Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

André Kostolany - rozhovor

Jeden z posledných rozhovor s legendárnym špekulantom André Kostolanym z roku 1998 v Bayerskom rozhlase:

 Wohlhüter:     V súčasnosti je burza nielen zaujímavá, ale pre toho, kto sa na nej angažuje a investuje peniaze, je tiež spojená s rizikom. Investovanie je teda tiež psychicky náročné. Vy ste nikdy nemali bezsenné noci?

Kostolany:     Bezsenné noci? Tu a tam – stávalo sa to zriedka – ale stávalo sa to. Raz som už mal dokonca aj samovražedné myšlienky, ale to už je strašne dávno, bolo to ešte dlho pred vojnou a to som bol ešte mladý. Vtedy som nestratil iba všetky svoje peniaze, ale narobil som si ešte aj kolosálne dlhy. Vtedy som mal samovražedné myšlienky. Bol som tak deprimovaný, že sa to ani nedá opísať. Ale zopár mojich kolegov mi vtedy z najhoršieho pomohlo a ja som išiel ďalej. Mal som opäť nové nápady a začal som od znova. Skutočný burzián, ktorý väčšinu času je aj špekulantom, a nie len investorom, je neotrasiteľný optimista: padne, stratí všetko, dostane nový nápad, začne opäť a s týmto novým nápadom sa mu to potom opäť podarí. Ja som počas svojho života mal niekoľko takýchto nápadov. S týmito nápadmi som mohol opäť vstať a začať zarábať peniaze. Na burze sa teda dajú zarobiť peniaze, môžete zarobiť celý majetok. Dá sa ale aj o veľmi veľa prísť a zbankrotovať.

Wohlhüter:     Vy ste však viackrát zažili špekulácie, ktoré nevyšli: nie len raz, ale viackrát. Čo bolo spúšťačom týchto vecí – čo bolo dôvodom týchto bankrotov?

Kostolany:     Zle som vtedy vyhodnotil situáciu! Lebo logika na burze nie je taká istá ako v bežnom živote. Chcel som na základe svojho štúdia ekonómie, za ktoré by som dnes už viac nedal ani desať pfennigov, špekulovať podľa logiky, ktorá platí v bežnom živote. To bolo ale vždy zlé. Človek musí spoznať burzu, musí jej rozumieť. To je hlavne psychológia más, keďže burza je ovládaná masami. Podľa mojej štatistiky to nie je ani 10 percent ľudí, ktorým sa podarí na burze získať peniaze. Nehovorím zarábať, pretože zarábať je pre burzu nesprávne slovo. Na burze sa nezarába. Iba tak seriózni ľudia ako Nemci hovoria, že na burze zarábajú (verdienen). Francúzi hovoria „gagner de l’argent“ – vyhrať peniaze. Američania hovoria „to make money“ – spraviť peniaze, Angličania ”to earn money” – zožať peniaze, pretože boli zvyknutí zožať peniaze z celého impéria. My maďari hovoríme „hľadať peniaze“ – koľko si tento týždeň na burze našiel a pod. To je veľmi charakteristické pre každý národ. Na burze sa teda dajú peniaze získať, ale podarí sa to len maximálne 10 percentám z účastníkov burzy.

Wohlhüter:     Hovoríte, že na burze vládne iná logika než v bežnom živote. Mohli by ste to konkrétnejšie vysvetliť na nejakom príklade?

Kostolany:     Jeden celkom jednoduchý príklad: Za posledné 2 roky, keď človek číta burzové správy, bude môcť konštatovať nasledovné: Keď stúpa nezamestnanosť a hospodárstvo je na tom o niečo horšie, potom burza stúpa. Je to logické?

Wohlhüter:     To síce nie je logické, ale skutočne to platí?

