Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Private equity v čase krízy

Od začiatku krízy sa počet nových fúzií a akvizícií na svete, ktoré vykonali private-equity fondy,  prepadol na úroveň z obdobia prasknutia internetovej bubliny v roku 2001. Private-equity fondy sú však jedni z mála hráčov na trhu, ktorí majú ešte k dispozícii peniaze a čakajú na príchod cenového dna, aby mohli začať nakupovať.  

Hoci do private equity fondov investujú prevažne inštitucionálni investori, je ich vývoj ostro sledovaný takmer všetkými burzovými profesionálmi, pretože patria k veľkým hráčom na finančných trhoch. V roku 2007 hodnota nimi držaných aktív dosiahla takmer 690 miliárd dolárov. Hoci odvtedy táto suma vďaka zníženiu cien a ziskov spoločností mierne klesla, stále predstavuje silu, s ktorou je treba počítať.

Na rozdiel od klasických podielových, prípadne hedge fondov však private-equity neobchodujú akcie, ani iné cenné papiere na burze, ale zameriavajú sa prevažne na menšie firmy, ktoré ešte nie sú na trhu kótované. Tieto sa po svojom vstupe snažia v priebehu niekoľkých rokov reformovať a rozvíjať, pričom ich potom buď uvedú na burzu, alebo ich priamo predajú za vyššiu cenu.

Prvé private-equity fondy vznikli v USA po druhej svetovej vojne, kedy bolo ich stratégiou skupovať a spájať menšie navzájom si konkurujúce podniky a využívať následne vzniknutý synergický efekt. Financovali sa prevažne prostredníctvom bankových pôžičiek, takže pracovali so značnou pákou. Z nich sa postupne vyvinuli tzv. pákové nákupy (leveraged buyouts), na ktorých v 80-tych rokoch zbohatli aj známi americkí miliardári Boone Pickens a Carl Icahn. Tí na financovanie využívali hlavne špekulatívne dlhopisy (junk bonds), ktoré ich firmy vydávali.

Keďže sa koncom 80-tych rokov v tomto segmente zvýšila regulácia, začali títo investori hľadať nové možnosti dosahovania vysokých ziskov. Tie sa otvorili po páde železnej opony a liberalizácii svetových financií, kedy sa Americké fondy začali masovo púšťať do investovania prakticky po celom svete. Aktivita private-equity fondov zaznamenala veľký nárast v čase internetovej bubliny (keď boli financované začínajúce firmy), potom prechodne poklesla počas korekcie 2001-2003 a následne opäť vzrástla počas akciového boomu 2005 – 2007, kedy počet fúzií a akvizícií na svete dosiahol vrchol. V súčasnosti sú investori opäť o niečo opatrnejší.

   

Obrázok 1: Celkový počet fúzií a akvizícií na svete v sektore IT, 2000 – 2008

Zdroj: http://www.gptpartners.com/news/news09-05-02mabusinessclimate.htm

 

Ako vlastne private-equity fondy fungujú? V súčasnosti sú ich najväčšími podielnikmi podielové fondy - ktoré chcú diverzifikovať svoje investície - banky, poisťovne, ale napr. aj penzijné fondy. Investovať do nich môžu aj fyzické osoby, pričom však musia vložiť minimálny vklad zhruba v takej výške, ako ho vyžadujú hedge fondy (čiže spravidla niekoľko stotisíc dolárov). Keďže veľké private-equity správcovské spoločnosti pôsobia globálne, nezriedka sa stáva, že podielnici pochádzajú z rôznych častí sveta.

Private-equity fond je spravovaný správcovskou spoločnosťou, ktorá sa zaviaže voči podielnikom dodržiavať štatút fondu (investovať v určitom geografickom priestore- stredná Európa, emerging markets a pod., a súčasne snažiť sa maximalizovať hodnotu investícií v stanovenom horizonte). Investičný horizont býva najčastejšie 5 rokov, pričom počas tejto doby nemajú klienti právo na predčasný výber vkladu. Po uplynutí tejto doby je fond povinný svoje podiely predať a vklady spolu s výnosom vrátiť vkladateľom. Manažéri fondu dostávajú určitý malý fixný poplatok, pričom majú stanovenú očakávanú úroveň výnosu. Ak sa táto prekročí, dostanú manažéri podiel zo ziskov nad touto hranicou (najčastejšie okolo 20%), takže sú motivovaní dosahovať pre investorov maximálne výnosy.

Najväčšími správcami private-equity fondov sú Blackstone, Carlyle group, Warburg Pincus, TPG a Goldman Sachs. Existuje však aj množstvo menších správcov, z ktorých sú mnohí bankami. Na Slovensku býva často za private-equity skupinu označovaná Penta Group, ktorá však podľa svetových štandardov private-equity nie je, nakoľko investuje iba peniaze svojich podielnikov a jej operácie nie sú transparentné. Vo svete majú totiž private-equity skupiny vo zvyku zverejňovať výsledky svojich obchodov (v USA dokonca povinne reportujú SEC), pričom pravidelne zverejňujú výročné správy aj na svojich webových stránkach. Na Slovensku však pôsobí niekoľko private-equity fondov z Ameriky a západnej Európy.   

