High frequency trading (HFT) je novým zaujímavým spôsobom obchodovania na burze. Kým pri klasickom obchodovaní príkazy na nákup alebo predaj do platformy zadáva trader z mäsa a kostí, pri HFT tradingu ich generuje počítač sám, a to za neporovnateľne kratší čas. Názov High frequency trading sa dá preložiť ako vysoká frekvencia obchodovania, a teda naznačuje, že použitím takejto stratégie sa realizuje veľké množstvo obchodov v relatívne krátkom čase.
Funguje to asi tak, že najskôr tím zložený z analytikov a programátorov pripraví obchodný systém –zoznam inštrukcií kedy nakupovať a kedy predávať - a následne vyvinie počítačový algoritmus, ktorý bude generovať obchodné pokyny podľa tohto systému a priamo ich odosielať na exekúciu na burze. Systém sa následne spustí a počítač potom už uzatvára obchody sám. To, že sa obchoduje spoznáte iba podľa toho, že tlačiareň chŕli konfirmácie o uskutočnených obchodoch. Programátori sa následne počas ostrej prevádzky systému snažia systém neustále optimalizovať, aby fungoval v aktuálnych trhových podmienkach čo najlepšie. Kľúčovou výhodou takéhoto systému je, že kým človeku trvá odoslanie jedného príkazu niekoľko sekúnd, počítač to zvládne za niekoľko tisícin sekundy. To z krátkodobého tradingu na veľkých burzách robí pre traderov skutočne nerovný boj.
Prostredníctvom HFT sa dá uskutočňovať prakticky akákoľvek obchodná stratégia. Najčastejšie sa jedná ale o rôzne formy arbitráže, pri ktorých sa systém snaží využiť zlé ocenenia nástrojov na jednotlivých trhoch. Napríklad, ak sa akcia na NYSE obchoduje za 5 dolárov a na NASDAQ za 5 dolárov a 5 centov, takýto systém nakúpi akcie na NYSE a súčasne predá tie isté akcie na NASDAQ o 5 centov drahšie, a tým pádom okamžite zarobí (za predpokladu, že súčet poplatkov bude nižší ako 5 centov na akciu). Arbitráž má ale často zložitejšie podoby, ako napríklad obchodovanie rozdielov medzi jednotlivými komoditami a pod. Zástancovia HFT tvrdia, že HFT vďaka prakticky okamžitému využitiu nesprávneho ocenenia na trhoch robia trhy efektívnejšími. Okrem toho zvyšujú likviditu na týchto trhoch.
HFT už dávno nie je iba marginálnou záležitosťou. Ročné príjmy z neho sa odhadujú na vyše 20 miliárd dolárov. Podľa prieskumu Aite Group bolo totiž v roku 2009 prostredníctvom HFT na hlavných amerických burzách generovaných až 73% zo všetkých obchodov., teda spolu asi 13 miliárd akcií denne. Pritom HFT sa oficiálne venujú asi iba 2% zo všetkých firiem obchodujúcich na burze. Patria medzi ne veľké investičné banky obchodujúce vo veľkom ako Goldman Sachs, Morgan Stanley či UBS, ale aj menšie firmy obchodujúce s rádovo menším kapitálom (pár miliónov dolárov). Včechách sa high-frequency tradingom zaoberá firma RSJ, ktorá pôsobí na viacerých derivátových burzách ako market maker a venuje sa tiež arbitráži.
Takáto koncentrácia vplyvu právom vyvoláva u mnohých obavy. Existuje totiž určité riziko, že algoritmy by sa mohli „zblázniť“, a teda zle vyhodnotiť situáciu na trhu a spôsobiť tak pád podobný tomu z roku 1987, keď sa index Dow Jones v priebehu jedného dňa prepadol o vyše 22%. Aj vtedy bolo jedným z hlavných faktorov zodpovedných za pád obchodovanie prostredníctvom počítačov, aj keď bolo oveľa menej sofistikované než dnes. Väčšina algoritmov vtedy bola totiž naprogramovaná tak, že v konečnom dôsledku zrejme zosilnila prepad indexu, pretože sa snažila nasledovať trend. Na druhú stranu, rýchly pád trhu je dosť reálny aj dnes. V apríli 2009 sa o tom presvedčili akcionári firmy Dendreon, ktorí boli svedkami toho, ako ich akcia v priebehu 70 sekúnd stratila takmer 70% svojej ceny na trhu. Ako vinník sa v tomto prípade označuje HFT.
