Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Nevýhody a riziká ETF

ETF patria k najpopulárnejším nástrojom na investovanie už nielen do akciových  indexov, sektorov, ale už napríklad aj do komodít. Majú veľmi nízke poplatky a investorom ich odporúča aj Warren Buffett. Napriek tomu majú aj ETF, ako každý finančný produkt, niekoľko slabých a rizikových miest.

Exchange-traded funds sú vo svojej podstate pasívne riadené fondy, ktoré majú za cieľ kopírovať určitý index, resp. cenový vývoj určitej komodity, pričom podiely v nich sú obchodované na burze – takže ak chce investor po čase z ETF vystúpiť, tak jednoducho predá svoj podiel na burze a nemusí tak žiadať o redemáciu manažéra fondu, ani platiť výstupný poplatok.


Väčšina klasických podielových fondov je riadená aktívne a má podstatne vyššie náklady na manažérov fondu, predajnú sieť a pod. ETF drží tieto náklady na minime, takže môže investorom ponúknuť oveľa nižšie poplatky – obvykle okolo 0,1% hodnoty podielu ročne, pričom bežný podielový fond si zvykne pýtať okolo 3%. Keďže väčšina aktívne riadených fondov po zohľadnení poplatkov aj tak neprekoná trh, javí sa ETF ako výhodná alternatíva.


Problémom ale je, že investor by mal aspoň približne vedieť, aké ETF chce kúpiť – t.j. do akých aktív chce investovať. ETF totiž existuje veľké množstvo typov. Na trhu máme indexové, sektorové, komoditné, ale aj rôzne exotické ako napríklad aktívne riadené ETF či  ETF naviazané na vývoj kreditných spreadov.

Väčšina investorov si ale vyberá klasický ETF naviazaný na konkrétny akciový index. Pritom očakávajú, že zarobia výnos indexu plus dividendy mínus poplatky. To ale nemusí vždy platiť. Existuje totiž niekoľko metód, akými môže ETF kopírovať výkonnosť indexu. Prvou je fyzická replikácia akcií – t.j. index kúpi a fyzicky drží všetky akcie v indexe. To je pre väčšie indexy ako SP 500 pomerne nepraktické a nákladné, takže väčšina ETF používa buď stratégiu representative samplingu – kedy nakúpi za časť peňazí akcie a za zvyšok deriváty kopírujúce index - ,alebo index replikuje synteticky – t.j. nevlastní fyzicky žiadne akcie, ale ich výnos replikuje prostredníctvom derivátov ako Total Return Swaps alebo rôznych investičných certifikátov.


Väčšina indexových fondov využíva práve syntetickú replikáciu. Pri tejto stratégii ale hrozí riziko, že ak si protistrana fondu (väčšinou veľká banka, ako napr. Lehman Brothers), s ktorou fond derivát uzavrel, nesplní svoje záväzky, môžu prísť investori o podstatnú časť svojich peňazí. Okrem toho, pri syntetickej replikácii nastávajú väčšinou určité odchýlky, takže výnos ETF nebude presne rovný výnosu podkladového indexu, ale bude zrejme o pár desatín percenta nižší. To, akým spôsobom ETF replikuje výnos indexu, je uvedené v jeho prospekte. 


Ďalším rizikom je, keď ETF replikuje cenu určitej komodity prostredníctvom futures. Drvivá väčšina komoditných ETF totiž nedrží komodity fyzicky, ale replikuje ich cenu prostredníctvom komoditných derivátov, pretože je to ľahšie a lacnejšie. Lenže, v takom prípade musí ETF pravidelne tieto futures kontrakty rolovať – t.j. uzatvoriť kontrakt, ktorého splatnosť práve končí a vstúpiť do nového kontraktu so splatnosťou v budúcnosti. Na tom by nebolo nič zlé, keby ceny týchto dvoch kontraktov boli približne rovnaké. Väčšinou ale platí, že cena kontraktu v budúcnosti bude vyššia než cena súčasného kontraktu. Táto situácia je u futures bežná a nazýva sa contango. Je spôsobená tým, že investori očakávajú, že cena komodity bude stúpať a taktiež majú určité úrokové náklady.


