Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Paul Krugman: Návrat ekonomické krize

Paul Krugman je jedným z najznámejších amerických ekonómov. Je držiteľom nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2008. V jeho najnovšej knihe sa venuje finančným a ekonomickým krízam, ktoré za posledných 20 rokov vznikali hlavne v rozvojových krajinách po celom svete a odhaľuje miestami až prekvapivú podobnosť týchto kríz so súčasnou globálnou krízou.

Kniha Návrat ekonomické krize je pomerne krátka (má spolu iba 168 strán), ale zato veľmi výstižná. Krugman sa snažil nazerať na jednotlivé finančné krízy z pohľadu ekonómov riadiacich hospodárstvo (jeho cieľom je vždy vidieť „celý obraz“), takže celá kniha je hlavne o makroekonómii a sčasti zachádza aj do politiky. Napriek tejto orientácii je však kniha veľmi pútavá a zrozumiteľná. Krugman v nej totiž nepoužíva žiadne matematické vzorce ani zložité teoretické modely, pretože tie sú podľa neho iba pomôckami pre ekonómov, ktoré môžu po čase smelo odhodiť. Namiesto toho vysvetľuje mechanizmus kríz slovami zrozumiteľnými aj pre neekonómov, pričom si pri vysvetľovaní často pomáha jednoduchými, ale veľmi výstižnými príbehmi z reálneho života.


V knihe Krugman postupne rozoberá jednotlivé významné udalosti, ktoré kedysi spôsobili značné vlny paniky na finančných trhoch. Postupuje pritom viac-menej chronologicky. Najprv skúma latinsko-americkú krízu, ktorá v prvej polovici 90-tych rokov výrazne zasiahla štáty ako Mexiko a Argentína, ale aj množstvo menších susedných štátov. Pozornosť ďalej sústredí na krízu v Japonsku, ktoré zažilo v priebehu 90-tych rokov „stratenú dekádu“ bez ekonomického rastu spôsobenú prepadom cien akcií a hlavne nehnuteľností. Ako ďalšiu si vybral Ázijskú krízu z roku 1997, ktorá naplno ukázala silu globalizácie, ktorá vo svete prebiehala. Do hlbokej krízy sa vtedy totiž podľa Krugmana prepadli aj zdravé Ázijské ekonomiky ako napr. Južná Kórea alebo Hong Kong, ktorých jedinou nevýhodou bolo, že sa ocitli „v nesprávny čas na nesprávnom mieste“, a teda v susedstve krízou zmietaných štátov ako Indonézia, Malajzia či Thajsko. Táto kríza rovnako ako tá Latinskoamerická urýchlená menovými špekuláciami hedžových fondov, ktoré prispeli k oslabeniu meny a následnej strate dôvery investorov aj samotného obyvateľstva v hospodárstvo daného štátu.

Krugman sa venuje aj ďalším otrasom na finančných trhoch ako bol default Ruska v roku 1998, záchrana fondu LTCM v tom istom roku alebo bankrot Argentíny v roku 2002. Pomerne zrozumiteľne vysvetľuje ako príčiny, tak aj mechanizmus priebehu týchto kríz (s výnimkou prípadov, kedy príčinu danej krízy nevie jednoznačne určiť ani on). Kapitoly s popisom kríz pritom vhodne dopĺňa aj prehľadmi vývoja financií, ekonomiky a menovej politiky v daných obdobiach. Osobitnú pozornosť venuje pôsobeniu Alana Greenspana vo funkcii predsedu rady guvernérov Federálneho rezervného systému. Podľa neho bol Greenspan vo svojom pôsobení taký úspešný hlavne preto, že mal jednoducho šťastie a bol vo funkcii v rokoch, keď sa hospodárstvu darilo. Vyčíta mu však, že síce pred vznikajúcimi bublinami v akciách a nehnuteľnostiach varoval, ale nič proti nim nepodnikol.  Krugman pritom ako jeden z prvých ekonómov varoval pred možnými dôsledkami realitnej bubliny vo svojom pravidelnom komentáry pre New York Times ešte na začiatku tejto bubliny.


Rozoberanie finančných kríz v tejto knihe samozrejme vrcholí podrobným rozborom tej súčasnej. Jej hlavnou príčinou je podľa Krugmana dvojaký meter pri regulácii finančných subjektov. Krugman totiž vidí ako epicentrum problému sektor tzv. tieňového bankovníctva (tiež nazývaný paralelné bankovníctvo). Jedná sa o finančné spoločnosti, ale tiež o obchodné nástroje, ktoré nemajú štatút komerčných bánk (alebo bankových obchodov), a teda sú oveľa voľnejšie regulované. Pritom ale poskytujú de facto rovnaké služby ako komerčné banky. Môžeme sem zaradiť investičné banky, hedžové fondy, nebankových poskytovateľov pôžičiek, ale tiež trhy s dlhovými cennými papiermi ako ARS (auction-rate securities, dlhopisy, ktorých kupón sa určuje pravidelne podľa výsledkov aukcie), ABCP (asset-backed commercial paper, krátkodobý dlh firiem zabezpečený ich aktívami), ale napíklad aj zložité finančné inovácie ako CDO a CDS, teda všetko finančné nástroje viac-menej obchádzajúce reguláciu. Keďže nemusia dodržiavať kapitálovú primeranosť a ďalšie pravidlá prísnej bankovej regulácie, takže mohli ponúknuť výhodnejšie podmienky ako pre investorov, tak aj pre firmy splácajúce tento dlh. Tieto nástroje ale mali jednu veľkú nevýhodu – neboli kryté ochrannou sieťou bankového systému, ktorá garantovala vkladateľom, že svoje peniaze dostanú, a teda zabraňovala útokom na banky, ako ich poznáme z 30-tych rokov.

Pre inovatívne finančné nástroje ale žiadna takáto ochrana neexistovala, takže po prvých náznakoch problémov so subprime hypotékami sa mnohé z týchto nástrojov, o ktorých si investori mysleli, že sú kedykoľvek obchodovateľné, náhle stali totálne nelikvidnými. To spustilo medzi investormi paniku a „útek“ do bezpečných a likvidných aktív. Veľmi sa podobal klasickému útoku na banky – kvoli tomu, že niekoľkým druhom exotických investícií sa nedarilo, začali investori utekať zo všetkých rizikových pozícií, vrátane tých kvalitných. Investori nakupujúci na maržu museli nútene predávať pod cenu. To spôsobilo, že zamrzol celý trh s CDOs, ARS, a trh s ABCP znížil svoj obrat asi o polovicu.


Hoci je kniha „Návrat ekonomiky depresie“ (v originále The Return of Depressin Economics) knihou z oblasti makroekonómie, môže pomôcť aj mnohým investorom, a to hlavne tým investujúcim do rozvíjajúcich sa trhov, kde sú hlavne menové krízy pomerne časté. Naučia sa totiž ako príchod takejto krízy rozpoznať  - napríklad podľa zvyšujúceho sa deficitu krajiny a súčasného tlaku na jej menu. Kniha nejde až úplne do hĺbky, preto je určite zaujímavým a prínosným čítaním aj pre laickú verejnosť.

Kúpiť knihu: Návrat ekonomické krize

 

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 



Súvisiace články