 

Najčastejšie používané investičné stratégie private-equity fondov sú:

Leveraged buyout (LBO) – nákup s finančnou pákou

Je stratégia, pri ktorej fond kupuje spravidla väčšiu, už dlhšie podnikajúcu firmu v relatívne dobrej situácii, pričom chce využiť pákový efekt na získanie vysokej návratnosti. Pri tejto stratégii je pre fondy veľmi dôležité si kupovanú firmu poriadne preveriť (najčastejšie prostredníctvom due dilligence vykonávanou externou poradenskou firmou). V prípade LBO fond do správy firmy príliš radikálne nezasahuje, nakoľko je viazaný zmluvou s bankou, ktorá stále monitoruje finančné ukazovatele podniku a v prípade ich zhoršenia môže požadovať predčasné splatenie úveru. LBOs sú však v súčasnosti na ústupe, nakoľko banky sú kvoli nedostatku likvidity neochotné financovať veľké akvizície, ešte k tomu v čase recesie.

 

Venture capital  (VC) - kapitál pre začínajúce podniky

VC sa zameriava na malé podniky, ktoré už boli založené, prípadne sa ešte len budú zakladať a majú potenciál vysokého rastu vďaka zaujímavému podnikateľskému nápadu. Manažéri fondu v týchto prípadoch posudzujú realizovateľnosť podnikateľského plánu predloženého záujemcom o spoluprácu s nimi, pričom sa sústredia na jedinečnosť a realizovateľnosť jeho nápadu. Najlepším plánom poskytujú spolufinancovanie tým, že sa podieľajú na základom imaní firmy. Pri vstupe do takéhoto podniku si však manažéri fondu nárokujú určité právomoci a podiel na riadení firmy. Rozhodujúcou pre private-equity pri tejto stratégii je správna miera diverzifikácie, pretože väčšina začínajúcich podnikov napriek dobrým plánom neuspeje. Ak však zo 100 takýchto podnikov povedzme 60 skrachuje, 39 dosiahne priemerný výnos, ale 1 z nich bude budúci Microsoft alebo Dell, bude investícia pre fond stále pomerne výnosná. Očakávaný výnos VC fondov dosahuje okolo 30% p.a.  

 

Distressed and special situations financing – financovanie podnikov v núdzi

Financovanie podnikov, ktoré potrebujú likviditu, sa v súčasnej kríze ukazuje ako najčastejšie používaná investičná stratégia private-equity. Keďže podmienky udeľovania úverov bankami sa výrazne zostrili, dostanú fondy za poskytnutie likvidity ohrozeným firmám oveľa viac než v období pred krízou. Väčšinou sa takéto obchody realizujú prostredníctvom upísania dodatočných akcií, prípadne aj predaja celej firmy, pričom private-equity po svojom vstupe do firmy výrazným spôsobom zasahuje. V niektorých prípadoch dokonca fond skúpi pohľadávky voči firme od jej veriteľov a tie následne vymení za majetkový podiel vo firme. Na takéto typy transakcií sú zaujímavé hlavne technologické firmy, resp. firmy s veľkým množstvom už vynaložených nákladov na výskum a vývoj.  

Okrem týchto základných stratégií investujú P-E firmy ešte aj do realít, infraštruktúry, energetiky, ale napr. aj poskytujú pôžičky veľkým spoločnostiam.

 

A čo robia private-equity fondy dnes?

 

Obrázok 2: Celosvetový počet fúzií a akvizícií vo všetkých sektoroch, 2005 -2008

Vidíme, že počet transakcií po vypuknutí krízy začal pomaly klesať, pričom koncom roka 2008 poklesol o cca. 40%. Na začiatku roku 2009 podľa P. Daubnera z Ernst and Young padol ešte nižšie. To sa dá vysvetliť poklesom zisku firiem, ktorý vyvolal ešte rapídnejší pokles hodnoty ich obchodných podielov. To narušilo plány prakticky všetkých private-equity fondov, hlavne tých, ktoré majú peniaze už investované (t.j. nakúpili relatívne draho ešte pred krízou). Najhoršie sú na tom fondy, ktorých investičný horizont končí v najbližších mesiacoch, a teda sú nútené nakúpené firmy predať pod cenu. Ich manažéri sa však snažia dohodnúť s investormi o predĺžení investičného horizontu. Na druhej strane fondy, ktoré ešte veľkú časť svojich peňazí neinvestovali, čakajú na ešte výhodnejšie ceny na trhu, pretože nechcú nakupovať príliš draho. Mnohí majitelia firiem totiž ešte stále pýtajú za svoje firmy relatívne vysoké sumy. Táto časť fondov však tiež nemôže čakať večne, keďže ich investičný horizont je tiež obmedzený. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že aktivita private-equity fondov sa opäť zvýši v priebehu tohto, resp. nasledujúceho roka.   

 Diskusia k článku

 

Zdroje:

http://en.wikipedia.org/wiki/Private_equity

http://www.ey.com/Publication/vwLUAssets/2008_Private_Equity_SK/$FILE/TS_Private%20equity_2008_SK.pdf

http://www.privateequityonline.com/

Prezentácia P. Daubnera a P. Greenmana z Ernst & Young na tému „Impact of crisis on capital and

M&A markets“

 

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 



Súvisiace články