Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Investičné certifikáty v eurozóne

Hoci sú investičné certifikáty na Slovensku medzi verejnosťou stále nie príliš známym pojmom, v rámci Európy už dlhšie patria k bežným investičným nástrojom. Sú často vyhľadávané vďaka tomu, že v sebe kombinujú možnosť využívať pákový efekt a súčasne chrániť sa pred pádom cien pod určitú hranicu. Využívajú ich ako podielové fondy a veľké banky, tak aj individuálni investori.

Pod slovom certifikát môžeme rozumieť dva odlišné investičné nástroje. Prvým je klasický depozitný certifikát, ktorý na Slovensku prevládal hlavne v 90-tych rokoch. Funguje na podobnej báze ako dlhopis (t.j. v čase splatnosti vypláca istinu aj s vopred stanoveným fixným úrokom), pričom je však garantovaný Fondom ochrany vkladov. V posledných rokoch však obľúbenosť tohto nástroja prudko klesá, hlavne vďaka pomerne nízkym úrokovým sadzbám a zrejme aj kvoli nemožnosti predaja už zakúpeného certifikátu, prípadne jeho predčasného vyplatenia. Banky totiž v žiadnom prípade peniaze z depozitného certifikátu pred dobou splatnosti neuvoľnia. V súčasnosti depozitné certifikáty ponúkajú už len OTP a Poštová Banka.

      Ďalším, v súčasnosti veľmi obľúbeným druhom certifikátov sú tzv. investičné certifikáty. Jedná sa o derivátové produkty, ktoré poskytujú vlastníkovi možnosť profitovať z vývoja akciových indexov, ale často aj komodít či nehnuteľností. Primárne bývajú emitované bankami, pričom však takmer všetky investičné certifikáty sú kótované na nejakej burze, čo umožňuje voľné obchodovanie s nimi. Emitent po ich predaji za prijaté prostriedky vytvorí prostredníctvom kombinácie akcií a opcií (najčastejšie akcie nakupuje a opcie predáva)portfólio, ktoré kopíruje vývoj daného aktíva. Toto portfólio udržiava až do lehoty splatnosti certifikátu, kedy ho zlikviduje a vyplatí investorom hodnotu, ktorá im podľa cenového vývoja a podmienok certifikátu prislúcha. Ako poplatok si zvyčajne necháva dividendy z akcií, ktoré má v držbe. Okrem toho, poplatok býva účtovaný aj za vydanie certifikátov pri primárnej emisii, najčastejšie však v podobe spreadu.  

Výhodou oproti iným formám investovania je, že okrem nízkych poplatkov a voľnej obchodovateľnosti na burze investičné certifikáty často poskytujú aj garanciu minimálneho zhodnotenia, ktoré certifikát po určitom čase dosiahne (diskont).  Ten závisí od podmienok konkrétneho certifikátu. Ďalšou výhodou sú relatívne nízke poplatky za správu (väčšinou vo výške dividend z akcií v držbe emitenta). Okrem toho, mnohé certifikáty umožňujú dosahovanie pákového efektu, ktorý je hlavne v kombinácii s garanciou minimálnej hodnoty veľmi zaujímavý.

      Na druhú stranu, certifikáty majú aj svoje nevýhody. Okrem už spomínanej straty dividend je to hlavne riziko emitenta. Investičný certifikát totiž na rozdiel od toho depozitného predstavuje iba dohodu medzi bankou a investorom. Nie je považovaný za bankový vklad (zvykne sa označovať ako retailový derivát), a preto sa naň ochrana vkladov nevzťahuje. Preto - hlavne v súčasnosti - si treba emitenta starostlivo vyberať, pretože v prípade jeho platobnej neschopnosti bude investor zrejme čakať na svoje peniaze márne. To sa stalo napríklad mnohým Nemeckým bankám, ktoré obchodovali s Lehman Brothers. Preto stratégia diverzifikácie v tomto segmente prinajmenšom stojí za úvahu.

Navyše, na ceny certifikátov na burze vplývajú okrem vývoja cien podkladového aktíva aj zmeny v úverovom ratingu emitenta. V prípade, že emitent sa dostane do problémov a jeho úverový rating sa zníži, je veľká pravdepodobnosť, že ceny ním vydaných certifikátov padnú tiež, nakoľko to investori budú chápať ako zvýšenie rizika, a preto budú logicky žiadať aj vyšší výnos .

Najväčšími emitentmi certifikátov v Euro sú veľké banky ako Deutsche Bank, Societe Generale, Commerzbank, UBS,  Sal. Oppenheim a pod. S certifikátmi je možné obchodovať prakticky na každej akciovej burze, pričom najväčší podiel majú burzy Euronext a Frankfurt. 

