Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Akcie na európskych burzách

V dnešnom článku sa detailnejšie pozrieme na možnosti, ktoré má slovenský investor pri nákupe akcií európskych firiem. V súčasnosti na Slovensku pôsobí množstvo slovenských, ale aj zahraničných brokerov, cez ktorých môžeme obchodovať na rôznych Európskych burzách. Okrem toho, ľudia, ktorým nerobia problém cudzie jazyky, si môžu otvoriť konto aj u brokera kdekoľvek v zahraničí bez akýchkoľvek obmedzení. Avšak, je potrebné si brokera poriadne preveriť a ubezpečiť sa, že sa jedná o solídnu a stabilnú firmu (má nejakú históriu, čo o nej ľudia píšu na fórach, je nejako poistená, je členom nejakej burzy?). To platí hlavne u menších firiem. Je treba si totiž uvedomiť, že hoci sú prostriedky, ktoré máme na účte u brokera na Slovensku chránené prostredníctvom Garančného fondu investícií (ktorý je akousi obdobou Fondu ochrany vkladov), ktorý v prípade insolventnosti brokera hodnotu cenných papierov na našom účte z 90% nahradí, je toto ručenie obmedzené do výšky 20 000 EUR. Avšak, Garančný fond poskytuje náhradu len v prípade, že sa broker stane insolventným, resp. spreneverí zverené cenné papiere. Poklesu cien držaných akcií sa táto ochrana, samozrejme, netýka. Obdobné systémy platia aj v ostatných štátoch EU.

Ďalej by sme si mali rozmyslieť, akým spôsobom budeme zadávať pokyny na obchodovanie, a či budeme vyžadovať aj ďalšie produkty ako sú analýzy, správy, real-time ceny a podobne. Od množstva služieb totiž závisia vyberané poplatky, ktoré hlavne pri menších investíciách podstatne ovplyvňujú výnos. Pre potreby klasických investorov, ktorí nakupujú akcie, aby ich držali niekoľko rokov si však nie je potrebné platiť tieto nadštandardné služby, keďže správy a aj ceny sa dajú nájsť s miernym oneskorením na internete bezplatne na stránkach ako www.bloomberg.com alebo www.finance.yahoo.com.

  Z hľadiska poplatkov sa preto najlepšie oplatia online obchodovacie platformy, aké ponúkajú na slovensku napr. Fio, Saxobank, Patria. Podanie pokynu elektronicky je totiž bezplatné, pričom za telefonický pokyn sa zvykne platiť minimálne 2 euro. Poplatky za uskutočnenie obchodu sa rádovo pohybujú v desatinách percenta, najčastejšie 0,15 – 0,20% zo sumy obchodu, pričom spravidla býva určená minimálna suma poplatku, ktorú broker požaduje (najčastejšie minimálne 7 EUR, avšak napr. u Saxobank je to až 20), čiže obchodovať veľmi malé objemy sa neoplatí. Pri konečných výpočtoch je tiež treba počítať s tým, že klient zaplatí poplatok dva krát (raz za nákup a raz za predaj). Taktiež, ak si broker účtuje mesačný poplatok za vedenie účtu, treba sa presvedčiť, či ponúka niečo navyše, čo má pre nás nejakú pridanú hodnotu. Ak nie, je lepšie ísť ku konkurencii, ktorá si účtuje len za obchody.

Pre zníženie platených poplatkov je optimálne ísť k brokerovi, ktorý je členom burzy, ktorú chceme obchodovať. V opačnom prípade by totiž musel smerovať svoje pokyny cez iného brokera, čo obchody zbytočne predražuje. Z tohto pohľadu väčšinou platí, že ten, kto chce obchodovať na viacerých burzách s minimálnymi poplatkami by sa mal orientovať na veľké brokerské spoločnosti. Za členstvo na burze je totiž nutné každoročne platiť značné poplatky, a tak sa menšie firmy väčšinou špecializujú na jednu alebo len zopár búrz. Okrem toho je pre investora dobré pozorne si prezrieť obchodné podmienky brokera, napríklad aj to, či za obstaranie výplaty dividend a držbu cenných papierov vyberá dodatočné poplatky, alebo či už je to zahrnuté v cene účtu.