Navyše, HFT výrazne sťažuje život aj fondom a inštitucionálnym investorom. Mnohé algoritmy sú totiž postavené tak, aby zarábali na fakte, že na trh prišiel veľký investor. Akonáhle takýto algoritmus detekuje príchod veľkého investora, spustí svoju stratégiu, ktorej cieľom je tohoto investora „ošklbať“. Napríklad, ak chce investičný fond nakúpiť akcie a zadá príkaz na nákup, algoritmus ihneď po ňom vysiela nákupný príkaz za cenu o pár centov vyššiu než ponúkol fond. Toto sa deje niekoľkokrát s tým, že algoritmus vždy uchmatne fondu akcie tesne pred nosom. Fond je nútený neustále zvyšovať ponúkanú cenu, aby vôbec nejaké akcie dostal. Keď sa cena dostane nad určitú úroveň, algoritmus sa náhle zbaví všetkých akcií čo nakúpil a predá ich prekvapenému fondu za túto vyššiu cenu. Celý tento proces trvá iba niekoľko sekúnd. Výsledkom je, že tvorca algoritmu zarobí, zatiaľ čo investori vo fonde kúpia drahšie ako by mohli bez HFT.
Manažéri fondov preto čoraz ostrejšie vystupujú proti HFT – napríklad Mark Mobius z Franklin Templeton nedávno otvorene vyhlásil, že High-frequency trading je voči investorom neférový a poškodzuje ich záujmy. Preto sa fondy čoraz častejšie sťahujú z veľkých búrz a obchodujú cez alternatívne kanály, ako sú napríklad dark pools, kde high-frequency traderi nemajú prístup. To však paradoxne ešte zvyšuje podiel HFT na celkovom objeme na burzách.
Z toho dôvodu sa vedie debata o jeho obmedzení. Jedna z výhod, ktorú HFT traderi hojne využívali – takzvané flash trading – bola už burzami koncom roka 2009 zrušená. Išlo o to, že za poplatok bolo možné dostať informácie o objednávkach smerujúcich na burzu o niekoľko milisekúnd skôr ako všetci ostatní účastníci na trhu. To dávalo HFT traderom veľkú výhodu oproti ich konkurentom a silno pripomínalo front-running, ktorý je zakázaný SEC.
Niektoré ďalšie privilégiá high-frequency traderov však zostali zachované – ako napríklad možnosť za poplatok si umiestniť server do priestorov burzy do miestnosti hneď vedľa hlavného servera, ktorý páruje obchodné príkazy, a tak si zaistiť rýchlejší prenos obchodných príkazov a ich skoršiu realizáciu. Hlavnou výhodou HFT traderov sú však nízke poplatky. Keďže obchodujú v obrovských objemoch a trhu dodávajú zdanie vysokej likvidity, burzy sa snažia získať si ich poplatkovou politikou typu čím viac obchodov, tým nižšie poplatky. Vďaka konkurencii búrz medzi sebou si firmy zaoberajúce sa HFT tradingom dokážu dojednať poplatky niekoľkonásobne nižšie než bežní obchodníci.
Avšak, aj v tomto segmente sa konkurencia neustále zvyšuje a do HFT sa púšťajú stále nové a nové firmy. Je preto otázne, či má dnes bežný obchodník ešte vôbec šancu úspešne obchodovať v krátkych časových úsekoch na likvidných trhoch. Je jasné, že počítače nenahradia investičných manažérov, ktorí kapitál investujú dlhodobo, ale reálne však hrozí, že daytraderi budú vytlačení z hlavných búrz a likvidných ECN do obskúrnejších trhov s menšou likviditou. HFT ale dnes čelí hrozbe zvýšenej regulácie, ktorá by v extrémnom prípade mohla vyústiť aj do tzv. Transaction tax – dane platenej štátu pri obchodovaní každého cenného papiera, ktorá by mohla byť pre HFT v USA likvidačná. Preto je možné, že sa high-frequency traderi postupne presunú na iné trhy, napríklad do Európy a Ázie, kde teraz HFT tvorí „len“ 50% objemu na burzách. Individuálni investori sa ale nemusia HFT príliš obávať, pokiaľ teda nemajú svoje peniaze vo fondoch.
Zdroje:
Beckeen,G., Dohle, P., Hage,S.: Auf Speed; Manager Magazin 12/09
Brauer,S.: Hochfrequenzhandel - schnell und unberechenbar; Financial Times Deutschland; http://www.ftd.de/unternehmen/finanzdienstleister/:agenda-hochfrequenzhandel-schnell-und-unberechenbar/50099813.html
www.aitegroup.com/
Algorithmic trading; wikipedia; http://en.wikipedia.org/wiki/Algorithmic_trading