 Aké typy investičných certifikátov teda existujú? Vďaka finančnému inžinierstvu vznikajú stále nové formy, pričom toto odvetvie je veľmi dynamické a nie veľmi štandardizované. Všetky však sa dajú rozdeliť do niekoľkých základných skupín podľa rizika a potenciálneho výnosu. Väčšina bánk rozdeľuje investičné certifikáty podľa rizikovosti do štyroch tried. Napríklad Švajčiarska banka UBS rozoznáva skupiny: protection, optimization, performance a leverage. Platí, že čím vyšší je potenciálny výnos (ktorý býva u certifikátov s maximálnou ochranou spravidla limitovaný –  majú tzv. „cap“), tým je vyššie aj možné riziko straty. Ďalej platí, že nízko rizikové certifikáty (protection) majú pákový pomer 1:1, a teda žiadnu páku nevyužívajú. Stredne rizikové (optimization, performance) zvyknú využívať miernu páku 5:1 a u tých najviac rizikových (leverage) môže tento pomer dosiahnuť aj  100:1. Najpoužívanejšími typmi certifikátov teda sú:

Indexové certifikáty (index certificates)

Sú základným a súčasne najpoužívanejším typom certifikátov. V rámci svojho fungovania sa veľmi podobajú ETF (takmer nulové poplatky, reinvestované dividendy), avšak ich emitentom je banka, ktorá nie je zákonom viazaná udržiavať fyzicky portfólio tak ako ETF. Vďaka tomu si môže dovoliť o niečo nižšie poplatky, avšak investor je vystavený riziku emitenta, ktoré je vyššie ako u ETF. Okrem toho, cena jedného certifikátu je relatívne nízka (najčastejšie 1/100 hodnoty indexu), takže je všeobecne dostupná. Navyše, mnohé indexové certifikáty nekopírujú len akciové indexy, ale aj vybrané koše akcií (tzv. Basket certificates alebo aj Strategy certificates – tie sa pravidelne rebalansujú), prípadne komodít. Pri investícii do komodít, ktoré sú kótované v dolároch, sú veľmi zaujímavé tzv. quanto certifikáty, t.j. certifikáty, pri ktorých sa pri kúpe ako aj pri splatnosti kurz EUR/USD prepočítava rovnakým, vopred pevne stanoveným kurzom – quanto teda poskytuje ochranu proti menovému riziku. Indexové certifikáty v sebe neobsahujú páku, takže rast rovnako ako aj pokles ich hodnoty je proporcionálny k hodnote indexu. Z toho dôvodu patria medzi menej rizikové certifikáty.

Diskontné certifikáty (discount certificates)

Ich podstatou je, že investor nakúpi certifikát viažuci sa na určité aktívum so zľavou (diskontom) oproti súčasnej hodnote aktíva. Teda, ak sa cena aktíva do doby splatnosti nezmení, dosiahne investor automaticky výnos vo výške diskontu. Tento potom funguje pre investora ako „margin of safety“, teda akási bezpečnostná rezerva proti poklesu cien aktíva chrániaca investora pred stratou. Ak však cena aktíva vzrastie, dosiahne investor výnos vyšší. Výnos certifikátu je však zhora limitovaný (cap), keďže emitent vytvorí certifikát takým spôsobom, že nakúpi podkladové aktívum a súčasne vypíše out-of-the-money call opciu. Takže, akonáhle je cena aktíva vyššie ako exercise price tejto opcie, bude opcia využitá a banka bude musieť vlastníkovi opcie predať aktívum za túto cenu. Preto dostane investor výnos v hotovosti vo výške cap-u. Na druhú stranu, ak je cena aktíva nižšia, opcia nebude využitá a investor dostane samotné podkladové aktívum. To isté sa stane aj keď bude cena nižšia ako je diskont. Keďže doby splatnosti takýchto certifikátov bývajú okolo 1 – 2 roky, banka si necháva dividendy vyplatené z akcií alebo ETF (ak sú podkladovými aktívami) ako poplatok.

Okrem štandardného discount certifikátu existuje ešte aj varianta s bezpečnostným vankúšom (tzv. discount certificate plus), pri ktorom sa vyplatí predom určená suma vždy, ak cena v priebehu daného obdobia neklesne pod určitú bariéru (banka certifikát vytvára prostredníctvom predaja bariérových opcií, čo sú opcie, ktoré sa aktivujú pri prekonaní určitej cenovej bariéry kedykoľvek počas ich trvania). Ďalšou variantou je rolling discount certificate, ktorý má vlastnosti štandardného discount certifikátu s tým, že jeho cap a discount sú upravované každý mesiac. Taktiež nemá obmedzenú splatnosť (teoreticky môže jeho majiteľ požiadať o jeho vysporiadanie, ale z hľadiska poplatkov je lepšie ho radšej predať na burze).  

