Magazín ako investovať

Peter Lynch je známym americkým investorom, držiteľom rekordu v zhodnocovaní prostriedkov v rámci podielového fondu. V priebehu 13 rokov pod Lynchovým vedením zhodnocoval fond Fidelity Magellan vložené peniaze v priemere o 25,8 % ročne. Teda, ak investor do fondu vložil v deň Lynchovho nástupu 1000 USD, v deň jeho odchodu mal jeho podiel hodnotu cca. 28000 USD.

 

 

 

 

Peter Lynch sa narodil sa v roku 1944, absolvoval Boston College a získal MBA z University of Pensilvania. Počas štúdia si privyrábal v golfovom klube, ktorý navštevovali hlavne bankári a manažéri, popri hre vášnivo diskutujúci o vývoji na akciovom trhu. Po skončení školy v roku 1966 začal pracovať pre firmu Fidelity investments, najskôr ako analytik a neskôr ako manažér fondu Magellan(1). Fond mal byť zameraný na zahraničné investície, avšak kvoli vtedajším daňovým predpisom investoval prevažnú časť zo svojho 20 miliónov USD vysokého kapitálu v USA. Napriek tomu, že americký trh medzi rokmi 1977 -82 veľmi nerástol, Magellanu sa darilo veľmi dobre. Lynch to s odstupom času hodnotí takto:

„Kľúčovou vecou v investovaní je flexibilita. Kupoval som spoločnosti, ktoré mali odbory. Kupoval som spoločnosti, ktoré boli v oceliarskom priemysle. Kupoval som textilné závody. Vždy som veril, že možnosti sa dajú nájsť všade a robil som si robil prieskum akcií sám. Napríklad, Taco Bell bola jedna z prvých akcií, ktoré som kúpil. Ľudia sa vtedy nepozerali na malé reštaurácie. Takže si myslím, že to bolo hlavne o pozeraní sa na rôzne spoločnosti a ja som si vždy myslel, že ak sa pozriete na 10 spoločností, nájdete medzi nimi jednu zaujímavú, ak sa pozriete na 20, nájdete 2, ak na 100, nájdete 10... Človek, ktorý otočí najviac kameňov, vyhrá. To bola vždy moja filozofia“

Potom čo sa Magellan stal dva krát po sebe najvýkonnejším fondom v USA, začali sa o neho zaujímať aj mnohí drobní investori. V apríli 1983 dosiahol fond hodnotu 1 miliardy USD. Tá sa vďaka nástupu býčieho trhu každým dňom zvyšovala, pretože stále viac ľudí vstupovalo na akciové trhy s vidinou ľahkého zárobku. „Pamätám si doby, kedy keď som niekomu povedal, že robím s akciami, odpovedal mi, že to je zaujímavé a ihneď zmenil tému rozhovoru. Vôbec ich to nezaujímalo. Tak to bolo v 60-tych a 70-tych rokoch. Začiatkom 80-tych rokov, ako sa trhu začalo dariť, sa ma ľudia začali pýtať, čo kupujem. Pozorne počúvali a rozmýšľali o tom. Neskôr si to dokonca zapisovali. A nakoniec sa na párty všetci ľudia rozprávali o akciách a mnohí mi dokonca niektoré akcie odporúčali. A nielen to, tieto akcie dokonca v najbližších troch mesiacoch stúpali.“; spomína Lynch.

V čase burzového krachu 1987 bol Peter Lynch spolu so svojou ženou na dovolenke, ktorú musel predčasne ukončiť. V priebehu pár dní jeho fond stratil okolo tretinu svojej hodnoty. Avšak Lynch nestratil nervy a držal svoje pozície. Pri rozhodovaní sa koncentroval sa na fundamentálne dáta. Chodil do spoločností, ktorých akcie Magellan vlastnil a rozprával sa s ich manažérmi, ktorí ho uisťovali, že sa ich firmám darí dobre . V jeho prospech hralo, že v roku 1987 sa americkej ekonomike darilo dobre. Vďaka tomu, že Lynch nestratil nervy, vyrovnal Magellan straty z roku 1987 v priebehu len troch rokov a dosiahol nové maximá. Avšak, na Lyncha čakala ešte jedna skúška, ako sám povedal „suverénne najstrašidelnejšie obdobie jeho kariéry“. To prišlo v lete 1990, keď USA zaútočilo na Irak a jeho ekonomika následne skĺzla do recesie. „ Bolo to úplne iné ako v 1987. Keď som v roku 1990 volal do spoločností, odpovedali: „Bože, náš biznis začína ísť dolu vodou. Hromadia sa nám zásoby. Nedarí sa nám tak dobre.“ Takže, v tom čase sme museli len veriť, že to dopadne dobre. Museli sme mať vieru v budúcnosť tejto krajiny. V 87. Boli fundamenty super, a bolo to ako výpredaj 3 za cenu 2 v K-markte.“

Peter Lynch nakoniec ustál a odišiel z vedenia fondu ako 46 ročný. V čase jeho odchodu disponoval fond majetkom vo veľkosti 50 miliárd USD. V súčasnosti Lynch stále pôsobí vo Fidelity ako konzultant a popri tom je autorom mnohých úspešných kníh o investovaní.

