj list, že od nich akcie odkúpia, ale oni to aj tak darovali FNM.

Prečo kupujete slovenské akcie? Dlhodobo sa obchodujú za veľmi nízke ceny voči účtovnej hodnote. Teda burzová cena sa v čase nepribližuje vnútornej hodnote. Kvôli dividendám?

Akcie takmer výhradne len kupujem. Predávam iba málo. Za dobrú cenu je málo kupcov. Ale keď má spoločnosť akcie obchodované na burze, a chcete odísť z burzy, tak musí odkúpiť od minoritným akcionárov za čistú hodnotu aktív. Na burze registrovaných akcií je však čím ďalej menej.

Kupujete akcie na burze pod vnútornou hodnotu a čakáte kým nepríde squeeze out?

Nie všetky akcie idú z burzy preč. Ale keď sa na burze predávajú akcie výrazne pod hodnotou tej firmy, tak prečo to nekúpiť. Na burze obchoduje pravidelne tak 20 ľudí, skoro všetkých poznám a viem, že nikto to za vyššiu cenu nekúpi. Čiže predať sa nedá, aj keď viete, že firma má vyššiu hodnotu, ako je cena na burze, nie je komu. Niečo ako spread 500 percent. Náš trh je proste z tohto pohľadu príšerný.

Na squeeze out nečakám, náš zákon je tak prísny, že vyvlastnenie akcií nechce nikto urobiť. Je to perfektné, najmä keď pozriete, čo sa stalo v Česku. Tam squeeze out zneužili na hromadné okrádanie bezbranných akcionárov za smiešne ceny. Podľa zákona.

A ako sa to dá zmeniť?

Na rozhýbanie trhu slovenské akcie momentálne nepomôžu. Pozrite aký je ukazovateľ PE pri nových emisiách BHP a TMR. Veľmi pekne sa obchodujú, aj keď o štruktúre obchodov sa dá polemizovať. Tie akcie sú brutálne nadhodnotené a navyše zo segmentov, ktoré nie sú sexy. Kúpil som si obe emisie. Ak chceme rozhýbať trh, tak jediná reálna a rýchla možnosti je trh MTF. Natlačiť sem akcie zvonku ako MOL, PKN, CEZ, Petrom a podobné veci a dať možno najnižšie poplatky na obchodovanie v celej Európe. Vtedy sem prídu obchodníci a ich klienti. A popri MTF urobiť občas nejaké domáce IPO.

Inak J&T za ich nové akcie treba pochváliť, pre rozvoj trhu robia, čo sa dá, ale inštitúcie trhu sú mierne povedané nepružné.

Ako dnes zverejňujú podniky na burze hospodárske výsledky? Musím ísť do podniku alebo do zbierky listín, alebo ich už nájdem aj na internete?

Áno, majú, lebo ich musia mať na webovej stránke. Napríklad keď na stránke burzy kliknete na konkrétnu firmu, nenájdete ani odkaz na finančné výkazy spoločnosti na jej webe ani nejaké základné spracované údaje. Jediné, čo burza dá, je ukazovateľ PE... Na akcionar.sk túto aktivitu čiastočne suplujem a odkazujem aj na hospodárske výsledky podnikov.

V súčasnosti firmy zverejňujú údaje viac-menej perfektne, len akcie chýbajú. Ak kótované podniky neuverejnia výsledky, tak ich burza vyhodí a musia dať povinnú ponuku.

Keď CDCP zaviedol tie poplatky, pohlo to predajmi akcií na burze?

Áno, veľmi. Bude to pokračovať aj budúci rok. Každý, kto má cenné papiere s nominálom vyšším ako 35 eur, dostane faktúru od CDCP. Teda stačia dve akcie z kupónky a máte 8-eurovú faktúru v poštovej schránke.

Čo tí ľudia robia? Idú do banky a tam sa snažia akcie cez burzu predať?

Buď idú na poštu, alebo do banky. Veľa ľudí nebude vedieť, čo majú robiť. A nastane chaos.

Sú na burze okrem malých investorov a drobných predávajúcich aj stredné a veľké ryby?

Nikto. Len na štátnych dlhopisoch.

Sú na Slovensku ešte zahraničné fondy?

Holandský MEI je asi posledný zahraničný fond, ktorý má nakúpené slovenské akcie. Ale tie kupovali už dávno a teraz neobchodujú, len držia. Skôr predávajú.

Je tam strašne malá likvidita?

Na strane kupujúcich sú jeden, dvaja, niekedy štyria ľudia na jeden titul. Niekedy nikto. A väčšinu z nich poznám. Na strane predávajúcich sú poslední ľudia, čo ešte majú akcie z kupónky a teraz sú vyľakaní z poplatkov CDCP. Predávajú len fyzické osoby a kupujú tiež len fyzické osoby.

