George Soros je v súčasnosti pri predpovedaní ekonomického vývoja považovaný skôr za pesimistu. Známy je jeho výrok „Žijeme v dobe najväčšej ekonomickej krízy od 30-tych rokov 20. Storočia“. Známe je aj to, že Soros pred niekoľkými mesiacmi predpovedal celkovú výšku strát z americkej hypotekárnej krízy na 1 bilión dolárov.
Soros vo svojej najnovsej knihe „The new paradigm for financial markets: The credit crisis of 2008 and what it means“ ( vyšla už aj v češtine: Nové paradigma pro finanční trh) formuluje svoje názory ohľadne krízy, ktorej v súčasnosti čelí americká ekonomika. Tvrdí, že súčasná kríza nie je len výsledkom bubliny na trhu nehnuteľností, ktorá sa začala formovať po roku 2001. Jej hlavnou príčinou je podľa neho takzvaná Superbublina, ktorá sa začala v americkej ekonomike vytvárať už pred vyše 20 rokmi a odvtedy sa postupne zväčšuje. Jedným z jej najlepšie viditeľných prejavov je každoročne rastúci deficit platobnej bilancie USA, ktorý je považovaný za najdôležitejší zdroj oslabovania dolára. Superbublina má 3 hlavné rozmery:
1/ Postupná deregulácia trhov a viera v efektívne trhy
2/ Nadmerná úverová expanzia
3/ Globalizácia svetovej ekonomiky
Za vznik superbubliny podľa Sorosa môže hlavne ekonomická politika Ronalda Reagana a Margaret Thatcherovej v 80-tych rokoch, ktorá sa vyznačovala vierou v „magickú silu trhu“, a teda jeho samoregulačnú schopnosť. Presvedčenie, že „trh všetko vyrieši“ postupne viedlo k oslabeniu regulácie existujúcich odvetví (ako je napr. Bankový sektor v USA, pri ktorom sa upustilo od striktného oddeľovania retailového a investičného bankovníctva). Pri novovznikajúcich častiach finančného sektora ako hedge fondy alebo private equity fondy sa regulácia používala len minimálne.
S postupným uvoľňovaním regulácie však štátne zásahy do ekonomiky neprestali. V prípade akejkoľvek finančnej či ekonomickej krízy sa FED snažil dostať ekonomiku na nohy prostredníctvom nových úverov a znižovania úrokových sadzieb. Takto postupne u investorov vznikalo presvedčenie, že v prípade akýchkoľvek problémov budú ich pozície zachránené zásahom centrálnej banky.
Tretím významným problémom podľa Sorosa je globalizácia svetovej ekonomiky, ktorá za posledných 20 rokov vytvorila úplne iný systém medzinárodných ekonomických vzťahov, než aký fungoval predtým. V súčasnosti je svetová ekonomika ťahaná hlavne na spotrebe obyvateľov USA, ktorý je uspokojovaný hlavne európskymi a ázijskými firmami. V prípade, že sa spotreba obyvateľov USA zníži, tak ako sa to deje teraz, vzniká riziko ekonomickej recesie nie len v spojených štátoch, ale predovšetkým v Európe a Ázii. Globalizácia podľa Sorosa nepristupuje ku všetkým krajinám rovnako. „Po Bretton-woodskej dohode sa vo vyspelých krajinách vytvorili finančné centrá, kým tie menej vyspelé zostali na periférii. Keďže medzinárodné inštitúcie sú riadené tou prvou skupinou, v prípade kríz na finančných trhoch sú ochotné do istej miery upraviť pravidlá na trhu. Táto skutočnosť robí držanie aktív v centrách bezpečnejším než na perifériách“.
Za časť bubliny Soros považuje aj
Prasknutie Superbubliny môže prísť v čase keď dochádza k poklesu cien nehnuteľností, ktoré ukončilo inú bublinu, tentokrát na trhu realít. Prvotný impulz na jej vytvorenie vyslal podľa Sorosa samotný FED tým, že po roku 2001 výrazne znížil úrokové sadzby, a tak zlacnil peniaze a úvery v ekonomike. Taktiež ho viní z toho, že úverový boom nedostatočne reguloval, a to hlavne čo sa týka sekuritizovania hypoték, t.j. spájania jednotlivých hypoték do „balíčkov“ a vytvárania syntetických finančných derivátov založených na hypotékach. Soros vidí jednu z príčin aj v tom, že FED za posledné desaťročia vzbudil u bánk dojem, že im v prípade krízy vždy pomôže. To viedlo niektoré banky k tomu, že poskytovali úvery všetkým žiadateľom o úver, bez ohľadu na ich príjem alebo finančné pomery. Známe je vydávanie tzv. „Ninja loans“ (no income, no job, no assets loans) – pôžičky ľuďom bez príjmu, bez práce a bez majetku.
