Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Carl Icahn

Carl Icahn je v súčasnosti prototypom aktívneho akcionára, ktorý sa snaží využívať svoj vplyv v spoločnostiach, aby obrátil veci k lepšiemu. Na rozdiel od private-equity firiem však nekupuje celú spoločnosť, ale iba menšinový podiel, pričom sa snaží o úzku spoluprácu s ostatnými akcionármi.

           Icahn sa narodil v roku 1936 v New Yorku v rodine stredoškolských učiteľov.  Vyštudoval filozofiu na univerzite v Princetone a v roku 1957 na prianie svojich rodičov začal štúdium medicíny na New York University. Po niekoľkých semestroch si však uvedomil, že to nie je práca pre neho a zo školy odišiel, pretože “nemal rád prácu s mŕtvolami.“  

V roku 1961 začal svoju kariéru na Wall Street ako zamestnanec  firmy Dreyfus & Company na oddelení opčnej a convertibles arbitráže. Pri opčnej arbitráži napríklad nakupoval relatívne lacné call opcie a súčasne predávali podkladové aktíva k nim, ktoré si požičali (short sale).  V deň vypršania opcie ju využili, získali aktívum naspäť a vrátili ho vypožičateľovi. Takýmto spôsobom dosahovali bezrizikový zisk.

Convertibles arbitráž je o niečo zložitejšia, týka sa konvertibilných dlhopisov, t.j. dlhopisov, ktoré majú v sebe zahrnuté právo premeniť ich na akcie firmy.  Icahn so svojimi spolupracovníkmi vyhľadával dlhopisy, ktoré sa predávali lacnejšie ako akcie, za ktoré sa mohli reálne vymeniť.

Icahnovi sa v tomto biznise darilo a on postupoval stále vyššie. V roku 1968, len sedem rokov po jeho príchode na Wall Street si zakladá vlastnú firmu Icahn and co. a za požičané peniaze si kupuje kreslo na New York Stock Exchange. Tu sa znovu venuje hlavne arbitráži a tradingu opcií.

V roku 1978 nastala v Icahnovej stratégii výrazná zmena. Namiesto tradingu sa zameral na investovanie do malých spoločností, ktorých akcie sa mu zdali podhodnotené. V nich sa snažil získať kontrolnú, resp. významnú vlastnícku pozíciu, čo mu umožňovalo neustále diskutovať s manažmentom a výrazne ovplyvňovať jeho rozhodnutia. Držal pozície vo firmách ako Texaco, Western Union, Viacom a pod.

Icahn ako akcionár prichádzal do každej firmy s nejakým konkrétnym plánom ako znížiť náklady, zefektívniť výrobu a pod., čo v konečnom dôsledku malo viesť k zvýšeniu hodnoty akcií a majetku akcionárov. Avšak, nie všade sa Icahn stretol s pochopením pre svoje návrhy, ktoré často zahŕňali aj výmenu alebo zníženie odmien manažmentu. Takto sa dostal do mnohých sporov, pri ktorých bojoval za odvolanie celých správnych rád.

V priebehu 80-tych rokov začal Icahn vďaka revolúcii v tzv. „leveraged buy-outs“, teda nákupu na dlh kupovať podiely v stále väčších firmách. Okrem reorganizácie existujúcich firiem sa venoval aj tzv. „greenmailingu“. Bola to metóda, pri ktorej Icahn na burze kúpil veľký balík akcií firmy, ktorá bola v problémoch a následne od firmy požadoval jeho spätné odkúpenie za vyššiu cenu. V opačnom prípade hrozil manažmentu odvolaním, rozdelením firmy a postupným predajom jej častí. Po získaní problémovej firmy jej často zabezpečoval financovanie aj prostredníctvom junk bonds, teda nízko kvalitných dlhopisov.  

V roku 1985 prevzal napriek odporu manažmentu problémovú leteckú spoločnosť TWA airlines. Pod jeho vedením sa postupne odpredali všetky ziskové a perspektívne časti konkurencii. Icahn bol donútený zo spoločnosti odísť v roku 1992, rok pred jej bankrotom.  Vďaka tomuto postupu si vyslúžil prezývku „firemný nájazdník (corporate raider).”