Ako dlho trvá, kým sa zrealizuje pokyn?

Podľa toho, čo kupujete. Niektoré akcie dopytujem aj mesiace a nič som nekúpil. Pritom práve tie akcie ľudia darovali do FNM.

Ktoré sa kúpiť dajú?

Na slovenskom trhu sú likvidnejšie akcie Slovnaft a VÚB. Na burze sú podľa mňa aj veľmi dobré tituly.

Keď človek lyžuje, mal by si povinne kúpiť akcie TMR. Ale keď človek nelyžuje, tak musí zvažovať. Je tam garancia odkupu za šesťpercentný výnos. Nedávno som bol na valnom zhromaždení a darčeky boli perfektné. A pritom mám len deväť akcií ešte z čias predchodcu Ski Jasná. Minimálne sa oplatí kúpiť 25 akcií a dostať trojdňový poukaz na lyžovanie plus bonus za valné v hodnote možno stoviek eur.

Potom ešte snáď Majetkový holding. Vyzerajú seriózne a majú každý rok dividendu. Ale porovnateľných akcií sa dá na zahraničných burzách kúpiť veľa. A ak si človek v zahraničí dá dopyt, tak kúpi koľko chce. Ale na Majetkový holding, keď dá dopyt, tak môže čakať a čakať a čakať.

Alebo akcie 1.garantovaná, kde sa vsádzate, či Európsky súd zníži pokutu voči NCHZ alebo nie. Sú to 3 eurá k 13. Akcia stojí dve eurá. Dobrá lotéria, navyše sa vsádzate s J&T, ktorá 1. garantovanú ovláda. Tam pomer prehra-výhra nepoznám.

Chodíte na valné zhromaždenia, sledujete hospodárske výsledky a zaujímate sa podrobne o tie podniky?

Pokiaľ sa dá, chodím pravidelne.

Čo sa na valnom zhromaždení dozviete, čo sa inak nedá zistiť?

Dnes podniky, ktoré sú na burze, majú všetko na internete. Aj návrhy uznesení. Takže dnes už na valné ani nemusím ísť. Niekedy bývajú na webe aj zápisnice z valných zhromaždení. U podnikov, ktoré nemajú akcie registrované na burze, na valné chodiť treba.

Ako sa dali kúpiť mimoburzové nekótované podniky?

Napríklad na webe. akcionar.sk/burza je malá burzička, najmä mimoburzových akcií. Inak tento náš slovenský akciový trh má nižší obrat ako trh na Miletičke. Čo na Miletičke, v dedine na Orave :-)

J&T chcela oživiť slovenský kapitálový trh. Ale jej emisie TMR a BHP sa až taký veľký boom neurobili. Na čom to oživenie stroskotalo?

Na valnom zhromaždení TMR som sa rozprával s jedným človek z J&T. Hovoril, že viacej akcií ako predali, sa už predať nedá. Nie je dopyt, máme len päť miliónov ľudí. Všetkých relevantných už oslovili. Ľudí odrádza aj história skupiny aj strach z BMG a vôbec celé dejiny kapitálového trhu.

Penta nemala problém upísať Fortunu v Prahe.

Tam pomohlo, že robili duálny listing vo Varšave. NWR zase veľmi pomohlo, že sa obchoduje okrem Prahy aj v Londýne. V Čechách je síce niekoľkonásobne viac drobných investorov, ale na veľké emisie by to tiež nestačilo. U nás môže byť päťkrát menej akciových špekulantov. A to je strašne málo.

Inak v Čechách mali v oboch vlnách kupónovej privatizácie okolo 6000 podnikov. Vtedy bolo na burze 6000 akcií a zostalo len to, čo sa tam obchoduje dnes, teda pár. V tomto kontexte je ich úbytok akcií ešte väčší ako u nás. Neskutočná blamáž.

Čím sa dnes živíte?

Dividendami a dobrými radami :-)

Prvá časť rozhovoru: Kupónová privatizácia rozbehla slovenský kapitálový trh

Milan  Hošek, investor do slovenských akcií, investičných certfikátov a opcií. Reportér Trendu  v  rokoch  2003-2005, píše o slovenských podnikoch a kauzách dodnes na svojom blogu a je člen Ochranného spoločenstva minoritných akcionárov OSMA.

Diskusia k článku je tu.

Účtovné hodnoty, PE a PB ukazovatele slovenských akcií

Hodnoty a hospodárske výsledky slovenských akcií

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne