Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Medvedie trhy - bear markets

Termín medvedí trh (bear market) označuje obdobie, počas ktorého vládne na trhu klesajúci (medvedí) trend a ceny akcií padajú. Zvyčajne nastáva keď je ekonomika v recesii. V tomto článku sa bližšie pozrieme na najznámejšie obdobia medvedích trhov a pokúsime sa objasniť prečo ceny akcií počas týchto období klesali.

Medvedí trh vo finančnej terminológii označuje obdobie poklesu cien na trhu, pričom z technického hľadiska cena dosahuje nové minimá a akékoľvek lokálne maximá sú nižšie než tie predošlé. Môže trvať niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. Vznik medvedieho trhu býva zvyčajne spôsobený vstupom ekonomiky do recesie, náhlym skokovým zvýšením inflácie (napr. ropné šoky v 70-tych rokoch) alebo aj zvyšovaním nezamestnanosti a dlhodobou ekonomickou stagnáciou (napr. Japonsko). Medvedie trhy (hlavne tie silnejšie) bývajú často odštartované výrazným náhlym pádom, prípadne sériou pádov akcií, počas ktorých trhový index stratí viac než 5% svojej hodnoty. Tie spôsobia na trhu paniku a negatívne ovplyvnia očakávania investorov. Často zvykne byť príčinou pre vznik medvedieho trhu aj prasknutie existujúcej cenovej bubliny.  Za posledných 60 rokov sa na trhu objavilo zhruba 10 období medvedieho trhu, pričom najsilnejší medvedí trh v tomto období nastal v rokoch 2007-2009.

 

Teraz sa bližšie pozrime na najznámejšie medvedie trhy:

1929 – 1933

Tento medvedí trh je doteraz najtvrdším a najznámejším medvedím trhom. Na jeho začiatku bolo prasknutie akciovej bubliny, ktorá sa začala vytvárať koncom 20-tych rokov. Akcie sa stali populárne u širokej verejnosti, pričom bolo bežné nakupovať na vysokú páku vďaka nízkym úrokom. Po tri mesiace trvajúcom prudkom kolapse sa ceny prechodne zastavili na hranici necelých 50% nižšie než bol vrchol v z roku 1929. Potom sa začala takmer 5 mesiacov trvajúca bear market rally (krátke obdobie rastu cien počas medvedieho trendu, ktoré pripomína býčí trend), pri ktorej akcie vyrovnali zhruba 50% svojich strát. Následne sa však začal opäť prepad, pretože prasknutie bubliny sa začalo prejavovať v reálnom hospodárstve. Zvyšovala sa nezamestnanosť a ekonomika sa prepadávala. Navyše, koncom roka 1930 došlo k sérii bankových paník, kedy si vkladatelia chceli všetci naraz vybrať svoje peniaze. To viedlo k bankrotu množstva bánk, čo ešte ďalej zhoršilo ekonomickú situáciu. Okrem toho Federálny rezervný systém začal zvyšovať úrokové sadzby, aby tak udržal zlatý štandard dolára. Všetky tieto faktory spôsobili, že medvedí trh trval takmer celé 4 roky a ceny akcií sa zastavili na úrovni o takmer 90% nižšej než v roku 1929. Formovanie dvojitého dna trvalo takmer rok. Nasledoval veľmi pomalý rast, pričom svoje hodnoty z roku 1929 dosiahli akcie až v roku 1954, t.j. o vyše 20 rokov neskôr.  

 

 Obrázok 1: Medvedí trh na Dow Jones Industrial Average v rokoch 1929 - 1933

 

1973 – 1974

Tento medvedí trh bol charakterizovaný tým, že pád zasiahol hlavne veľké firmy. Tie totiž počas roka 1972 stúpali na cene, zatiaľ čo malé firmy stagnovali. Po dosiahnutí vrcholu začal trh pomaly padať s tým, že vysoko stúpla volatilita – bolo zaznamenaných veľa relatívne prudkých rastúcich ako aj klesajúcich dní. Pol roka po začiatku medvedieho trhu prišla situácia pripomínajúca dvojité dno, ktorá vyvolala 3 mesiace trvajúcu bear market rally. Rast sa ale nepodarilo udržať – hlavne vďaka tomu, že ekonomika sa kvoli vysokým cenám ropy (ropné šoky spôsobené náhlym zvýšením ceny ropy v dôsledku embarga na vývoz ropy do USA, ktoré vyhlásili arabskí členovia OPEC)a vysokým úrokovým sadzbám dostala do recesie. Nasledoval oveľa prudší pád, ktorý sa zastavil až na úrovni       -48% oproti vrcholu. V priebehu 2 mesiacov sa zformovalo dvojité dno a nasledoval pomalý rast. Úrovne z roku 1973 sa podarilo dosiahnuť až v roku 1982, takmer o 10 rokov neskôr.