ETF má väčšinou presne stanovené vo svojom štatúte, koľko kontraktov futures musí držať, takže musí nakúpiť futures bez ohľadu na výhodnosť alebo nevýhodnosť ceny na trhu. Keďže komoditné ETF zažili v posledných rokoch boom, mnohé z nich dorástli do rozmerov, kedy vlastnia podstatnú časť kontraktov futures na danú komoditu na trhu. Sú príliš veľké, a pri každom nákupe alebo predaji pohnú s trhovou cenou. To využívajú špekulanti, ktorí zarábajú práve na fakte, že dané ETF musí určitý kontrakt v stanovený dátum kúpiť alebo predať. Na toto doplatilo už niekoľko komoditných ETF. Napríklad veľké ETF naviazané na cenu zemného plynu s názvom UNG spadlo práve kvoli contangu a špekuláciám na jeho účet z ceny 60 USD v roku 2008 až na niečo nad 5 USD a hodnota jeho podielov stále klesá.
Špecifickou skupinou, na ktorú si treba dať pozor, sú takzvané leveraged ETF. Tie majú poskytovať výnos s pákovým efektom – napríklad 2:1. Tieto fondy boli populárne hlavne v období klesajúcich trhov krátko po páde Lehman Brothers.
Takže, to znamená ak index dosiahne výnos 4%, tak je výnos tohto ETF 8% ? Nie tak celkom. Problémom pri tomto type produktov je, že páku dosahujú na dennej báze – to znamená denný pohyb je násobený x2, nie ročný pohyb. Čiže, ak by sme kúpili indexové ETF s pákou 2:1 na SP 500 a index väčšinu dní v roku zaznamená malé poklesy, ale na konci roka prudko vzrastie a dosiahne nové high, tak stále budeme v strate – pretože leveraged ETF sú závislé od denných výnosov. Preto je v časoch vysokej volatility výhodnejšie použiť páku štýlom investovania na margin do obyčajných ETF, alebo sa páky radšej úplne vzdať.   


Ďalšou vecou, ktorú mnohí investori ignorujú, je menové riziko. Je dôležité vedieť, či ETF investuje do aktív v rovnakej mene v akej vydáva podiely. Ak nie, je na mieste sa pýtať, či dané ETF zaisťuje svoju menovú pozíciu, alebo je riziko plne v rukách investora. Menové riziko môže mať totiž za následok, že majiteľ dosiahne stratu aj keď samotný index, ktorý ETF kopíruje, by bol v zisku. Je to kvoli tomu, že napr. majiteľ menovo nezaisteného ETF na SP 500, ktorého účet u brokera je v euro, nákupom tohto ETF v USD otvára vlastne dve dlhé pozície – jednu dlhú na SP 500 a druhú krátku na menovom páre EUR/USD.


U niektorých exotickejších ETF je dôležitou témou aj likvidita, resp. spready na trhu. V prípade klasických investícií do veľkých indexových ETF je likvidita v čase burzového obchodovania výborná a spread je minimálny. Avšak, pri niektorých iných, menej využívaných typoch ETF môže byť spread problémom.
Nedávno sa začalo diskutovať aj o probléme veľkého množstva short pozícií na kľúčové indexové ETF – viď napr. tento blog na Financial Times: http://ftalphaville.ft.com/blog/2010/09/18/346406/can-an-etf-collapse/

Napríklad, v júni boli na ETF SPDR S&P Retail (ticker XRT), otvorené short pozície v hodnote 95 miliónov USD. Pritom hodnota všetkých vydaných podielov v tomto ETF bola iba 17 miliónov USD – čiže shortovaných bolo takmer 560% vydaných podielov. Takáto situácia, kedy je počet short pozícií vyšší než počet všetkých akcií, je skutočne ojedinelá. Počet short pozícií pri ostatných indexových ETF je tiež výrazne vyšší než pri akciách – kde väčšinou nepresiahne pár percent.


Je to čiastočne spôsobené tým, že shortovanie indexu je veľmi obľúbenou hedgingovou stratégiou inštitucionálnych investorov, pretože je ľahké a lacné – a ideálna cesta, ako ho spraviť je shortovať indexové ETF. Taktiež, ETF majú oproti akciám jedno špecifikum – podiely sú tvorené a redemované vo veľkých blokoch na požiadanie. Inštitucionálny investor môže teda kedykoľvek prísť za manažérom ETF a nechať si upísať, alebo vyplatiť toľko podielov koľko potrebuje – takže v prípade, že by súrne potreboval dodať podiel, ktorý predtým shortoval, nepríde k short-squeezu, pretože by si nechal upísať nové podiely priamo od ETF za trhovú cenu.