Kostolany:     Áno, ale to nie je logika ako v bežnom živote. To je opäť burzová logika. Je to totiž takto: keď stúpne nezamestnanosť a ekonomike sa darí horšie, ľudia počítajú s tým, že centrálna banka daného štátu – napríklad Bundesbanka v Nemecku – zníži úrokové sadzby, aby hospodárstvo nakoplo. Keď sa ale znížia úrokové sadzby, spôsobí to na krátky čas veľmi silný impulz pre kurzy. Z krátkodobého – a aj strednodobého – pohľadu sú úroky zdrojom výkyvov na trhu. Z dlhodobého pohľadu také samozrejme nie sú. Ak nezamestnanosť poklesne tak rýchlo ako napríklad v posledných rokoch v USA – sú tam minimálne počty nezamestnaných za posledných 30 alebo 40 rokov – potom je to pre burzu krátkodobo zlé, pretože ľudia skôr počítajú s tým, že centrálna banka zvýši úrokové sadzby, aby tak bojovala proti inflácii. Keď sa totiž zvýšia úrokové sadzby, je to pre burzu krátkodobo zlé – dlhodobo samozrejme nie. Pretože v USA, kde nezamestnanosť spadla na minimum a kde je veľká prosperita a hospodárstvo sa vyvíja dobre, je dlhodobá perspektíva veľmi výhodná. Krátkodobo je to ale skôr opačne, pričom platí, že väčšina ľudí špekuluje krátkodobo. Väčšinu burziánov tvoria totiž hazardní hráči: nakúpia dnes, aby už pozajtra mohli realizovať zisk. Preto je to tak, že hazardéri nakupujú akcie pri zlých ekonomických správach – keď sú ale správy z hospodárstva dobré, majú strach, že centrálna banka zvýši úrokové sadzby, a preto predávajú. To je ten najjednoduchší a úplne správny príklad, ktorým sa dá ukázať, že logika bežného života nie je totožná s burzovou logikou, pretože to, že burza pri dobrých správach padá a opačne pri zlom vývoji hospodárstva kurzy stúpajú, odporuje bežnej logike. To je práve burzová logika.

Wohlhüter:     Táto súvislosť – stúpajúca nezamestnanosť a radosť na burze – poskytuje negatívny obraz burzy. Mnohí ľudia to nechápu. To tiež prispieva k stále čiastočne negatívnemu imidžu burzy.  

Kostolany:     Imidž môže byť zlý, napriek tomu je iba malá časť ľudí, čo na burze zarobia peniaze, pretože oni tento imidž využijú. Musíte burzu tiež samozrejme poznať, ale ja stále hovorím, že to najdôležitejšie pri tom je šťastie. Človek ale tiež musí mať dlhoročné skúsenosti, aby vedel, aké budú reakcie más, pretože burza je ovládaná masovou psychológiou. Ten, kto by chcel byť burziánom, by preto nemal študovať ekonómiu, ale psychológiu más. Dám vám jednu dobrú radu – mali by ste si prečítať “Psychológiu más” od Le Bona. Je to veľmi známa kniha z roku 1896. To je to najdôležitejšie štúdium pre burziána – aj keď je to možno trochu prehnané. Jasné ale je:  bežná logika a verejná mienka nie sú dôležitými faktormi na burze. Na burze musíte využiť neskúsenosť ostatných a profitovať z nej. 

Wohlhüter:     Práve ste naznačili, ako burza reaguje a aké mechanizmy na nej fungujú. Na burze sa ale obchoduje s rôznymi produktami: sú tu akcie, dlhopisy, meď, drahé kovy, pšenica... Ktoré formy investovania by ste normálnemu občanovi neodporúčali? Kde by ste povedali „tak toto nie”?   

Kostolany:     To závisí od neho samotného. Závisí to od jeho veku, jeho spoločenského postavenia, povolania, materiálnych podmienok. Musel by som si ho najskôr preklepnúť. Obyčajnému občanovi nemôžem dať žiadnu radu bez toho, aby som ho skutočne nepoznal. Ale pred šiestimi rokmi som jeden takýto tip dal: ísť do lekárne, kúpiť tabletky na spanie, tie tabletky zobrať, kúpiť širokú paletu akcií z viacerých štátov: blue chips a poprípade aj akcie slabších podnikov a potom spať. Spať, spať niekoľko rokov. Keď nás potom za päť, šesť rokov zobudí budík, budeme veľmi príjemne prekvapení. To bol tak dobrý tip, že ho dnes každý burzián pozná a gratuluje mi k nemu. Pretože ak niekto pred šiestimi, siedmymi rokmi nakúpil akcie na medzinárodnej úrovni a odvtedy spal, ak sa dnes zobudí, dozvie sa veľmi príjemné správy. Lebo ceny týchto papierov sa zdvojnásobili, zoštvornásobili, zdesaťnásobili alebo aj zdvadsaťnásobili. To záleží na tom, akú kategóriu a v ktorom štáte sme nakúpili.

Wohlhüter:     To ale tiež znamená, že tie peniaze nutne nepotrebujeme, ináč by sme nemohli spať.

Kostolany:     Absolútne. Aby sme mohli s úspechom špekulovať, musíme mať štyri veci. Generál Moltke hovorí: “Aby ste mohli viesť vojnu, musíte mať štyri veci.” Ja hovorím niečo podobné o burze. Poprvé: Moltke hovorí, že musíte byť génius. Nie, na burze nepotrebujete byť géniom. Burziáni takmer nikdy nie sú géniovia. Ale zato človek musí mať nápady. Potom trpezlivosť. Tú bezpodmienečne potrebujete, aby ste vydržali čakať, kým sa vaše predpovede zrealizujú. Potom potrebujete mať dostatok peňazí, aby ste mohli byť trpezliví. A nakoniec aj šťastie, to potrebujete tiež. Ale trpezlivosť je veľmi dôležitá, pretože na burze sa dva krát dva nikdy nerovná štyrom. Dva krát dva na burze je päť mínus jedna. Nakoniec to bude štyri – tak ako by to malo byť a ako to musí byť – ale nestane sa to hneď. Musíte počkať, kým sa táto krivá línia opäť vyrovná a pokým bude vyslovené “mínus jedna”: dva krát dva je päť mínus jedna. Nakoniec z toho bude štyri. Pretože peniaze, ktoré na burze zarobíte, to je bolestné: najskôr príde bolesť, až potom peniaze.

