Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

André Kostolany

„Kto má veľa peňazí, môže si dovoliť špekulovať. Kto má niečo málo peňazí, nesmie špekulovať, aby ich nestratil. Kto ale žiadne peniaze nemá, musí špekulovať, aby sa k nejakým vôbec dostal.“

André Kostolány je jednou z burzových legiend. Svojho času bol jedným z najznámejších burzových špekulantov, pričom sa vždy otvorene k špekulácii priznával. Narodil sa v Budapešti v roku 1906, ešte za Rakúsko-Uhorska. Svoje prvé stretnutie s burzou zažil už ako dvanásťročný v roku 1918, keď jeho rodina prechodne odišla z Maďarska pred komunistami do Viedne a on zobchodoval niekoľko akcií na Viedenskej burze.

 Kostolany študoval na univerzite v Budapešti filozofiu a dejiny umenia, avšak svoje štúdium predčasne ukončil, čiastočne aj na naliehanie svojho otca. Ten mu vybavil miesto brokera u svojho kamaráta v Paríži, kam Kostolány v roku 1927 nastúpil. Na burze sa venoval hlavne arbitráži, ale aj priamej špekulácii. Kostolány zažil po svojom nástupe eufóriu zo špekulácie a následne aj tvrdý pád burzy v čase veľkej hospodárskej krízy. Ako jeden z mála na kríze dokázal zarobiť, pretože od jej vypuknutia špekuloval na pokles cien akcií. Ako však hovorí: „Ja sám som bol v tom čase bohatý. Lenže stalo sa to, že všetci moji kamaráti boli zrazu chudobní a piť šampanské sám ma veľmi nebavilo.“ Kostolany bol zo začiatku svojej kariéry „chronický pesimista“, keďže takmer vždy špekuloval na pokles. To sa mu vypomstilo po skončení krízy, keď akcie opäť začali rásť a on veľkú časť svojho majetku zasa stratil.

Toto spolu s prípadom samovraždy švédskeho podnikateľa Ivara Kruegera, ktorý sa zastrelil potom, čo mnohí burziáni vrátane Kostolanyho špekulovali na pokles akcií jeho podniku a  stlačili ich cenu výrazne dole, primälo Kostolanyho k prehodnoteniu svojej obchodnej stratégie: „tieto zážitky ma zmenili z pesimistu na permanentného optimistu“.

Keďže bol Kostolany židovského pôvodu, utiekol v roku 1940 z Francúzska pred Nemcami do Ameriky, kde pôsobil ako riaditeľ finančnej spoločnosti G. Ballai and Co. V Amerike tiež napísal svoju prvú knihu História burzy. Po skončení druhej svetovej vojny sa vrátil do Paríža, pričom množstvo času trávil aj vo svojom dome v Mníchove.

Kostolany výrazne investoval do rekonštrukcie vojnou zničeného Nemecka. V roku 1946 urobil najúspešnejší obchod vo svojej kariére, keď nakúpil dlhopisy Nemeckej ríše. Nemecko bolo v tom čase zdevastované vojnou a nesplácalo svoje záväzky, takže tieto dlhopisy boli na burze k dispozícii za minimálne ceny. Lenže, vďaka „hospodárskemu zázraku“ v nasledujúcich rokoch sa situácia ekonomická situácia v Nemecku výrazne zlepšila a Nemecká vláda začala tieto staré záväzky postupne splácať. Tento obchod Kostolanymu vyniesol rekordný výnos 13900 %. Podobný obchod urobil Kostolany aj začiatkom 90-tych rokov, kedy nakúpil staré ruské cárske dlhopisy, ktoré neboli splácané od roku 1917, za menej než 1% ich nominálnej hodnoty. Keďže ale medzinárodné pravidlá hovoria, že ak chce vláda emitovať dlhopis kótovaný na zahraničných burzách, musí najskôr uhradiť všetky svoje záväzky z predchádzajúcich dlhopisov, ktoré nespláca, vyplatila Ruská federácia v roku 1998 majiteľom starých cárskych dlhopisov 100% ich nominálnej sumy – takže Kostolanymu sa obchod opäť vydaril.

