Kniha Ekonomie dobra a zla Tomáša Sedláčka sa zaoberá Ekonómiou naozaj zoširoka a od základov. Jeho pohľad je viacej filozofický a nenájdeme v ňom takmer žiadnu matematiku. Sedláček hľadá ekonómiu už v Epose o Gilgamešovi, Starom zákone a v Platónovi a Aristotelovi. Postupne od nich prechádza cez ranné kresťanstvo, Komenského, Smitha, Keynesa až po dnešnú finančnú krízu.
Aj keď sa na konci knihy dosť venuje finančnej kríze, kniha určite nie je praktickou príručkou o ekonomike a už vôbec nie o investovaní. Čítaním knihy spoznávame dejiny ekonómie od jej počiatkov, keď ešte ani samotní autori spisov (sumerskí, antickí, hebrejskí, kresťanskí) nevedeli, že budú spájaní s nejakou ekonómiou a že nejaká ekonómia vôbec vznikne. Dozvieme sa prečo je dnes Adam Smith pochopený nepresne, kto je prvým autorom myšlienky o neviditeľej ruke trhu a prečo dnes vlády a mainsteamoví ekonómovia nepostupujú podľa Keynesa, aj keď sa ich kroky označujú ako Keynesiánske.
Sedláček kritizuje ekonómov, ktorí sa veľmi vzdialili od ľudí a cez svoje modely nevidia skutočný svet. Modely a teórie považuje len za pomôcky, pričom ekonóm musí stáť vždy nad nimi, nazerať na ne z nadhľadu a uvedomovať si ich nedostatky. Nesmie strácať kontakt s ľuďmi a musí byť pripravený model a teóriu opustiť ak sa podmienky zmenia a ekonomické konštrukcie a fikcie prestanú byť nápomocné. Celá zložitosť sveta a ľudské uvažovanie sa nedá popísať matematicky. Niekedy na pochopenie ekonomických vzťahov lepšie poslúžia stáročné múdrosti a sedliacky rozum, ktorý z nich čerpá.
Ekonomické krízy (a krízy vôbec) vidí ako prirodzenú súčasť dejín, ale aj života človeka. Mali by sme s nimi rátať a byť na ne pripravení. Dnes však považujeme ekonomický rast za to najdôležitejšie a sme ochotní mu obetovať aj rezervy na zlé časy. V dobrých rokoch ekonomický rast priživujeme a zväčšujeme ako sa len dá, a to zadlžením na úver. V zlých časoch nám nezostáva nič iné, ako sa ešte väčšmi zadĺžiť, keďže rezervy z dobrých časov sú už minuté. Ak počas rastu dlh narástol do neúnosnosti, tak cez krízu narastie do gigantických rozmerov.
Nič však nie je stratné, hlavne ak sa na krízy pozeráme ako na prirodzenú súčasť ekonomiky. Z krízy, chaosu a ne-poriadku môže vzísť nový ekonomický poriadok ako vták fénix z popola. Možno sa skončí "doba dluhová" a začne nová éra primeranosti a primeraného ekonomického rastu a to všetko v rámci kapitalizmu a demokracie bez potreby revolúcie. Podobne ako sa nazeranie na ekonomiku zmenilo v 30-tych rokoch minulého storočia počas veľkej hospodárskej krízy.
Neprimeranosť v spotrebe, znížený prah vnímania blahobytu aj šťastia v západnej civilizácii je práve dôvod prepálenia rastového obdobia a o to väčšej kríze. Sme bohatší ako kedykoľvek v histórii (aj my na Slovensku) a napriek tomu to necítime. Sme bohatší ako zvyšok sveta a aj tak cítime málo materiálnych statkov. Ženieme sa za maximálnym blahobytom a nevieme kde maximum končí a kde spočinieme. Mali by sme spočinúť, zastaviť sa a odpočinúť a pri tom si uvedomiť našu vysokú úroveň blahobytu.
Kúpiť knihu: Ekonomie dobra a zla Tomáša Sedláčka
Share