Wohlhüter:     Občas musíte ale čakať veľmi dlho, tak ako pri vašich ruských železničných akciách.

Kostolany:     Nie akcie železníc, ale štátne dlhopisy. To je samozrejme pravda. Dodnes mám v portfóliu akcie, ktoré som získal pred vyše 40 rokmi. Medzi nimi sú aj také, ktoré som ani nekupoval pre seba, ale pre moju sestru, po ktorej smrti som ich zdedil. Mám ich ešte dnes a mám s nimi dobré skúsenosti. Mám mnoho akcií, ktoré držím už 40, 30, 20, alebo 15 rokov. Jeden z mojich najlepších kúskov sa mi podaril s akciami, ktoré určite poznáte – automobilka Chrystler, ktorej akcie som zhruba pred 20 rokmi kúpil za 3,5 dolára kus. Ak by som ich dnes predal – a treba si uvedomiť, že za ten čas tu boli tri rozdelenia (splits) – dostal by som asi 150 dolárov za akciu, ktorá ma stála 3,5 dolára. Dnes tie malé rozkúskované akcie vyplácajú vyššie dividendy než stála celá akcia vtedy. To bol môj najlepší obchod v oblasti akcií. Pri dlhopisoch bolo mojím najlepším kúskom to, že som tesne po druhej svetovej vojne nakúpil nemecké zahraničné dlhopisy – na rôznych burzách mimo Nemecka. Bolo to hlavne vo Švajčiarsku, Francúzsku a Anglicku. S tými dlhopismi to bolo takto: kúpil som dlhopis v nominálnej hodnote 1000 frankov za 350 frankov, to znamená 35% z ceny s tým, že som bol presvedčený, že Nemecko nakoniec zaplatí celú istinu naspäť. Veril som v Konrada Adenauera, mal som dôveru v schopnosti a kvality Nemcov. Bol som presvedčený, že to zaplatia. Všetkým svojim kamarátom som odporúčal, aby tie dlhopisy kúpili za 350 frankov – a za pár rokov dostanú naspäť celú istinu 1000 frankov aj s úrokmi. Samozrejme to bude pár rokov trvať, ale určite na tom zarobia. Potom tieto dlhopisy samozrejme padli z 350 na 250 – tak je to vždy keď dávate nejaké tipy. Samozrejme mi ľudia nadávali, čo im to dávam za tipy. A moji priatelia to opäť predali. Ja som naopak ešte prikupoval za 250. Čakal som štyri roky. A čo som nakoniec dostal za dlhopis v nominálnej hodnote 1000 frankov? Dobre, že sedíte, inak by ste spadli – 35 000 frankov za každý dlhopis, ktorý som pôvodne kúpil za 250 – cez prepážku, ani nie na burze. Lebo Nemecká republika ich revalorizovala tak, akoby boli v dolároch a nie vo frankoch. To bol Adenauerov nápad, ktorý už vtedy nielen že predvídal Nemecko-Francúzske priateľstvo, ale aj Nemecko-Francúzske spojenectvo. Povedal: “Nemôžem Francúzov podviesť. Američanom sme zaplatili v dolároch, Angličanom v librách, Švajčiarom vo frankom. Nemôžem Francúzov vyplatiť v zlých frankoch. Revalorizujem tieto dlhopisy tak akoby boli v dolároch.” Tak som prišiel k tým 35 000 frankom za dlhopisy, čo som kúpil po 250. Je to zaujímavé?

Wohlhüter:     To je veľmi zaujímavé.

Kostolany:     To sú vízie, peniaze zarobíte len ak máte vízie.

Wohlhüter:     To je tiež kúsok histórie. Vy ste ale vlastnili aj akcie, ktoré ostatní ľudia vnímali len ako umelecké predmety. Už v tieto akcie neverili.

Kostolany:     Áno, používali ich ako tapety.

Wohlhüter:     Áno, alebo ich mali len preto, že boli graficky pekné. Predtým som sa vás pýtal, od akých foriem investovania by ste normálnych občanov vopred odradzovali. Sú to napríklad opcie?