Začiatkom 90-tych rokov sa leveraged buy-outs ako aj greenmailing stali predmetom záujmu regulátorov a Icahn musel opäť zmeniť svoj štýl investovania. Stal sa z neho aktívny akcionár veľkých firiem, v ktorých zvyčajne nadobúda podiel od 3 do 15%, spája sa s ostatnými veľkými akcionármi a  často sa necháva nominovať do ich správnych rád. Jeho návrhy zväčša zahŕňajú spätný odkup akcií, odpredaj nepotrebných aktív, reorganizáciu manažmentu alebo výmenu riadiacich orgánov.  Hoci väčšina z opatrení, ktoré prijíma má len krátkodobý efekt, Icahn tvrdí, že pomáhajú tým, ktorí si to zaslúžia najviac – akcionárom.  „Odkedy som založil svoj hedge fond, zarobil som pre akcionárov firiem, v ktorých som získal podiel, vyše 50 miliárd dolárov. “ Vďaka tomu na akciových trhoch vznikol nový fenomén –  „Icahn lift“, zvýšenie ceny akcií okamžite po správe, že Carl Icahn kupuje podiel v spoločnosti.

Najziskovejším obdobím pre Icahna boli roky 1996 -2004, kedy dosahoval v priemere 53% výnos. Potom ako v roku 2004 založil svoj hedge fond s kapitálom vyše 3 miliárd dolárov, jeho dosiahnutý zisk sa znížil na 29% v roku 2005 a v rokoch 2006 a 2007 zaznamenal dokonca mierne straty. Tie boli spôsobené neúspešnými pokusmi reorganizovať veľké firmy, v ktorých mal Icahnov fond len minoritnú pozíciu. Stalo sa tak napríklad v prípade firmy Time Warner, v ktorej chcel Icahn vymeniť manažment a firmu rozdeliť na niekoľko častí. Taktiež dlhý čas bojoval s manažmentom Motoroly, s ktorým sa dokonca súdil.

Najčerstvejším príkladom je internetový vyhľadávač Yahoo!, kde sa Icahn neúspešne snažil spolu s niektorými ostatnými akcionármi odvolať generálneho riaditeľa Jerryho Yanga a následne schváliť prevzatie firmy Microsoftom, ktorý ponúkal výrazne vyššiu cenu za jednu akciu než bola cena na burze. Na otázku, prečo sa obťažuje spormi s manažmentom, Icahn odpovedá: “Ak ste ochotný obetovať veľa času, úsilia a kapitálu, môžete ich vyhrať.“      

Icahn je jedným z najprominentnejších kritikov vysokých odmien manažmentov amerických podnikov: „ Priemerný CEO zarába 350 -400 krát toľko ako priemerný pracovník. Nie som proti tomu, keď CEO zarobí veľa na opciách, ak cena akcií ide hore. Čo je ale nehorázne je, ak sa stane, že cena akcie ide dole a oni mu tie opcie precenia. Povedia, cena akcie bola 25 a my sme ťa chceli motivovať, tak sme ti dali opcie za 25. Teraz je cena 15, tak vieš čo? Preceníme tie opcie na 15. CEOs sú platení za to, že robia mizernú prácu. Pokiaľ by ten systém nebol taký spackaný, ľudia ako ja by na ňom nezarábali toľko peňazí. “

 Okrem investovania sa Icahn venuje aj charite, pričom podporuje hlavne vzdelávanie detí zo znevýhodnených rodín. Taktiež vybudoval na svojej alma mater v Princetone centrum genetického výskumu, ktoré nesie jeho meno. Spolu so svojou ženou sú členmi správnych rád dvoch nadácií.  

V súčasnosti je Carl Icahn podľa časopisu Forbes 46. najbohatším človekom na svete s celkovým majetkom cca. 14 miliárd dolárov. Aj vo veku 72 rokov je stále aktívnym investorom a v investovaní plánuje ešte dlho pokračovať: „Neviem si sám seba predstaviť, ako na Floride celý deň ležím a hrám golf.“

 

Akcie spoločnosti Icahn Etnterprises, L.P.:

http://finviz.com/quote.ashx?t=iep

Zdroje:

http://www.icahnreport.com/

http://www.pbs.org/nbr/site/onair/gharib/080321b/

http://en.wikipedia.org/wiki/Carl_Icahn

http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1590446,00.html

http://seekingalpha.com/article/77407-icahn-evolves-with-the-times
 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne




Súvisiace články