Magazín ako investovať

Investovanie, financie, sporenie

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Obchodovanie CFDs

CFD (Contract for Difference - kontrakt na rozdiel, diferenčná zmluva) je zmluva medzi dvoma protistranami: kupujúcim a predávajúcim, pričom sa ustanovuje,  že vyrovnanie zisku a straty z transakcie si navzájom vysporiadavajú rozdielom medzi cenami. CFDs sú sú finančným derivátom, teda odvodeným finančným nástrojom od daného podkladového aktíva, na ktorý sa viaže a ktorý kopírujú, teda v ideálnom prípade ich cena závisí od ponuky a dopytu podkladového aktíva. Podkladovým aktívom môžu byť akcie, dlhopisy, komodity, indexy, forex, ale aj opcie, futures, a pod.

CFD kontrakty (okrem austrálskych) nie sú burzové štandardizované nástroje, a teda sú plne v rukách brokerov, ktorí by sa však mali snažiť o zachovanie čo najužšieho spreadu a čo najviac kopírovať cenu podkladového aktíva, aby boli pre klientov zaujímaví.

V roku 2007 bola v Austrálii snaha o burzovú štandardizáciu CFD kontraktov (ASX), ale brokeri ich využívajú len vo veľmi malej miere. V r. 2009 britská FSA ustanovila zákaz využívania insider informácií vo svoj kapitálový prospech. V USA sú CFDs (SEC – Security Exchange Commission) zakázané.

Odmena pre brokera je najčastejšie spread, komisné poplatky (najčastejšie percento z objemu), O/N úročenie (pri držbe počas zúčtovania – podľa vzorca forwardov + marža brokera k trhovej sadzbe), alebo ďalšie poplatky za správu účtov. Niektorí brokeri nevyužívajú možnosť komisných poplatkov, ale ako kompenzáciu za tento populistický benefit uplatňujú širšie spready. Čo sa týka úrokov, pri long pozícii úroky klient platí, pretože pri nákupe tieto deriváty financuje z úveru a teda ich dlží počas zúčtovania.  Pri short pozícii klient úroky na účet dostáva.

V súčasnosti existujú dva typy brokerov poskytujúcucich CFD kotrakty: MM (market maker) s vlastným interným párovacím systémom, ktorí ponúkajú „upravené“ ceny o vlastný spread a sami môžu obchodovať proti klientovi. Tento typ brokera sa často porovnáva s Bucket Shops (detailne vysvetlené v „Reminiscences of a Stock Operator“ od Jesse Livermore), ktoré sú v Spojených Štátoch ilegálnou činnosťou. Druhý typ brokera je DMA (direct market access), ktorí garantujú ceny zhodné s podkladovým aktívom, aj keď i tu ide stále o kontrakt len medzi klientom a brokerom. DMA CFDs majú zväčša drahšie komisné poplatky (kompenzácia za úzky spread) a je menšia pravdepodobnosť vzájomného spárovania ordrov rôznych klientov. DMA CFD využívajú profesionálni a inštitucionálni klienti, tento typ u brokera minimalizuje konflikt záujmov.

Pre CFDs sú charakteristické najmä tieto znaky:

· regulácia je stále v procese vývoja

· omnoho nižšie zálohy (kolaterál), nízky vstupný kapitál v porovnaní s obchodovaním podkladového aktíva

· u niektorých brokerov môžu byť vyššie poplatky (komisie alebo spready)

· nižšia likvidita (záleží od brokera)

· broker môže ovplyvňovať ceny (zvyčajne uplatňuje širší spread, ...)

· broker môže ovplyvňovať čas exekúcie (treba si odsledovať realizáciu svojich pokynov)

· pri termínovaných podkladových aktívach (futures) expiruje obdobne aj CFD kontrakt

· silná finančná páka (pozor: margin calls môžu byť likvidačné)

Kvôli povolenej silnej páke môže nastať situácia, že napriek zálohe, ktorú broker od každého klienta drží pre prípad defaultu (credit risk), pri veľkom pohybe na trhu broker nestihne zadať výzvu na doplnenie protriedkov alebo protistrana nebude schopná uhradiť svoje záväzky, a klient s nárokom na vysporiadanie od defaultnej protistrany utrpí čistú stratu kontrahovaného objemu, aj keď podkladové aktívum ide želateľným smerom. Počiatočný margin (depozit) aj udržiavací margin sa u brokerov líši, avšak zvyčajne je v intervale od 0,5% - 30%. Pri stop lossoch u málo likvidných brokerov (alebo nástrojov) je riziko, že sa pozícia uzavrie až pri ďalšej možnej cene, čo môže byť pri veľkých gapoch alebo nízkej likvidite pre klienta výrazne nevýhodná.

Pri obchodovaní akciových CFDs v porovnaní s obchodovaním akcií existuje niekoľko špecifických rozdielov. Vlastník akcie, akcionár, je spoluvlastníkom majetku spoločnosti, má právo podieľať sa na riadení spoločnosti, na rozhodovacích procesoch v spoločnosti, získavať dividendy (podiely na zisku spoločnosti), vlastniť konštantný podiel na majetku spoločnosti a zodpovedať na likvidačnom  zostatku spoločnosti. O počte emitovaných akcií rozhoduje spoločnosť sama, tento počet je obvykle nemenný až do doby, kým spoločnosť nerozhodne o ďalšej emisii. Investori na počet akcií v obehu nemajú vplyv. Obchodníci CFDs nemajú práva akcionára, ale zároveň počet CFD kontraktov je neobmedzený.

Dividendy sa uplatňujú aj u CFD, a to v plnej výške. Pri long pozícii investor zväčša obdrží 90% alebo 100% (variuje od brokera) celkovej hodnoty dividend obdobne, akoby bol akcionárom (pri páke je to niekoľkonásobne vyšší výnos). Pri short pozícii musí investor platiť protistrane 100% celkovej hodnoty dividend, čo je pri páke niekoľkonásobná strata. Niektorí brokeri poskytujú možnosť využívania aj otvoreného (plávajúceho) zisku pre ďalšie ordre.

Všetky druhy CFD sa využívajú najmä v krajinách, kde je rozdiel v daňových podmienkach a regulácii. Na Slovensku, úhrn výdavkov (nákladov) na zabezpečovacie deriváty je daňovo uznateľným nákladom pre výpočet dane z príjmov. CFD sú zvyčajne ponechávané v mene krajiny, v ktorej sú obchodované (napr. Nikkei v jenoch), teda je možné špekulovať aj na menové riziko.

 

Toto je stará verzia webu bežiaca na Joomle. Nové články a nové nástroje pre investorov nájdete na hlavnej stránke: ako-investovat.sk

Asociácia obchodníkov s cennými papiermi

Anketa

Vráti sa Grécko ku drachme?
 


Finkulačka


Finančná kalkulačka
 Eur/měs
%p.a./rok
let
 Eur

podrobne