Kostolany:     Nie, len žiadne opcie. Opcie sú hazard. To je niečo pre hráčov. Nie, nenakupujte žiadne opcie. Ak už chcete obchodovať s opciami, tak ich predávajte, prípadne nepredávajte opcie, ale konvertibilné dlhopisy... Áno, tomu sa hovorí „ticho držať“. Mali by ste to ticho držať: to je kapitalistický biznis, pri ktorom mnohé kapitalistické inštitúcie, medzi iným aj Vatikán – o ktorom sa hovorí, že je najväčší tichý držiteľ – majú veľké portfóliá, veľa akcií a na ne predajú deriváty - opcie. A tie kupujú hazardéri. Mnohí ľudia, ktorí nechcú investovať, alebo na to nemajú dosť prostriedkov, sú totiž hráči. Je matematicky preukázané, že asi 80% derivátových hráčov nakoniec o svoje peniaze príde. Tu a tam sa niečo môže podariť. Ja osobne som raz takto tiež zarobil dosť veľa peňazí. Ale to je vec šťastia. Keď človek príde v poslednom momente pred pohybom nahor a nakúpi deriváty, môže sa to podariť. Ale deriváty expirujú. Ak chcete nakúpiť tesne pred posunom nahor, je to ako v lotérii: tam sa občas predsa tiež dajú zarobiť peniaze. Dlhodobo to ale v každom prípade nie je investícia. Je to hra, hazard. Všetkým svojim priateľom zakazujem nakupovať deriváty.

Wohlhüter:     Takže odporúčate tradičné akcie.

Kostolany:     Tradičné alebo netradičné: teda, ja neodporúčam žiadne, lebo ja nedávam tipy. Ale v hrubých rysoch by som povedal, že človek by mal mať prvotriedne akcie – teda blue chips – a eventuálne tiež zlé akcie, ktoré majú šancu polepšiť sa. Tak ako som ja kúpil akcie Chryslera vtedy, keď bol blízko bankrotu.

Wohlhüter:     Blue chips sú, zjednodušene povedané, akcie veľmi veľkých firiem, ktoré sú celosvetovo známe. Poukázali ste na deriváty: ministri financií a odborníci z tejto oblasti na celom svete majú strach, že obchodovanie s derivátmi je nebezpečné. Sú to virtuálne obchody, ktoré majú gigantické rozmery v miliardových hodnotách.

Kostolany:     Áno, ale veľký krach sa s nimi urobiť nedá.

Wohlhüter:     Ľudia sa obávajú, že tu hrozí crash, pri ktorom sa celý finančný systém rozpadne.              

Kostolany:     Nie, to nie je pravda. Kto kupuje deriváty, môže stratiť peniaze, ktoré do nich investoval. Ale nemôže tým veľmi poškodiť ostatných. Deriváty nie sú nebezpečné, sú nebezpečné len pre toho, kto ich kupuje, lebo ten môže stratiť peniaze, ktoré do nich uložil. To je všetko. Ostatným nemôže spôsobiť žiadne škody. 

Wohlhüter:     A je teda nebezpečné obchodovanie prostredníctvom počítačov? V súčasnosti je už burza – poviem to trochu prehnane – akoby múzeum, pretože obchoduje a díluje sa cez počítač – a to celosvetovo na viacerých miestach, ktoré sú navzájom spojené. Počítače nemajú ale fantáziu, sú to iba stroje. Nezosilňujú trend – tak ako pri škrečkoch: ak všetci utekajú jedným smerom, počítače idú s nimi rovnakým smerom?

Kostolany:     Počítač na správaní burzy nič nezmenil. Lebo s počítačmi je to tak, ako hovoria Američania: hnoj dnu, hnoj von. Počítač nevie nič, ale vie počítať oveľa rýchlejšie. Takže, ak niekto obchoduje s derivátmi, môže si s počítačom vypočítať, či sa ten derivát obchoduje veľmi nízko alebo veľmi vysoko. To mu ale vôbec nepomôže. Väčšina derivátových obchodníkov, ktorí obchodujú cez počítač totiž aj tak skončí so stratou. Počítač nič nezmenil, akurát obchodovanie zrýchlil. Počítače tiež globalizujú: ak sa dnes niečo nepodarí v New Yorku, vieme to za minútu aj my tu. To je všetko. Preto reagujú trhy na seba navzájom, ako aj na politické a hospodárske správy oveľa rýchlejšie. Ale nevedia o nič viac. Za derivátom stále stojí to, čo sa do neho vložilo. Sily, ktoré burzu pohýňajú smerom hore alebo dole, sú stále tie isté ako pred príchodom počítačov.

 

Profil André Kostolanyho

 Knihy André Kostolanyho:

Peníze a burza - umění, jak přijít k bohatství

Kostolanyho burzovní seminář

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne




Súvisiace články