 

 

Obrázok 2: Medvedí trh na SP 500 v rokoch 1973 - 1974

 

 

1980 – 1982

Po sérií ropných šokov a následného príchodu stagflácie sa šéf FEDu Paul Volcker snažil bojovať proti inflácii zvyšovaním úrokových sadzieb. Tieto opatrenia boli spočiatku prijímané zo strany investorov veľmi pozitívne. Okrem toho investori očakávali, že prezident Reagan po inaugurácii do funkcie zníži dane, čo naštartuje ekonomiku. Z týchto dôvodov ceny akcií na začiatku roku 1980 stúpali a predstavovali prvý významnejší rast za posledných 10 rokov. Lenže po nástupe Reagana do funkcie sa ekonomika vďaka vysokým úrokovým sadzbám (až 14 %) dostala do recesie. To znamenalo príchod takmer 2 roky trvajúceho pomalého poklesu cien akcií. Tento pokles bol ale pomerne plytký, pretože akcie spadli iba o 27,2% nižšie než bol posledný vrchol dosiahnutý v roku 1980. Formovanie dna trvalo 5 mesiacov, pričom formácia na grafe pripomína dvojité dno s tým, že druhá časť dna je o 4% nižšie než prvá. FED reagoval na recesiu v hospodárstve razantným znížením úrokových sadzieb, vďaka čomu sa ekonomika rýchlo zotavila. Preto po dosiahnutí dna začali akcie výrazne rásť a už o 2 mesiace vyrovnali maximá z roku 1980. Následne pokračovali v takmer 6 rokov dlhom býčom trhu.  

Obrázok 3: Medvedí trh na SP 500 v rokoch 1980 - 1982

 

 

1987 

Hoci tento medvedí trh trval veľmi krátko, bol hlavne na začiatku veľ mi robustný. Koncom roku 1986 sa rast americkej ekonomiky spomaľoval, avšak ceny akcií naďalej rýchlo rástli. Za prvých šesť mesiacov roku 1987 vzrástol index Dow Jones Industrial Average o vyše 40%. Táto bublina vznikla hlavne kvoli rozšíreniu dopytu po akciách medzi širokou verejnosťou, pričom investovanie na páku (margin) bolo veľmi populárne. 25. Augusta 1987 index dosiahol maximum a od tej chvíle začal klesať. Pokles najskôr nevyzeral nijako dramaticky, ale 19. Októbra 1987 bublina náhle veľmi rýchlo spľaskla. Ceny akcií sa prepadli o 22,61% za jediný deň – čo je dodnes neprekonaný najvyšší percentuálny pokles  v celej histórii indexu. Príčiny tohto náhleho pádu sa doteraz nepodarilo úplne vysvetliť. Po páde nasledovalo obdobie neistoty medzi investormi, v ktorom ceny oscilovali v pomerne úzkom pásme. 7 týždňov po páde boli minimá z 19.októbra opätovne otestované. Cena ale už pod ne neklesla. Následne sa začal veľmi pomalý rast. Index opätovne dosiahol svoje augustové maximá až v priebehu roku 1991. Napriek hrozivému začiatku tohto medvedieho trhu sa podarilo následky výrazne obmedziť prostredníctvom centrálnej banky, ktorá naliala likviditu do finančného systému. Z toho dôvodu sa otrasy na trhoch nepreniesli do reálnej ekonomiky.

 

 

Obrázok 4: Medvedí trh v roku 1987 na SP 500

 


1990 USA

Tento medvedí trh patrí medzi tie kratšie a menej dramatické. Súvisí hlavne s recesiou v USA na začiatku roku 1990. Zotavenie finančných trhov z krachu v roku 1987 ako aj ekonomický rast nebol taký silný ako sa pôvodne očakávalo. Okrem toho ešte stále trvala vlna bankrotov stavebných sporitelní v USA – savings and loan associations – ktoré sa dostali do problémov koncom 80-tych rokov. Navyše, po vypuknutí vojny v Iraku sa náhle zvýšila cena ropy, čo spôsobilo krátku recesiu. Medvedí trh bol v roku 1990 trval 7 mesiacov, pričom ceny poklesli o cca. 20%. Dno sa vyformovalo v priebehu 2 mesiacov a malo tvar formácie obrátená hlava a ramená. Následné zotavenie bolo veľmi rýchle,  a to hlavne vďaka silnej ekonomike. Ceny vyrovnali maximum zo začiatku roku  v priebehu 3 mesiacov od zformovania dna. Následne nastúpil silný býčí trh, ktorý trval až do konca 90-tych rokov.