Bonusové certifikáty (bonus certificates)

Tento druh certifikátov je vhodný pre investorov, ktorí očakávajú rast trhu, ale súčasne chcú mať možnosť získať aj pri stagnácii cien, prípadne ich miernom poklese. Podstatou bonusové certifikátu je, že investorovi bude vyplatená určitá suma navyše (bonus) v prípade, ak cena počas  trvania certifikátu ani raz neklesne pod určenú bariéru. Certifikát emitent vytvorí tak, že kúpi aktívum a k nemu súčasne aj predajnú knock-out opciu (t.j. put opciu, ktorá sa deaktivuje pri prerazení určitej bariéry), pričom jej exercise price bude vyššie než je aktuálna cena aktíva. Takto emitent vytvorí produkt, ktorý dáva investorovi neobmedzený potenciál na zisk v prípade rastu cien na trhu. V prípade, že ceny stagnujú alebo mierne klesnú, pričom sa však počas celej lehoty trvania nedotknú určenej bariéry, investor dostane vyplatenú vopred určenú bonusovú cenu (vďaka využitiu opcie). Ak však ceny prudko spadnú a prelomia úroveň bariéry, investor dosiahne stratu, pričom v čase splatnosti mu je odovzdané dané aktívum.    

Expresné certifikáty (express certificates)

            Tento typ certifikátov umožňuje investorom profitovať v prípade, že trhy mierne rastú. Vydáva sa na lehotu niekoľkých rokov. Banka ho vytvorí nákupom dlhodobej knock-out put opcie a súčasným predajom krátkodobej call opcie, ktorú každý rok obnovuje. Investor má teda určený maximálny výnos a súčasne hranicu, pod ktorú ak index nepadne, tak investorov vklad neutrpí žiadne straty. Každý rok (v čase expirácie vydanej call opcie) sa sleduje výkonnosť aktíva, na ktoré sa certifikát viaže. Ak trh rástol a v čase tohto sledovania dosiahol alebo prekonal vopred určenú hranicu, certifikát sa stáva splatným a investorovi je vyplatený jeho vklad spolu s atraktívnym úrokom. Ak hranica nebola dosiahnutá, certifikát pokračuje ďalej až po ďalší deň sledovania, resp. až do vopred určenej doby splatnosti. Vtedy, pokiaľ index neklesol pod bezpečnostnú bariéru, je investorovi vyplatený jeho počiatočný vklad v plnej výške. Pokiaľ však bola bariéra prelomená, nesie investor plnú výšku straty.

REITS certifikáty (Real Estate Investment Trusts certificates)

REITS certifikáty ešte donedávna patrili k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim typom certifikátov. Sú určené pre klientov, ktorí očakávajú rast cien nehnuteľností, prípadne nájomného v určitej časti sveta. REITS certifikáty sú založené na kopírovaní výkonnosti konkrétnych Real Estate Investment Trusts, čo sú firmy orientujúce sa na nákup a správu nehnuteľností, ktoré takmer všetky svoje zisky vyplácajú akcionárom vo forme dividend, vďaka čomu majú nárok na špeciálne daňové úľavy. Vlastník certifikátu do týchto firiem neinvestuje priamo, ale napriek tomu získava dividendy zodpovedajúce jeho podielu v plnej výške. Navyše, mnohé REITS certifikáty obsahujú určitý bezpečnostný vankúš, ktorý chráni investora (podobne ako diskont).

Poznámka ( Filip Glasa):

Investíciu do Investičných certifikátov je vhodné rozložiť  na viacero emitentov, čím by sa znížilo riziko pri krachu jednej banky. V dnešnej dobe keď už padlo viacero bánk kreditné riziko rozhodne nie je zanedbateľné.

Investičné certifikáty nemusia mať v majetku akcie - často použijú iba deriváty na daný index. Pre indexové investície by som doporučil ETF fondy, ktoré spravujú portfólio akcií  z daného indexu. Na rozdiel od syntetických certifikátov sú síce drahšie, ale po krachu správcu fondu zostáva majetok (teda skutočné akcie) fondu jeho akcionárom (podielnikom) ETF fondu.

Diskusia k článku

Zdroje:

http://www.zertifikatejournal.cz/

http://zertifikateakademie.ubs.com/

http://www.derivat.sk/index.php?PageID=543

http://www.de.x-markets.db.com/DE/showpage.asp?pageid=33

 

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 



Súvisiace články