Všeobecne platí, že poplatky u zahraničných brokerov (hlavne u dcérskych spoločností Amerických firiem), sú podstatne nižšie ako u tých Európskych. Napríklad, americká firma Interactive Brokers ponúka obchodovanie v systéme XETRA za poplatok 0,1%, minimálne však 4 EUR, pričom na Slovensku sa za to účtujú poplatky minimálne o polovicu vyššie. Zaujímavé sú aj takzvané „flat rates“, t.j. paušálne poplatky, ktoré ponúka napríklad rakúska Erste bank prostredníctvom svojej platformy BrokerJet. V nej máte pri zaplatení poplatku 10 EUR mesačne obchody na Viedenskej burze do hodnoty 3500 EUR bez poplatkov. Pre nemeckú burzu XETRA ponúka za poplatok 20 EUR limit na obchody až 10 000. Takéto systémy sú však vhodnejšie pre traderov ako pre investorov. Na podobnom princípe funguje aj spoločnosť Cortal Consors, dcéra francúzskej banky BNP Paribas s pobočkami vo Francúzsku, Belgicku a Nemecku, pričom ponúka aj možnosť obchodovania akcií na mimoburzovom (OTC) trhu, t.j. priamo s dealermi vo vybraných bankách. Na druhú stranu, v zahraničí sú väčšinou vyžadované oveľa vyššie minimálne vklady na účet ako na Slovensku -- obvykle 5 až 10 tisíc EUR, kým na Slovensku stačí aj 700.   

Pri investovaní by si mali investori rozmyslieť aj to, či budú akcie nakupovať kvôli dividende alebo kvôli kapitálovému výnosu v budúcnosti. Množstvo akcií totiž vypláca pravidelne dividendy aj niekoľkokrát v roku, kým iné (tzv. rastové) ich nemusia vyplácať vôbec. Dividendy vo väčšine prípadov broker vyberá a automaticky pripisuje na váš účet, ale niekedy si za to účtuje dodatočný poplatok. Problémom je tiež, že hoci na Slovensku daň z dividend daň nemáme, bývajú tieto často zdaňované zrážkovou daňou už pri ich odoslaní v krajine určenia (podobne ako úroky v banke). Tieto dane sa pohybujú okolo 20% z celkovej sumy dividend a nie je je možné uplatniť si ich vrátenie. Nie sú ani odpočítateľnou položkou pri výpočte dane z príjmu. Avšak, pri investícii do akcií slovenských podnikov daň z dividend neplatíte.

Druhým typom výnosu sú príjmy z predaja cenných papierov, teda kapitálové výnosy. Tie sú zdaňované v rámci dane z príjmov a každoročne sa uvádzajú v daňovom priznaní. Zdaňovaný je však len celkový zisk (rozdiel medzi predajnými a nákupnými cenami) nad hranicu 5 násobku životného minima, t.j. v roku 2008 26 950 Sk.

A na ktorých burzách teda môžeme akcie v eurách obchodovať?

Bratislavská burza cenných papierov (BCPB): http://www.bsse.sk/

Je jedinou slovenskou burzou. Obchodovať na nej sa začalo roku 1993. Sú na nej kótované akcie veľkých slovenských podnikov (Slovnaft, Tatra Banka, Matador) ako aj štátne a podnikové dlhopisy. Obchodovanie však v skutočnosti prebieha takmer výhradne v segmente dlhopisov, nakoľko akciový segment tejto burzy je veľmi nelikvidný a prevládajú v ňom priame (t.j. vopred dohodnuté) obchody – počet obchodov zvyčajne neprekročí niekoľko desiatok denne. Na burze pôsobí aj niekoľko market-makerov špecializujúcich sa na štátne dlhopisy, ktorí sú povinní poskytovať trhu likviditu tak, že v prípade potreby vždy kúpia alebo predajú daný cenný papier. Za svoje služby inkasujú tzv. spread, a teda poskytujú horšiu cenu ako je štandardne na trhu.

Viedenská burza (Wiener Börse): http://www.wienerborse.at/

Je geograficky najbližšou likvidnou a plne funkčnou burzou. Bola založená v roku 1771 Máriou Teréziou. Sú na nej kótované rakúske akcie, firemné aj štátne dlhopisy, certifikáty, ETF, ale obchoduje sa tu aj s futures a opciami. So  zobchodovaným objemom vyše 200 miliónov EUR denne na spotovom trhu je významným regionálnym centrom obchodu s akciami. Avšak, likvidita na termínovanom trhu je podstatne nižšia, hoci aj tu je pri niektorých obchodoch možnosť uzatvárať obchody s market-makerom. Burza vydáva index ATX.  