Na záver uvedieme odpovede Petera Lyncha na niektoré otázky o investičnej praxi:

Otázka: V čom je Vaše investičné tajomstvo?

-Nuž, myslím si, že tajomstvo je v tom, že ak vlastníte množstvo akcií, niektorým sa bude dariť priemerne, niektorým relatívne dobre, a ak jedna alebo dve z nich pôjdu raketovo hore, výsledok bude výborný. Myslím si, že to je nádejou pre mnohých ľudí. Avšak, niektorí to robia tak, že ihneď ako sa hodnota akcie zvýši o 30 – 40%, predajú ju a v portfóliu im ostanú braky. Je to ako polievať burinu a odstrihávať kvety. Je vo vašom záujme nechať dobré akcie, ktoré vlastníte, rásť. Keď začnú rásť aj ostatné, pridajte k nim ďalšie, ale tá jedna výborná akcia je vlastne všetko, čo potrebujete. Takých akcií je dosť. Na trhu je veľké množstvo akcií a všetko, čo musíte urobiť, je vybrať si zopár z nich. To vždy bola moja filozofia. Vždy musíte nechať výborné akcie zaplatiť za tie menej úspešné. V tomto biznise, ak ste dobrí, vyberiete správne 6 krát z 10. Nikdy nevyberiete správne 9 z 10. Toto nie je ako čistá veda, kedy si poviete „Aha“, a máte odpoveď. Pokým si poviete „Aha“, Chrystler sa už narástol štvornásobne alebo Boejing už narástol štrvornásobne. Musíte prijať aj trochu risku...

Otázka: O čom by ľudia mali pri investovaní premýšľať?

-Mali by rozmýšľať nad tým, čo sa práve deje. Ak vlastníte akcie automobiliek, mali by vás zaujímať ceny použitých áut. Ak vlastníte hlinikárne, mali by ste sa zaujímať, čo sa deje so zásobami hliníka. Ak vlastníte hotely, malo by vás zaujímať, koľko ľudí práve hotely stavia. To sú fakty. Ľudia hovoria o tom, čo sa stane v budúcnosti – napríklad, že priemerná recesia trvá 0,2 roka. Nie je však dôvod, prečo nemôžeme mať priemernú ekonomickú expanziu, ktorá trvá dlhšie. Myslím tým, ja sa zaoberám faktami, nie predpovedaním budúcnosti. To je ako používať kryštálovú guľu. Nefunguje to.

Otázka: Môže hrať malý investor na trhu spolu s veľkými hráčmi?

-Vždy sa hovorí, že malý investor nemá šancu. Ja si myslím, že šancu má, a okrem toho, ľudia to robia napriek tomu, že mnohí tvrdia, že to nezvládnu. Investujú napriek tomu. A ak aj sami veria, že malí investori nemajú šancu, investujú inou formou. Povedia si “Toto je kasíno. Tento mesiac kúpim nejaké akcie, a o mesiac ich predám”, rovnaký výkon ako všade inde. Keď však kupujú napríklad dom, sú veľmi opatrní. Prezrú si ulicu, okolie, vodovodné trúbky... Keď kupujú chladničku, najskôr si urobia prieskum. Ak sú takí presvedčení, že malý investor nemá šancu, že akciový trh je jedna veľká hra, a ak jednajú podľa toho, ak ihneď kúpia akciu, o ktorej prvý krát počujú, že je dobrá, tak dosiahnu presne ten typ výsledkov, ktoré potvrdzujú, že malému investorovi sa môže dariť mizerne. Teraz, ak kupujete auto alebo dom, a urobíte pri tom chybu, nezvaľujete vinu na profesionálnych investorov. Ale ak si nespravíte poriadny prieskum, kúpite spoločnosť, čo nemá žiadne tržby, žiaden zisk, hroznú finančnú pozíciu, a akcie tejto spoločnosti klesnú, poviete „Nuž, to je kvoli programovému obchodovaniu tých profíkov“ , ale v skutočnosti je to preto, lebo ste si nespravili domácu úlohu. Takže, skúšam presvedčiť ľudí, že môžu byť úspešní, musia pre to ale urobiť určité veci.
Share

Tweet