Keď potom FED zvýšil úroky, zvýšili sa aj splátky všetkých hypotekárnych úverov – keďže väčšina hypoték v USA mala variabilné úrokové sadzby. Mnohí z dlžníkov sa ocitli v pozícii, keď si nemohli dovoliť splácať svoje hypotéky, a preto boli ich domy zabavené a ponúknuté na predaj. Množstvo nútených predajov spôsobilo prevahu ponuky nad dopytom, čo spôsobilo výrazný prepad cien. Ten sa postupne z trhu realít preniesol na trh syntetických derivátov a jeho efekty sú ešte stale citeľné na medzibankovom trhu. Vďaka globalizácii ekonomiky sú dôsledky prasknutia bubliny citeľné nie len v Amerike, ale po celom svete.
Ďalšou oblasťou, kde podľa Sorosa hrozí vytváranie cenových bublín, sú komodity, pričom najohrozenejšia je v súčasnosti ropa. Rast cien komodít môže byť umelo vyvolaný napríklad príchodom fondov, ktoré hľadajú vysoké zhodnotenie, a tak začnú nakupovať komodity ako investície. V súčasnosti môžu inštitucionálni investori otvárať pozície v jednotlivých komoditách prostredníctvom futures, ale populárne začína byť aj tzv. indexové nakupovanie komodít. Práve to je podľa Sorosa zodpovedné za neprimeraný rast cien: „Myslím si, že toto indexové nakupovanie je typickým učebnicovým príkladom toho, keď vzniknú mylné predstavy a začnú ovplyvňovať realitu. Je to nevhodné, a myslím si, že to preháňajú. Je to až strašidelne podobné tomu, čo sa stalo v roku 1987, keď inštitúcie kupovali takzvané poistenie portfólia (portfolio insurance). Bola to mánia. Všetci sa tam nahrnuli a to spôsobilo ten pád. Toto je veľmi, veľmi podobné a myslím si, že samotné inštitúcie by si to mali uvedomiť a nemali by to robiť.“
Prevenciu vzniku kríz a vlastne aj prevenciu náhleho prasknutia superbubliny v budúcnosti vidí Soros v zvýšenej regulácii finančných trhov. „Časťou bubliny je istý krehký element, ktorý by sa, myslím, dal odstrániť prostredníctvom sprísnenia regulácie“ Avšak, na preklenutie tej súčasnej je podľa neho nutné zastaviť prepad cien nehnuteľností pomocou štátnych garancíí pre vlastníkov bytov, ako aj intenzívnejšou spoluprácou s bankami pri zmene podmienok existujúcich hypoték. Najdôležitejšie je však podľa neho zo základu zmeniť myslenie, s akým sa v súčasnosti pristupuje k finančným trhom. Podľa neho súčasná viera v efektívne trhy “nie len nedokáže vyriešiť situáciu, v ktorej sa nachádzame, ale je za ňu aj priamo zodpovedná”. Ako alternatívu k nej navrhuje svoju teóriu reflexivity, ktorá hovorí, že trhy, tak ako ich účastníci, sú nedokonalé a teda nie úplne efektívne, z čoho vyplýva potreba určitého stupňa regulácie.
A ako vidí Soros perspektívy investovania na akciových trhoch? „Myslím, že dopad krízy na akcie bude negatívny. Očakávam príchod medvedieho trhu. Myslím si, že v súčasnom prostredí sa investuje veľmi často a je treba byť buď veľmi opatrný alebo dosť pohotový.“
Zdroje:
Soros, G.: The New Paradigm for the financial markets, BBS, New York, 2008
Kniha v čestine: Nové paradigma pro finanční trh
http://www.cbc.ca/money/story/2008/06/05/f-sorosinterview.html
Zostavil a preložil: Martin Baláž
Share