Frankfurtská burza (Frankfurter Wertpapierbörse): http://deutsche-boerse.com

Je najväčšou zo siedmych nemeckých búrz, pričom má vyše 90% podiel na zobchodovanom objeme akcií v krajine. Obchodujú sa na nej akcie, ETF, ETC (komoditné ETF), REITs, certifikáty aj opcie. Okrem klasického obchodovania na parkete prevádzkuje burza aj elektronický obchodovací systém XETRA, cez ktorý sa zadávajú pokyny a realizuje väčšina obchodov. Takýmto spôsobom je vedený aj samotný order book. Táto burza je druhou najlikvidnejšou v Eurozóne, pričom celkový počet obchodov predstavuje viac ako milión denne. Deutsche-Boerse vydáva viac ako 120 indexov, pričom najznámejším z nich je DAX.      

Euronext (NYSE Euronext): http://www.euronext.com

Je najväčšou a najlikvidnejšou burzou v Eurozóne. Vznikla v roku 2000 spojením Parížskej, Amsterdamskej a Bruselskej burzy a v súčasnosti už funguje ako jeden trh s jedným centrálnym order bookom uloženým v Paríži. Okrem toho vlastní Euronext burzy v Lisabone a Luxembursku, ktoré zatiaľ obchodujú samostatne, ale  v budúcnosti sa tiež plánuje ich začlenenie do jednotného trhu. . V roku 2007 bol Euronext kúpený New York Stock Exchange, čím vznikla najväčšia burzová skupina na svete. Na Euronexte sa obchodujú akcie, ETF, warranty, certifikáty a dlhopisy (hlavne francúzske). Derivátov sa tu obchoduje veľmi málo, nakoľko NYSE Euronext vlastní aj Londýnsku derivátovú burzu LIFFE. Okrem toho ponúka Euronext obchodovanie v elektronických systémoch podobných NASDAQ, ako sú NYSE Alternext a NYSE Arca Europe, ktoré sa zameriavajú hlavne na menšie spoločnosti, ktoré nie sú kótované na iných burzách. Euronext vydáva niekoľko známych indexov, ako napríklad CAC 40 a Euronext 100. Počet obchodov na Euronexte zvyčajne dosiahne takmer 1,5 milióna za deň.

Madridská burza (Bolsa de Madrid): http://www.bolsamadrid.es/

Je najväčšou zo štyroch španielskych búrz s tradíciou od roku 1831. Obchodujú sa na nej akcie, vládne aj korporátne dlhopisy, z ktorých je množstvo konvertibilných. 90% obchodov prebieha cez elektronický systém SIBE, zvyšok obchodov je realizovaný na parkete systémom „open outcry“. Počet obchodov – a tým pádom aj likvidita -  na tejto burze každým rokom dynamicky rastie, pričom v roku 2008 dosiahol hodnotu 275 000 denne (čo predstavovalo medziročný nárast o 45%). Madridská burza vydáva index IBEX 35.

Milánska burza (Borsa Italiana): http://www.borsaitaliana.it

Je hlavnou talianskou burzou, od roku 2005 vo vlastníctve London Stock Exchange. Obchodujú sa tu hlavne veľké talianske spoločnosti a ich dlhopisy. Okrem toho sa tu dajú nájsť aj štátne dlhopisy a deriváty, avšak likvidita v týchto segmentoch je podstatne nižšia. V systéme AIM Italia sa kótujú akcie začínajúcich spoločností.  Na burze sa zrealizuje vyše 300 000 obchodov denne, takže likvidita je na pomerne dobrej úrovni. Milánska burza vydáva index MIB 30.  

OMX (NASDAQ OMX): http://www.nasdaqomxnordic.com/

OMX je severoeurópska burzová sieť, ktorá vznikla v roku 2003 zlúčením Helsinskej a Štokholmskej burzy. Odvtedy postupne expandovala tým, že kupovala malé regionálne burzy ako burzy v Kodani, Vilniuse, Rige, Talinne, ale aj napríklad na Islande či v Arménsku. V roku 2008 bola OMX kúpená spoločnosťou NASDAQ, ktorá sa snaží postupne zvyšovať prepojenosť medzi členskými burzami a nakoniec vytvoriť spoločný trh (niečo ako Euronext). To však bude zrejme komplikované, pretože akcie sa v OMX obchodujú v rôznych menách (konkrétne Fínske sa obchodujú v EUR). Avšak, potom ako bude Euro zavedené v ďalších krajinách, bude táto myšlienka reálnejšia. Na OMX sa obchodujú všetky tradične dostupné nástroje, avšak objemy obchodov sú pomerne nízke.

  Diskusia k článku

 

 

Zdroje:

 www.fio.sk

http://www.sk.saxobank.com/SK/saxo/intro.asp

https://www.patria-direct.cz/HomeUvod.aspx

https://www.cortalconsors.de/euroWebDe/-

https://brokerjet.ecetra.com/at/home/index1.phtml

http://www.interactivebrokers.com/ibg/main.php

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne




Súvisiace články