Inflácia je rast cenovej hladiny, ľudovo povedané - zdražovanie. Pokles kúpnej sily peňazí môže spôsobiť rasť peňazí v obehu (takzvané "tlačenie peňazí" centrálnou bankou). Na Slovensku a v ďalších transformujúcich sa ekonomikách však poznáme aj iné dôvody rastu inflácie. Sú nimi deregulácia cien po prechode z centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku.
Okrem zrušenia deregulácie cien a zvyšovania peňazí v obehu zapríčiňuje infláciu aj globálny rast cien komodít, ktorý nemusí vždy súvisieť len s "tlačením peňazí".
Každá krajina a každá mena môže mať rôznu infláciu - závisí to od menovej politiky, ale aj od lokálneho vývoja cien v danej krajine. Nedávna hyperinflácia v Zimbabwe sa napríklad nedotkla svetovej ekonomiky, lebo išlo o izolovaný jav extrémneho zvyšovania peňazí v obehu v tejto krajine. Avšak globálny rast cien komodít (ropy, pšenice, železa, a pod.) od začiatku tisícročia sa prejavil v každej krajine zodpovedajúcim nárastom cien tovarov. A na druhú stranu deregulácia cien plynu na Slovensku zase nemala vplyv na ostatné ekonomiky.
Na Slovensku zisťoval Štatistický úrad infláciu, spotrebiteľské ceny CPI, podľa svojej metodiky. Prijatím eura v roku 2009 štatistický úrad zisťuje aj harmonizovaný index spotrebiteľských cien v eurzóne HICP. Na webe statistics.sk teda nájdete dve inflácie. "Starú" CPI a "novú európskejšiu" HICP. Inflácia sa zisťuje na základe zmeny cien v spotrebiteľskom koši. Keďže ten váš spotrebiteľský kôš sa môže líšiť od spotrebiteľského koša štatistického úradu, tak sa vám niekedy môže zdať, že ceny rastú iným tempom ako oficiálna inflácia.
"Tlačenie peňazí" je ľudový termín, ktorým sa označuje nárast peňazí v obehu. V skutočnosti si centrálne banky nenatlačia nové peniaze ako v minulosti. Zvýšenie peňazí v obehu sa dnes rieši úverovou expanziou a kvantitatívnym uvoľňovaním. Uvoľnením monetárnej politiky (napríklad znížením základnej úrokovej sadzby) banky začnú firmám a občanom požičiavať viacej peňazí na tovary, bývanie a investície. Tým sa do obehu dostane viacej peňazí.
Pri kvantitatívnom uvoľňovaní kupuje centrálna banka cenné papiere od vlády a bánk. Vláda tým financuje fiškálne stimuly (výstavbu infraštruktúry). Kvantitatívne uvoľňovanie zatiaľ v USA neprinieslo významný nárast peňazí v obehu ani infláciu. Banky neúverovali firmy ani občanov v takom merítku, aby k takémuto nárastu prišlo. Banky kvantitatívnym uvoľňovaním mohli napríklad zvýšiť rezervy, alebo pokryť straty z finančnej krízy. Peniaze sa tak nedostali do obehu, ale sa zlepšilo finančné zdravie bánk. To vytvára predpoklady na možnosť rastu úverov do budúcna, keď sa zotaví americká ekonomika a banky budú pri poskytovaní úverov optimistickejšie. Vyššia inflácia teda môže prísť neskôr v budúcnosti.
Opakom inflácie je deflácia. Defláciou sa označuje stav, keď ceny klesajú. To môže byť spôsobené poklesom spotreby, znížením peňazí v obehu ako aj vonkajšími vplyvmi ako je dovoz lacných tovarov z Ázie. Z deflácie majú politici aj centrálny bankéri hrôzu, lebo okrem zníženia cien to znamená aj pokles HDP, produkcie, platov. Proti deflácii sa tak snažia všemocne bojovať. Ale nie vždy sato podarí. V Japonsku sa pasujú s defláciou a nízkym rastom už dvadsať rokov.Na rozhýbanie ekonomiky (a tým aj inflácie) nepomohli ani masívne fiškálne stimuly.
Pre sporiteľov aj investorov deflácia predstavuje veľký problém najmä vtedy keď požiera ich úspory. Ohrozené sú tak hlavne dlhopisy s bankové vklady s dlhou viazanosťou.
Na grafe inflácie Slovenska je vidieť postupné znižovanie rastu cien ako aj skoky po deregulácii cien energií okolo roku 2000 za prvej Dzurindovej vlády:
Podrobnejšie údaje o inflácii na Slovensku:
http://ako-investovat.sk/index.php/inflacia-na-slovensku
Share
