Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

George Soros

George Soros sa stal medzinárodne známym v septembri 1992, kedy riskoval 10 miliárd dolárov v jedinej menovej špekulácii – zaujal short pozíciu v britskej libre. Ukázalo sa, že mal pravdu a v prvom dni obchodovania zarobil miliardu dolárov. O niekoľko dní transakciu uzavrel so ziskom okolo 2 miliárd USD. Odvtedy je Soros známy ako „muž, ktorý zlomil Bank of England".

 

Soros sa narodil v roku 1930 v Budapešti ako príslušník strednej triedy. Bol židovského pôvodu a počas druhej svetovej vojny žil aj s rodinou pod falošným menom. Po nástupe komunistov k moci sa Soros rozhodol, že Maďarsko opustí a odíde do Londýna. Po pár mesiacoch pobytu sa prihlásil na štúdium ekonómie. Počas neho sa zoznamuje s filozofiou K.Poppera, ktorá významne formovala jeho názory. V čase jeho štúdia boli preferované názory klasickej ekonómie, ktoré ako jeden z predpokladov využívali dokonalé poznanie. Soros už ako študent vypracoval tzv. „teóriu reflexivity“, podľa ktorej nie je dokonalé poznanie v spoločenských vedách možné. Touto teóriou sa neskôr riadil aj pri pôsobení na finančných trhoch. Po skončení štúdia v roku 1942 sa zamestnal v Londýnskej banke Singer & Friedlander ako arbitrážny obchodník. Jeho úlohou bolo využívať rozdiely medzi cenami tých istých aktív na rôznych burzách, a teda dosahovať bezrizikový zisk. V roku 1956 odišiel do USA. „Po opätovnom sformovaní európskeho akciového trhu bol v Amerike o tieto akcie veľký záujem. Aktívne som tam pôsobil ako trader, analytik a obchodný reprezentant“, píše vo svojej najnovšej knihe The New Paradigm for the financial markets. Postupne sa vypracoval až na manažéra hedžového fondu. Patril tak k prvej generácii hedge fond manažérov. „Vtedy nás bolo len zopár“, spomína Soros.

V roku 1970 spolu s Jimom Rogersom založil Quantum Fund, ktorý mal počas nasledujúcich 10 rokov výnosy vyše 40%. Tu sa zrodila väčšina Sorosovho bohatstva. Fond funguje doteraz a za minulý rok dosiahol výnos 32%. Tieto výnosy dosahoval väčšinou prostredníctvom pákových (leveraged) transakcií, ktoré sledovali širší ekonomický vývoj na menovom a dlhopisovom trhu. Namiesto dlhodobého investovania dával prednosť krátkodobým špekuláciám, pričom vsádzal na to, že sa trh pohne očakávaným smerom. Nikdy neveril v efektívne trhy. Naopak, v zmysle svojej teórie relfexivity bol presvedčený, že ceny na trhu sú určované ľuďmi, ktorí častejšie jednajú na základe emócií než logických úvah. Veril tiež, že v niektorých situáciách sa obchodníci správajú ako stádo. Jeho názory sa potvrdili počas niekoľkých cenových bublín, na ktorých sa mu podarilo zarobiť. Ako v prípade Real Estate Investment Trusts v roku 1969, o ktorej Soros písal ako analityk: “Videl som pred sebou drámu v štyroch dejstvách. Začína nadhodnotením prvých REITs, ktorá sa dá obhájiť prostredníctvom vydávania ďalších akcií za prehnané ceny, potom príjdu imitátori, ktorí túto príležitosť zlikvidujú. Celé to skončí rozsiahlou vlnou bankrotov.“ Podstatou Sorosovej taktiky bolo odhaliť vznikajúcu bublinu včas, rýchlo na trhu otvoriť pozície a po čase ich so ziskom predať, ešte predtým, ako bublina praskne. Soros vo svojej najnovšej knihe uvádza model, podľa ktorého sa vývoj všetkých ním pozorovaných finančných bublín riadil:

„V počiatočnej fáze (1) trend ešte nie je rozpoznaný. Potom príde obdobie akcelerácie (2), keď je trend rozpoznaný a posilnený tým, že sa z neho stane prevažujúci mylný názor (bias). To je miesto, kde sa tento proces odchyľuje od ekvilibria. Môže sa vyskytnúť obdobie testovania (3), kedy ceny zaznamenajú prechodné zníženie. Pokiaľ mylný názor a trend prežijú testovanie, obe z toho vyjdú silnejšie ako kedykoľvek predtým a nerovnovážny stav, v ktorom normálne pravidlá neplatia, sa stane pevne etablovaný (4). Nakoniec príde moment pravdy (5), keď realita už nemôže vydržať prehnané očakávania, nasledovaný obdobím „súmraku“ (6), kedy ľudia pokračujú v hre, hoci v ňu už neveria. Nakoniec je dosiahnutý bod zlomu (7), keď sa trend otočí a platný mylný názor sa obráti, čo má za následok katastrofickú akceleráciu smerom dole (8), obyčajne známu ako pád trhu.“