            Kostolany po vojne investoval samozrejme aj do akcií, tiež hlavne v Nemecku, pretože veril v schopnosti nemeckého národa znovu vybudovať úspešné a konkurencieschopné hospodárstvo. Okrem aktívnej špekulácie a investovania sa Kostolany v druhej polovici svojho života venoval aj žurnalistike. Pravidelne písal komentáre do nemeckej tlače (často sa chválil, že za posledných 30 rokov svojho života jeho komentár nechýbal ani v jednom čísle burzového týždenníka Capital). Okrem toho Kostolany napísal niekoľko kníh, v ktorých zhrnul svoje skúsenosti z parketu (na burze pôsobil spolu vyše 70 rokov) a prezentuje v nich svoje názory na investovanie a burzové špekulácie. Tiež spísal knihu o histórii burzy, kde zo svojho pohľadu hodnotí udalosti, ktorých bol na burze svedkom.

            Ku koncu života bol Kostolany ako jeden z posledných žijúcich členov „starej gardy“ burziánov, ktorí zažili veľkú hospodársku krízu a napriek tomu boli veľmi úspešní, mnohými považovaný za investičného guru. Často vystupoval v rôznych talkshow a vyjadroval sa k aktuálnym hospodárskym otázkam. Na rozdiel od mnohých však nikdy nedával žiadne konkrétne investičné tipy: „Prosím, nečakajte odo mňa žiadne tipy. Ja tipy nerozdávam. Žiadne tipy totiž neexistujú. Tipy, ktoré dostanete – a je úplne jedno od koho – sú takmer vždy reklamou, ktorá slúži na to, aby sa nejaké akcie podarilo potlačiť hore, pretože nejaký syndikát alebo finančná inštitúcia vám ich chce zo svojich zásob predať. Vtedy sa pustí do obehu nejaký „tip“, aby ste si tieto akcie kúpili a potlačili cenu hore. A potom Vás ten syndikát môže veľmi dobre ošklbať.“

            Kostolany bol okrem toho častým kritikom medzinárodného menového systému a aj ekonómie ako takej. Zastával názor, že v tom čase platný systém zlatého štandardu, ktorý fixoval hodnotu dolára na zlato, z čoho vychádzala aj hodnota ostatných svetových mien, obmedzuje hospodársky rast a prehlbuje hospodárske cykly. Okrem toho Kostolany dosť kritizoval aj ekonómiu ako vedu, ktorá sa v tom čase učila na školách, pretože veci, ktoré hlása, podľa Kostolanyho neplatia a v reálnom svete sa dejú úplne inak. Štúdium ekonómie môže podľa Kostolanyho burziánovi skôr uškodiť ako pomôcť. Na druhú stranu s úsmevom dodáva: „Často chodím prednášať na univerzity. Na mojich prednáškach vždy všetci profesori sedia v prvej rade a koncentrovane počúvajú. Na konci keď odchádzam, občas počujem, ako sa medzi sebou rozprávajú – „ten Kostolany, to je ale šarlatán.“ Ja si však myslím, že lepšie je byť dobrým šarlatánom ako zlým profesorom“.

Čo by podľa Kostolanyho mal mať dobrý burzový špekulant? „V prvom rade by mal mať peniaze – a síce nie od niekoho požičané, ale svoje vlastné. Ďalej by mal mať svoje vlastné myšlienky, a nie nasledovať tipy rôznych takzvaných „burzových expertov“. Ďalej by mal bezpodmienečne mať trpezlivosť, lebo na burze sa 2 krát 2 nikdy nerovná 4, ale vždy je to 5 mínus 1 a človek musí mať trpezlivosť počkať, kým sa jeho myšlienky stanú skutočnosťou. A nakoniec, človek musí mať šťastie, to na burze tiež bezpodmienečne potrebujete“.   