Otázkou preto je, či sa môže takýto nezvyčajný záujem o shortovanie prejaviť na stabilite ETF. Klasický short-squeeze (situácia, kedy je na trhu nedostatočná ponuka akcií a ich cena preto rýchlo miery hore) síce nehrozí, čo sa ale stane v prípade, že by sa majitelia podielov všetci naraz rozhodli nechať si ich vyplatiť a aktíva fondu by tým pádom klesli na nulu? Čo s tými otvorenými short pozíciami, ktoré niekoľkokrát prevyšujú počet vydaných podielov?

Na to, aby sme to vedeli posúdiť, musíme sa bližšie pozrieť na mechanizmus, akým short-selling pri ETF prebieha a ktorý umožňuje vznik takého veľkého množstva short pozícií. Povedzme, že som investor a vlastním 100 podielov novozaloženého ETF. Chcem ich držať dlhodobo, ale podpísal som brokerovi obchodné podmienky na margin account. V nich je okrem iného uvedené, že broker má právo požičať moje podiely na short-selling, pričom mi ich vráti na požiadanie. Takže, broker bez môjho priameho vedomia požičia podiely Janovi, ktorý ich chce shortovať. Na to, aby ich mohol shortovať, si ich musí najskôr požičať – požičia mu ich môj broker. Jano teda predá podiely Jurovi, pričom o 3dni sa obchod vysporiada – podiely sú potom právne napísané na Jura. Juro má tiež margin account, a tak sú podiely bez jeho priameho vedomia požičané Mišovi, ktorý chce spraviť ďalší short-sale. A tak ďalej...


Z tohto príkladu vyplýva nasledovné: Podiely v ETF má v ruke vždy len jeden akcionár. Ostatní majú pohľadávky voči iným, ktoré sú splatné na požiadanie – ja voči môjmu brokerovi, broker voči Janovi atď. Ak by som chcel predať moje podiely, broker mi ich musí vrátiť, a tak si ju vypýta od Jana atď. Tento systém je podobný ako požičiavanie peňazí medzi bankami. Mnohí účastníci si ale nie sú vedomí toho, že svoje akcie požičali. Myslia si, že ich stále majú na konte. A pokiaľ sa nič nepredvídaného nestane, ani si nič nevšimnú.

Problém by ale mohol nastať, keby si Juro hneď po kúpe podielov povedal, že ich chce redemovať. Vtedy by ho fond musel vyplatiť – lebo je právnym vlastníkom podielov – a potom by vyhlásil ukončenie činnosti, lebo by nemal čo spravovať. Short-selleri by tak nemali čo vrátiť a ja by som mal v ruke iba sľub brokera, že mi dodá podiely, ktoré sa už neobchodujú. Toto by ale nebol tak veľký problém, ako to na prvý pohľad vyzerá. ETF sa totiž nezatvára zo dňa na deň, takže broker by v prípade potreby mohol upísať ďalšie podiely a tie mi dodať. Alebo by mi vyplatil hodnotu aktív fondu v posledný deň obchodovania a rovnakú sumu by si pýtal od Jana – teda žiadna tragédia.


Problém by ale nastal, keby skrachoval niekto v reťazi short-sellerov, teda napríklad Jano. Vtedy by mal broker stratu, a keby bola veľká a skrachoval by, musel by som čakať na odškodnenie z garančného fondu a bol by som na tom takmer určite stratový. Lenže brokeri proti tomu postupujú tak, že na short-selling vyberajú relatívne vysoké marže – oveľa vyššie než napr. na trading futures. Takže ani tento scenár nie je veľmi pravdepodobný.        

Takže, aby sme to zhrnuli: ETF sú výbornými nástrojmi na pasívne investovanie do akciových indexov alebo sektorov. Majú veľmi nízke poplatky, ale aj určité riziká. Treba si pozorne prečítať prospekt a zamerať sa hlavne na techniku replikácie výnosov, veľkosť portfólia ETF v porovnaní k trhu, na ktorom investuje a na zaisťovanie kurzového rizika. Pri investovaní do exotických ETF si treba dávať obzvlášť veľký pozor, alebo sa im radšej úplne vyhnúť.   
 

Diskusia k článku je tu

 

Zdroje:
http://ftalphaville.ft.com/blog/2010/09/18/346406/can-an-etf-collapse/
http://en.wikipedia.org/wiki/Exchange-traded_fund
http://seekingalpha.com/article/80486-etf-investment-risks

 

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 



Súvisiace články