Soros bol vďaka takémuto „časovaniu trhu“ bol schopný zarobiť aj na mnohých iných bublinách. Postupne sa aktivity jeho fondu rozšírili aj za hranice USA, hlavne do nových rozvíjajúcich sa ekonomík vo východnej Ázii. Soros využíval na investovanie často finančné deriváty, nákup na dlh (leverage) ako aj krátky predaj (short selling). V roku 1981 bol Soros nazvaný časopisom Institutional Investor „najlepším svetovým finančným manažérom“, pričom časopis o ňom napíšal: „Ako Borg v tenise, Jack Nicholas v golfe a Fred Astaire v profesionálnom tanci, taký je George Soros v správe peňazí“. V tej dobe už Soros dávno patril k najlepšie plateným mužom na Wall Street. Avšak, Sorosov štýl investovania bol vysoko rizikový, a tak sa, na rozdiel napríklad od Warrena Buffetta, ktorý dosahoval viac-menej stabilné výnosy, nevyhol vysokým stratám a výraznej volatilite. Napríklad pri páde akciového trhu v USA v roku 1987 činili straty Quantum fondu vyše 300 miliónov dolárov.

Sorosa ale najviac preslávila bezprecedentná menová špekulácia z roku 1992. Britská Libra mala v tom čase ukotvený kurz (peg) a bola súčasťou režimu ERM – režim menových kurzov Európskych krajín, ktoré sa chystali zaviesť spoločnú menu. Podľa mnohých ekonómov bola Libra príliš nadhodnotená, ale Bank of England odmietla pohnúť úrokovými sadzbami alebo ju devalvovať a verejne prisľúbila, že platný kurz udrží. George Soros bol však opačného názoru a v očakávaní, že kurz nevydrží, začal Libru nakrátko predávať (short sell), a to v dovtedy nepredstaviteľnom objeme 10 miliárd dolárov. Sorosovi sa podarilo presvedčiť trh, a tak sa napriek opakovaným intervenciám Bank of England na devízových trhoch nepodarilo pôvodný kurz udržať. Po niekoľkých dňoch banka priznala porážku, devalvovala menu a vystúpila z mechanizmu ERM. Soros o pár dní uzavrel pozíciu so ziskom vyše 2 miliárd dolárov a stal sa celosvetovo známym ako „muž, ktorý zlomil Bank of England“.

Táto široká publicita však priniesla aj množstvo negatívnych reakcií. Napríklad, v roku 1997 počas krízy v Ázii, kde Soros investoval, ho malajskí predstavitelia nazvali „vojnovým zločincom, ktorý ľuďom pije krv“.

Na konci 90-tych rokov sa však Sorosovi postupne prestáva dariť. Jeho fond stratil najskôr stovky miliónov v ruskej dlhovej kríze a potom utrpel niekoľko miliardový debakel v dôsledku technologickej bubliny akcií NASDAQ. Po týchto stratách Soros prekvalifikoval svoj fond z vysoko rizikového na konzervatívny a osobne sa stiahol sa z aktívneho manažmentu. Začal sa viac venovať filantropii, a to hlavne podpore tzv. otvorených spoločností, t.j. organizácií podporujúcich kritické myslenie a demokraciu. Je taktiež autorom množstva kníh, z ktorých najznámejšie sú Alchýmia financií, Bublina americkej nadvlády, O Globalizácii, Hrozba pre kapitalizmus, a jeho autobiografia Soros o Sorosovi. V týchto knihách prezentuje svoje názory na finančné trhy, na demokraciu a často kritizuje politiku Georgea Busha.

Začiatkom roku 2008 sa Soros kvôli ekonomickej kríze v USA vracia k aktívnej správe fondu a píše knihu „The New Paradigm for the financial markets – the credit crisis of 2008 and what it means.“ V tejto knihe aplikuje svoje teórie na súčasné podmienky a analyzuje súčasnú situáciu v USA. Okrem toho uvádza aj popis svojich rozhodnutí ako manažéra fondu z prvej štvrtiny tohto roku. Napriek počiatočným ziskom ju však skončil s miernou stratou. To mu však veľmi prekážať nemusí, keďže podľa časopisu Forbes sa jeho majetok za posledný rok zvýšil na 9 miliárd dolárov.

 

Zdroje:

http://archive.salon.com/people/bc/2001/03/27/soros/index.html

http://en.wikipedia.org/wiki/George_soros

Soros, G.: The New Paradigm for the financial markets, BBS, New York, 2008

( v češtine vyšla kniha: Nová paradigma finančných trhov)

 

http://www.geocities.com/ecocorner/intelarea/gs5.html

http://www.investopedia.com/university/greatest/georgesoros.asp



Martin Baláž

 

 

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 



Súvisiace články