            Ku koncu života zmenil Kostolany svoju stratégiu a z burzového špekulanta sa stal dlhodobý „buy and hold“ investor. Začiatkom 90-tych rokov Kostolany vo veľkom nakupoval nemecké akcie, pričom veril, že zjednotenie Nemecka povedie k veľkému hospodárskemu rastu. V jednej televíznej relácii odporúčal: „Najlepšie, čo môžete urobiť, je nakúpiť širokú paletu nemeckých blue-chip akcií, zobrať si tabletky na spanie a pospať si tak tri roky. Keď sa potom zobudíte, budú vaše akcie vo veľkom zisku.“ Ani vtedy sa Kostolany nemýlil.

            Kostolany tesne pred svojou smrťou upozorňoval aj na tvoriacu sa bublinu na Nemeckom akciovom trhu v segmente „Neuer Markt“. Aj vtedy mal pravdu, ale jej prasknutia sa už nedožil. Zomrel v Paríži vo veku 93 rokov.

Andre Kostolany po sebe okrem niekoľkých miliónov na účte zanechal aj niekoľko kníh, v ktorých vysvetľuje svoju filozofiu prístupu k burze. Napríklad v knihe „Umenie premýšľať o peniazoch“ zhrnul 10 zlatých pravidiel (“prikázaní“), podľa ktorých by mal investor postupovať, ak chce byť na burze úspešný:

1.     Mať vlastné nápady, ale jednať uvážene: rozmyslieť si, či vôbec máme niečo kupovať, a ak áno, tak ktoré branže a v ktorej krajine?

2.     Mať dostatok peňazí, aby ste sa nedostali pod tlak.

3.     Mať trpezlivosť, pretože vždy sa veci spočiatku vyvíjajú inak, než sme očakávali. 

4.     Byť tvrdý a neústupný, ak ste o niečom presvedčený.

5.     Byť flexibilný a vždy počítať s tým, že v našich pôvodných predstavách sa mohla vyskytnúť chyba.

6.     Predávať, ak si uvedomíme, že sa situácia na trhu zmenila.

7.     Čas od času si prezrieť portfólio a otestovať, či by sme akcie, ktoré držíme, kúpili aj dnes.

8.     Môžete nakupovať len vtedy, keď v tom vidíte veľkú fantáziu.

9.     Počítať so všetkými možnými rizikami, aj s tými najnepravdepodobnejšími. To znamená, neustále počítať s nevyčísliteľnými faktormi.

10.  Zostať pokorný, aj keď mal človek pravdu.

 

Kostolany taktiež spísal zoznam „10 zákazov“, teda činností, ktorým by sa mali investori vyhýbať:

1. Nasledovať tipy, snažiť sa zohnať tajné informácie.

2. Veriť, že predávajúci vedia, prečo predávajú, alebo že kupujúci vedia, prečo nakupujú. To znamená, veriť, že vedia viac než vy.

3. Snažiť sa zarobiť straty späť.

4. Brať ohľad na staré kurzy.

5. Zabudnúť na cenné papiere v nádeji, že v budúcnosti dosiahneme lepší kurz. To znamená, neurobiť žiadne rozhodnutie.

6. Nepretržite sledovať kurzy a reagovať na ich každý malý pohyb.

7. Neustále robiť bilanciu, v čom ste mali zisk alebo stratu.

8. Predávať len preto, že chcete z toho mať vlastný úžitok.

9. Nechať sa ovplyvniť politickými sympatiami alebo antipatiami.

10. Príliš si začať dôverovať, keď ste chytili zisk.

 

 Knihy André Kostolanyho:

Peníze a burza - umění, jak přijít k bohatství

Kostolanyho burzovní seminář

 

 

 

Zdroje:

http://en.wikipedia.org/wiki/Andr%C3%A9_Kostolany

http://www.boersenreport.de/kostolany/interview_02.htm

http://www.undervalued-shares.com/data/pdfs/UVS_Cuba_Castro_Cuban_Bonds_20060914.pdf

http://finanzen.coart.de/BrsenlegendenBuffettCo/Die-zehn-goldenen-Gebote

http://www.pindl.net/investor/investor.html?accessid=00ca2731f8156e1eb156ed2f5db12ef6&astableonly=0&number=1115

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne




Súvisiace články