 

 

Obrázok 5: Medvedí trh v roku 1990 na SP 500

 

 

1990 – 2004 Japonsko

Japonské akcie reprezentované indexom NIKKEI 225 boli v medveďom trhu od roku 1990 až do roku 2004. Bolo to spôsobené prasknutím masívnej cenovej bubliny nielen v akciách, ale hlavne v nehnuteľnostiach. Japonsko bolo koncom 80-tych rokov považované za pravdepodobného nástupcu USA ako najsilnejšej svetovej ekonomiky. Od roku 1986 do roku 1989 sa preto ceny akcií viac ako zdvojnásobili. Index NIKKEI 225 dosiahol koncom roku 1989 hodnotu takmer 39 000 bodov. V roku 1990 začala bublina praskať a v rokoch 1990 a 1991 zaznamenal index masívny prepad o takmer 50%. Ekonomická situácia sa ale stále zhoršovala, pretože firmy boli vysoko zadĺžené a museli sa vyrovnať so stratami spôsobenými prasknutím bubliny realít. Japonská ekonomika sa dostala do deflácie, ktorú sa centrálnej banke nepodarilo prelomiť ani znížením úrokovej miery prakticky na nulu. V priebehu 90-tych rokov sa síce v Japonsku vyskytlo niekoľko bear market rallies, ktoré korešpondovali s fiškálnymi balíčkami pripravenými japonskou vládou na oživenie ekonomiky, ale mali vždy krátke trvanie. Nakoniec sa trhu podarilo dosiahnuť dno v roku 2004, t.j. po 14 rokoch od začiatku medvedieho trhu na úrovni okolo 80% pod maximom z roku 1990. Nasledoval pomalý rast na úroveň okolo -55%, ktorý bol však zastavený celosvetovou finančnou krízou v roku 2008. Odvtedy index spadol ešte trochu nižšie než bolo dno z roku 2004. Medvedí trh v Japonsku predstavuje suverénne najdlhší medvedí trh, aký kedy akciové trhy zaznamenali. 

 

 

Obrázok 6: Medvedí trh na NIKKEI 225 v rokoch 1990 - 2004

 

2000-2002

Tento medvedí trh prišiel opäť po prasknutí bubliny – tentoraz internetovej. Väčšina investorov koncom 90-tych rokov verila, že nastala nová doba a dovtedy používané modely oceňovania stratili platnosť. Preto boli ochotní platiť za technologické firmy niekedy aj stonásobok ich ročného zisku. Internetová bublina začala praskať začiatkom roku 2000. Americké akciové indexy dosiahli nové maximá a následne začali klesať. Pokles bol najsilnejší v IT sektore. Prasknutie bubliny malo za následok 8-mesiacov trvajúcu recesiu s následným veľmi pomalým rastom. SP 500 pozvoľna klesalo, pričom pokles bol pravidelne prerušovaný niekoľkými bear market rallies. Index nakoniec poklesol o takmer 50%. Začiatkom roku 2003 sa vyformovalo dno v tvare obrátenej hlavy a ramien. Jeho formovanie trvalo takmer 8 mesiacov. Nasledoval rast, ktorý bol podporovaný nízkymi úrokovými sadzbami a formujúcou sa bublinou na trhu realít. SP 500 vyrovnal úrovne zo začiatku roku 2000 až v roku 2007. NASDAQ, ktorý obsahoval väčšinu technologických titulov, sa k svojím úrovniam zo začiatku roku 2000 doteraz ani len nepriblížil.

Obrázok 7: Medvedí trh na SP 500 v rokoch 2000 - 2002 

 

 

2007-2009

Súčasný medvedí trh nastal po prasknutí realitnej bubliny v USA a následnom znižovaní zadĺženia firiem po celom svete. Názory na to, či sa už skončil sa rôznia. SP 500 dosiahol svoje maximá koncom roka 2007 a následne v priebehu roka 2008 zažil niekoľko strmých pádov (najvýznamnejšie prišli v Októbri 2008 po páde banky Lehman Brothers a problémoch bánk na Islande). Doteraz spadol index najnižšie na hodnotu cca. 57% nižšiu než boli jeho maximá v roku 2007, čo z tohto medvedieho trhu robí najstrmší prepad od čias Veľkej depresie v 30-tych rokoch. V marci 2009 pokles dosiahol dno a od vtedy ceny akcií stúpajú, pričom sa dostali na úroveň okolo 30% pod maximami z roku 2007. Hoci si väčšina obchodníkov najskôr myslela, že sa jedná o klasickú bear market rally, dĺžka a razancia rastu tomu príliš nenasvedčujú. Na druhej strane sa tento rast trocha podobá na rally z roku 1930, ktorá ale trvala kratšie – zrhuba 6 mesiacov oproti súčasnej 10- mesačnej rally. 

 

 

 Obrázok 8: Súčasný medvedí trh 2007 - 2009 na SP 500

 

Obrázok 10: Porovnanie štyroch doteraz najsilnejších medvedích trhov: 1929-1933, 1973-1974, 2000 - 2002, 2007-2009


Zdroje:
http://www.fiendbear.com
www.finance.yahoo.com
http://dshort.com/charts/bear-markets.html?four-bears

Grafy: finance.yahoo.com, dshort.com

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne